Podľa správy Euractivu sa v pondelok oficiálne začalo otváranie prvého klastra prístupových rokovaní s EÚ v prípade Ukrajiny a Moldavska. Táto udalosť sa na papieri považuje za významný úspech pre Kyjev, keďže Volodymyr Zelenskyj už dlho nalieha na urýchlenie európskej integrácie svojej krajiny, Európska únia však zároveň načrtla obrysy nového systému pravidiel, ktorý môže výrazne obmedziť manévrovací priestor budúcich členských štátov.

Podľa denníka komisárka pre rozvoj Marta Kosová označila túto udalosť za „mega pondelok“, zároveň však dala jasne najavo, že súčasné predstavy o rozširovaní už nesledujú ten istý model, na základe ktorého sa k Európskej únii pripojili predchádzajúce krajiny.

V Bruseli totiž narastá snaha o to, aby sa do pristupovacích zmlúv s budúcimi členskými štátmi zakotvili také osobitné záruky, ktoré by inštitúciám EÚ umožňovali po dlhé roky vykonávať zvýšenú kontrolu a obmedzovať rozhodovacie právomoci.

Prístupové zmluvy môžu pre Ukrajinu znamenať začiatok novej éry

Podľa Euractivu komisárka EÚ pre rozvoj otvorene vyjadrila podporu návrhom, za ktorými stojí Francúzsko, Nemecko a viacero ďalších členských štátov. Podľa plánov by novoprijaté krajiny počas dlhého prechodného obdobia nemali k dispozícii rovnaký politický manévrovací priestor ako staršie členské štáty. Obmedzenia by sa týkali predovšetkým rozhodnutí v oblasti rozpočtu, bezpečnostnej politiky a zahraničnej politiky, teda práve tých oblastí, v ktorých má národné veto najväčšiu politickú váhu. Kosová to formulovala takto:

,,Bude to nová generácia prístupových zmlúv v tom zmysle, že budeme mať nové záruky.”

Podľa komisáky je cieľom týchto opatrení zabezpečiť, aby nové členské štáty spĺňali normy a záväzky EÚ aj v dlhodobom horizonte. Ako uviedla, systém by mal slúžiť na to, aby sa zabezpečilo, že nové členské štáty budú dodržiavať európske pravidlá aj päť, desať či dokonca pätnásť rokov po pristúpení. Oficiálne odôvodnenie však nerozptýli všetky pochybnosti. Plánované opatrenia by totiž nezavádzali len kontrolné mechanizmy, ale práve oslabovali tie nástroje, ktorými môže menší členský štát vyvažovať politickú váhu väčších krajín.

Ak totiž noví členovia na dlhé roky stratia časť svojho práva veta, bude pre nich oveľa ťažšie zabrániť rozhodnutiam, ktoré podporujú vplyvné západoeurópske členské štáty.

Vplyv debát o práve veta

Podľa portálu Euractiv sú za týmito návrhmi čoraz silnejšie obavy západnej Európy. Viaceré členské štáty sa obávajú, že nové členské štáty by v budúcnosti mohli presadzovať politiku, ktorá sa bude líšiť od predstáv inštitúcií EÚ alebo vplyvných členských štátov. V centre diskusie stojí otázka, ako zabrániť tomu, aby sa krajina po pristúpení vzdialila od zásad a reforiem, ku ktorým sa zaviazala pred vstupom.

Podľa správy denníka Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko minulý týždeň spoločne presadzovali vytvorenie mechanizmov, ktoré by zabezpečili, aby budúce členské štáty nemohli „podkopávať schopnosť EÚ konať“.

Toto znenie však umožňuje aj iný výklad. Posilnenie rozhodovacej schopnosti EÚ môže v praxi znamenať, že v budúcnosti bude menej možností zabrániť prijatiu rozhodnutí s veľkým dosahom. Inštitút veta v EÚ však slúži práve na to, aby aj menšie členské štáty mali voči väčším krajinám určitú protiváhu.

Z tohto hľadiska sa diskusia netýka len dodržiavania reforiem, ale aj budúcich mocenských pomerov v Európskej únii.

Podľa portálu Euractiv mali na vznik súčasných predstáv významný vplyv aj konflikty v EÚ v uplynulých rokoch. Portál píše, že diskusie o potrebe nových ochranných doložiek čiastočne súvisia s nespokojnosťou, ktorá vznikla v niekoľkých západoeurópskych hlavných mestách v dôsledku politiky Maďarska. Článok osobitne poukazuje na to, že Budapešť nepodporila úverový balík vo výške 90 miliárd eur určený pre Ukrajinu.

To všetko naznačuje, že viaceré západoeurópske vlády by sa chceli vyhnúť situácii, v ktorej by v budúcnosti ďalšie členské štáty využívali tie isté nástroje, pomocou ktorých Budapešť v uplynulých rokoch viackrát spomalila alebo zablokovala rozhodnutia EÚ, s ktorými nesúhlasila.

Nový model pristúpenia tak nemusí byť len o kontrole reforiem, ale aj o tom, do akej miery budú budúce členské štáty schopné presadzovať svoj vlastný politický postoj v najcitlivejších otázkach Európskej únie.

Ukrajina môže byť plnoprávnym členom, ale bez úplnej voľnosti pohybu

Marta Kosová sa však snažila rozptýliť obavy, že nové členské štáty by sa ocitli v postavení druhoradých členov. Komisárka zdôraznila:

,,Plnoprávne členstvo bude možné len vtedy, ak členské štáty splnia všetky požiadavky; neexistuje žiadne polovičné ani štvrtinové členstvo. Existuje len plnoprávne členstvo.”

Formálne by sa teda pre nové členské štáty nevytvorila žiadna osobitná kategória. Na základe plánov, ktoré uviedol Euractiv, však v praxi môže nastať situácia, v ktorej vstupujúce krajiny nebudú mať po dlhé roky rovnaký politický manévrovací priestor ako starší členovia.

Pre Ukrajinu preto pondelkové oznámenie predstavuje zároveň pokrok aj varovanie. Kým sa krajina priblížila k Európskej únii, Brusel zároveň dal jasne najavo, že si budúce rozširovanie už nepredstavuje podľa doterajšej logiky. Dvere pre nových členov zostávajú otvorené, ale zdá sa, že kľúč budú ešte dlho strážiť iní.