Bezpilotné lietadlo zasiahlo rafinériu v meste Kapotňa, kde vypukol silný požiar.

Úrady uviedli, že požiar bol rýchlo uhasený a závod pokračuje v prevádzke v bežnom režime. Či je to však naozaj tak, ukáže situácia na čerpacích staniciach v hlavnom meste Ruskej federácie.

Kyjev už aj predtým podnikol nespočetné pokusy prekonať moskovský protivzdušný obranný systém, avšak s výnimkou veľmi zriedkavých ojedinelých preletov bezpilotných lietadiel, ktoré nespôsobili vážne škody, nedosiahol úspech. Účinok bol skôr len symbolický.

Najsilnejší bol hneď pri prvom pokuse, keď drony poškodili strechu Kremľa (potom väčšinou narážali do domov a kancelárií, a to len zriedka). Je pravda, že v máji spadli, ako bolo oficiálne oznámené, v blízkosti brány tej istej rafinérie, ale neboli žiadne potvrdenia o poškodení závodu.

V ostatných prípadoch boli všetky drony zostrelené v predmestiach Moskvy alebo ďalej od nej.

Dnes však bol cieľ predsa len zasiahnutý, píše Olesija Medvedeva v komentári. 

A to opäť poukazuje na niekoľko faktov

Po prvé – na svete zatiaľ neexistuje systém, ktorý by dokázal zostreliť 100 % dronov. Nie je na Ukrajine (ruské drony pravidelne dolietajú až do západnej časti krajiny), nie je v Perzskom zálive a nie je ani v Rusku. Ak na jeden cieľ deň čo deň letia desiatky a stovky dronov (pričom zároveň skúmajú rozmiestnenie protivzdušnej obrany a zakaždým optimalizujú trasy), tak aspoň jeden dron skôr či neskôr cieľ zasiahne. To znamená, že obmedzenia tu existujú snáď len v objeme výroby dronov a vo finančných prostriedkoch na ne. Možno sa v najbližšej dobe podarí prekonať moskovský systém protivzdušnej obrany, možno o mesiac či dva, alebo o pol roka. Dnešný prípad však ukazuje, že ani v okolí Moskvy, kde sú sústredené veľké sily protivzdušnej obrany, nie je možné vybudovať 100-percentnú „ochrannú kupolu“. Nehovoriac už o ostatných mestách na území Ruskej federácie. Aspoň zatiaľ.

Po druhé – podľa videa zachytávajúceho prílety a požiar na rafinérii v Moskve tam dnes doletel len jeden dron. Ale aj ten dokázal spôsobiť vážne škody. Čo sa dá vysvetliť jedinečnosťou objektu.

Jeden dron nedokáže vyradiť z prevádzky, povedzme, vojenský podnik, elektrárňu alebo prístav. Ale objekt súvisiaci s výrobou, skladovaním a prekládkou paliva – to dokáže celkom dobre. A práve na tieto miesta Ukrajina zasahuje údermi, ktoré spôsobujú čoraz väčšie škody. To už vedie k nárastu nedostatku paliva a rastu jeho cien na vnútornom trhu.

A to napriek tomu, že vrchol spotreby (júl–august, kedy prebieha dovolenková sezóna a žatva) ešte nenastal.

Poznamenajme, že práve dnes sa vo francúzskom Éviane uskutoční samit G7, na ktorom chcú Zelenskyj a Európania presvedčiť Trumpa, aby „upustil od Anchorageských podmienok“ a k prijatiu podmienok na ukončenie vojny, ktoré boli nedávno dohodnuté v Londýne (prímerie na línii frontu a nasadenie zahraničných vojsk na Ukrajine), ako aj k sprísneniu sankcií proti Ruskej federácii. A útoky na ropné rafinérie v Moskve budú s určitosťou použité ako ďalšie argumenty na dokázanie toho, že „Kyjev prevzal iniciatívu, Rusko prehráva vojnu, a preto je potrebné čo najviac zvýšiť tlak naň a podporu Kyjeva“.

Či to zaberie – uvidíme na základe výsledkov dnešných stretnutí.

Avšak bez ohľadu na ich výsledok súčasná situácia so zintenzívnením ostreľovania a škôd z neho vyplývajúcich stavia pred orgány Ruskej federácie voľbu ďalšej stratégie v oblasti vojny a mieru.

Pripomeňme, že Putinovou stratégiou bola a naďalej je „vojna na vyčerpanie“ s tým, že skôr či neskôr budú ukrajinské ozbrojené sily oslabené, front sa rozpadne a západná podpora sa v dôsledku narastajúcich ekonomických problémov v Európe zníži. Okrem toho sa po stretnutí v Anchorage v Kremli objavila nádej, že Trump vyvinie tlak na Zelenského, aby splnil dohodnuté podmienky.

Ale aj keby sa tak nestalo, Kremeľ dúfal, že bude pokračovať vo svojej doterajšej stratégii, v nádeji, že za rok (dva či tri) vojny dosiahne výsledok.

Zelenskyj a Európa sa však zo všetkých síl snažili túto stratégiu zmariť. Hlavným nástrojom sa práve stali „diplomatické štrajky“. A hoci údery na prístavy zatiaľ nedokázali podstatne narušiť ruský vývoz, útoky na ropné rafinérie sa stávajú čoraz väčším problémom. A to nielen ekonomickým, ale aj politickým. V Kremli predtým opakovane tvrdili, že hrozba rozpočtového deficitu neexistuje, a skutočnosť, že sa v realite začína prejavovať, môže vážne podkopať dôveru verejnosti voči vládnym orgánom.

Preto môže Kremeľ ďalej postupovať podľa jedného z troch scenárov.

Scenáre

Prvý – pokračovať tak, ako doteraz, ďalej viesť vojnu „na vyčerpanie“ a zároveň sa snažiť minimalizovať škody spôsobené útokmi dronov a rakiet na ekonomiku Ruskej federácie, ktoré sú zatiaľ jedinou skutočne globálnou hrozbou pre schopnosť Moskvy pokračovať vo vojne. To znamená, že úlohou je výrazne znížiť počet útokov na kľúčové objekty. Nemožno vylúčiť, že sa to skôr či neskôr podarí vyriešiť. Rusko už skôr ukázalo, že vie zmierniť dopad rôznych vojenských výziev. V tomto prípade však existuje niekoľko zložitých momentov.

Predovšetkým strategický. V súčasnosti sa vojna čoraz viac mení na vojnu bezpilotných systémov a umelej inteligencie. A tu na strane Kyjeva stojí, po prvé, svetový líder v oblasti umelej inteligencie – USA (Američania už teraz využívajú Ukrajinu ako testovacie pole pre rôzne systémy v bojových podmienkach). Po druhé, priemyselná základňa Európy, kam sa vo väčšej miere presúva výroba dronov pre potreby ukrajinských ozbrojených síl, čo obmedzuje možnosti ich zničenia zo strany Ruska. Rovnako ako celková priama podpora Ukrajiny zo strany Európy znemožňuje spôsobiť ukrajinskej ekonomike kritické škody porovnateľné s účinkom ukrajinských úderov na ruský ropný priemysel: straty aj tak pokryje EÚ. Rusko má vlastnú výrobu dronov a dokonca aj vlastné systémy umelej inteligencie. Navyše má väzby s Čínou, ktorá dodáva mnohé súčiastky a ktorá je jedným zo svetových lídrov v oblasti umelej inteligencie a jednoznačným lídrom vo výrobe dronov. Hoci pomoc Pekingu Moskve zďaleka nie je taká priama ako pomoc Európy Ukrajine – existuje tu veľa rôznych nuáns. Celkovo však možno povedať, že Kyjev v budúcnosti v pretekoch s dronmi Rusku minimálne nebude zaostávať, a možno ho dokonca predbehne, ako to v súčasnosti pozorujeme v niektorých parametroch. To výrazne spochybňuje výhodnosť stratégie vojny na vyčerpanie pre Moskvu, a to aj bez zohľadnenia ekonomického faktora. Pokiaľ ide o vyčerpanie síl ukrajinských ozbrojených síl, tento problém nepochybne existuje. Existuje však aj v Rusku, ktoré doteraz dopĺňa armádu na úkor zmluvných vojakov. Ale ako dlho bude možné takto nahrádzať straty bez toho, aby sa muselo pristúpiť k mobilizácii? Nie je isté, či to bude trvať donekonečna. A mobilizácia znamená nielen tlak na ekonomiku (nárast nedostatku pracovnej sily), ale aj silné sociálne napätie.

Nakoniec, ak sa nepodarí zmierniť ekonomické riziká (budú pokračovať útoky na ropné rafinérie alebo klesnú ceny energetických surovín na svetových trhoch), vyčerpá sa aj doterajší vojenský model, ktorý umožňoval pokračovať vo vojenských operáciách na Ukrajine tak, aby to drvivá väčšina obyvateľstva Ruskej federácie nepociťovala a životná úroveň ľudí rástla. Bude potrebné prejsť k úsporným opatreniam, ba dokonca k plánovanej a administratívnej ekonomike. Čo bude tiež obrovskou skúškou pre vnútornú stabilitu a pre schopnosť Ruska pokračovať vo vojne.

Druhá cesta – zastaviť vojnu na fronte. Zvonku to vyzerá tak, že Zelenskyj s tým súhlasí a neustále to navrhuje, zatiaľ čo Putin to odmieta. Ako sme však už viackrát písali, situácia je v skutočnosti oveľa zložitejšia. Áno, Putin naozaj nechce ísť do takejto možnosti a trvá na stiahnutí vojsk z Donbasu. Zelenskyj však navrhuje prímerie tak, aby ho Kremeľ určite odmietol, aj keby sa tam náhodou taká myšlienka objavila.

Dôvodom je, že prímerie na línii frontu by v podstate znamenalo víťazstvooducho tešila z jej ukončenia. Ruskej federácie, keďže by sa tým upevnila jej kontrola nad 20 % územia Ukrajiny. A väčšina Rusov by práve takto vnímala výsledok vojny alebo by sa jednoducho poteší jej ukončeniu.

Kyjev však v takejto situácii nezíska spoľahlivé bezpečnostné záruky (nikto nebude nič zaručovať krajine, ktorá má pretrvávajúci konflikt s jadrovou veľmocou). A dokonca aj vstup do EÚ bude veľmi otázny…Okrem toho Trump, vzhľadom na svoju túžbu uzavrieť dohodu pred voľbami do Kongresu, môže Kremľu za to ponúknuť naozaj veľa (od zrušenia sankcií cez uznanie ruskej jurisdikcie nad obsadenými územiami až po mnohé ďalšie veci), čo výrazne posilní ekonomické aj geopolitické pozície Ruska.

Keďže hlavný cieľ vojny – zmena kurzu a moci na Ukrajine – nebude dosiahnutý, jej realizácia vojenskou cestou je možná len prostredníctvom úplného rozdrvenia ukrajinských ozbrojených síl, čo je, ako bolo uvedené vyššie, úloha, mierne povedané, nejasná a spojená s obrovskými rizikami a stratami pre Rusko.

Šance Ruskej federácie na zmenu kurzu politickou (alebo hybridno-vojenskou) cestou po ukončení bojových operácií sú tiež pomerne malé, ale výrazne vyššie, ako keby bojové operácie pokračovali. A práve preto Zelenskyj v súčasnosti vynakladá maximálne úsilie, aby Kremeľ nesúhlasil s prímerím.

Ak by však Putin napokon na to pristúpil, Zelenskyj by sa tomu pravdepodobne nedokázal vyhnúť – takýto prudký obrat vo svojom postoji, navyše v rozpore s postojom Trumpa, by pre neho bol v súčasnosti veľmi ťažký a nebezpečný. Už koncom roka sa však situácia môže zmeniť, ak Trumpova strana prehrá voľby do Kongresu. V takom prípade sa pozícia amerického prezidenta výrazne oslabí a už nebude môcť presadzovať žiadne rozhodnutia. A aj keby Kremľ súhlasil s prímerím, Kyjev by ho mohol odmietnuť. Preto nie je na rozhodnutie až tak veľa času. Putin, ak teraz súhlasí s prímerím, môže zahrať „geopolitické aikido“ – formálne urobiť ústupky, ale v skutočnosti získať takmer všetko, čo chce. Hoci zatiaľ takúto ochotu nepreukazuje, na čom stavajú svoje kalkulácie Zelenskyj a Európa.

Jednou z ich hlavných úloh je nielen „odradiť“ Kremľ od podpísania prímeria, ale aj vyvolať nárast protestných nálad v Ruskej federácii, pričom využijú tamojšiu rastúcu únavu z vojny a nespokojnosť s rôznymi ťažkosťami vojnového stavu. A týmto spôsobom destabilizovať situáciu v Rusku, na čo by sa Moskve predložili oveľa horšie podmienky mieru, ako sa uvádzajú teraz.

To znamená, že sa presadzuje nasledujúca línia: „My (Ukrajina a Európa) sme za okamžitý mier a sme pripravení už zajtra zastaviť paľbu a všetky s tým spojené hrôzy. Ale Putin je proti. On je jedinou prekážkou mieru. Stačí ho odstrániť a hneď nastane mier.“

Či táto kampaň prinesie nejaký výsledok a aký presne (destabilizáciu Ruskej federácie alebo naopak prudké sprísnenie vnútorného poriadku) – to zatiaľ nie je známe.

O to viac, že Putin má vždy k dispozícii aj druhú alternatívu, okrem prímeria, pre prípad, že zistí, že stratégia vojny na vyčerpanie nefunguje v prospech Ruska a situácia sa rýchlo zhoršuje. A to konkrétne – prudká eskalácia, ktorá za súčasných podmienok môže mať len dve podoby – jadrový úder na Ukrajinu alebo úder na Európu, pričom v druhom prípade, ak sa Európania rozhodnú zasadiť odvetný úder, situácia sa môže rýchlo vyvinúť až k jadrovej vojne (podrobnejšie – tu). Ako sme už písali, táto cesta so sebou nesie veľké riziká aj pre samotné Rusko. Skutočnosť, že Kremľ dôsledne odmieta prímerie na fronte, je však nepriamym dôkazom toho, že v prípade zhoršenia vojenskej aj vnútornej situácie, ako aj v prípade konečného odmietnutia USA „dohôd z Anchorage“, je pripravený zvoliť ten najtvrdší scenár, pravdepodobne v nádeji, že už samotná hrozba môže zvrátiť všetky pomery v prospech Ruskej federácie a prinútiť všetkých protivníkov k ústupkom, keďže nikto si neželá jadrovú vojnu. Či sa tento výpočet potvrdí, alebo či eskalácia situácie bude nekontrolovateľná a postaví svet na pokraj jadrovej vojny, to v súčasnosti nikto nedokáže s istotou povedať. Hrozba takéhoto scenára je však zrejmá. A je v záujme všetkých urobiť všetko pre to, aby k tomu nedošlo.