Z hľadiska štátnej suverenity je žiaduce a oprávnené, aby štát usporiadal vlastníctva pozemkov.

Registrom obnovenej evidencie pozemkov sa zistilo množstvo nesprávnych zápisov vlastníkov.

Z tohto stavu ťažia rôzne záujmové a politické skupiny a jednotlivci s cieľom získať slovenskú pôdu alebo politickú výhodu.

Štát dnes nemôže konfiškovať majetok bez zákonnej opory, vyvlastnenie je možné len za zákonných podmienok a spravidla za náhradu, to sa netýka prebiehajúceho registra obnovenej evidencie.

Konfiškácie v súvislosti s Benešovými dekrétmi sú natrvalo a navždy ukončené.

Menšinové maďarské médiá, menšinové politické strany v Slovensku a maďarské médiá v Maďarsku sa dlhodobo pravidelne a cieľavedome venujú Benešovým dekrétom.

Ide o evidenciu pozemkov a nie konfiškáciu

Register obnovenej evidencie pozemkov, známy ako ROEP, je dlhodobý projekt, v rámci ktorého sa v Slovensku obnovuje a spresňuje evidencia vlastníkov a pozemkov tam, kde boli katastrálne údaje neúplné, nepresné alebo chýbali. Cieľom je zosúladiť staré pozemkové knihy, evidenciu nehnuteľností a ďalšie historické dokumenty s údajmi v katastri. Keď sa nedávno začali robiť zmluvy najmä s Národnou diaľničnou spoločnosťou zistilo sa, že je veľa neznámych vlastníkov. To zistili aj rôzne záujmové skupiny alebo jednotlivci nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska, Rakúska či Nemecka a prihlásili sa ako falošní dedičia.

Slovenský pozemkový fond, ak zistí, že neboli do platných právnych aktov zahrnuté iné právne skutočnosti, ako sú uvedené na listoch vlastníctva, podáva návrhy na úpravu. Takými skutočnosťami môžu byť doklady o vysťahovaní obyvateľov v rámci Dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, Nariadenie SNR č. 104/1945 o konfiškovaní, ďalšie dokumenty o vyvlastnení, vykúpení, vzdaní sa prídelu, ale aj doklady odvolávajúce sa na Benešove dekréty. Dôležité je zistiť, či povojnová konfiškácia pozemkov nastala alebo nie, prípadne či bola právne dokončená. Každý, kto sa cíti byť ukrivdený, sa môže preukázať dôkazmi o vlastníctve pozemku podľa presne určených podmienok v zákone. Kataster nehnuteľností je zas povinný podľa zákona zapísať všetky doklady o vlastníctve. Ak občan, právnická osoba alebo štát nemá také doklady, ešte stále má možnosť obrátiť sa na súd o určenie vlastníctva. Ak súd alebo úrad dospeje k záveru, že majetok prešiel na štát už v minulosti, potom súčasný zápis vlastníka alebo napríklad aj dediča maďarskej národnosti, môže byť označený za nesprávny.

V súčasnosti štát nemôže len tak skonfiškovať majetok bez zákonnej opory. Dnes je vyvlastnenie možné len za zákonných podmienok a spravidla za náhradu, ale takéto prípady nesúvisia s evidenciou registra (ROEP).

Pripomeňme si uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z roku 2007 o nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku, za ktoré hlasovali všetci prítomní slovenskí politici vrátane vtedajšej opozície, proti hlasovali len poslanci za Stranu maďarskej koalície vrátane súčasného dlhoročného podpredsedu Trnavského samosprávneho kraja Józsefa Berényiho. Vyhlásenie zdôrazňuje, že: „…ústavné, zákonné a politické rozhodnutia v rámci povojnového usporiadania boli prijaté tak ako v iných európskych štátoch v dôsledku II. svetovej vojny a porážky nacizmu a vychádzali zo zásad medzinárodného práva reprezentovaných závermi konferencie v Postupime,…povojnové rozhodnutia reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady nie sú príčinou diskriminačnej praxe a dnes na ich základe nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy,…právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.“ V dôvodovej správe sa uvádza, že: „tzv. konfiškačné dekréty neboli založené na princípe kolektívnej viny. Na základe konfiškačných dekrétov (napr. dekrét č.108/1945 Zb.) sa konfiškoval majetok na území Slovenska, ktorý bol vo vlastníctve nielen Nemcov a Maďarov, ale aj zradcov a nepriateľov bez ohľadu na národnosť. Z pôsobnosti dekrétu boli vyňaté tie osoby nemeckej a maďarskej národnosti, ktoré preukázali, že zostali verné ČSR, neprevinili sa proti českému a slovenskému národu.“

Útoky na slovenskú suverenitu

Menšinové maďarské médiá, menšinoví politici v Slovensku a maďarské médiá v Maďarsku dlhodobo pravidelne, akoby koordinovane, aspoň raz mesačne akýmkoľvek spôsobom pripomínajú Benešove dekréty a poškodenie Maďarov. Nemenované maďarské médium raz napísalo: „V súčasnosti je prezidentkou FUENu Olivia Schubert, podpredsedníčka Národnej samosprávy Nemcov v Maďarsku. Okrem toho je aj predsedníčkou „medziskupiny“ Európskeho parlamentu pre menšiny a v tejto funkcii aktívne udržiava otázku Benešových dekrétov na programe.“ Podobne udržiavajú „traumu“ z Trianonskej mierovej zmluvy, „vysídlenie“ Maďarov z južného Slovenska (v skutočnosti výmena obyvateľstva Československa a Maďarska na základe vzájomnej dohody). Menšinová strana Aliancia veľmi rýchlo zaznamenala, že sa niečo deje okolo vlastníctva pozemkov na juhu Slovenska, ktoré sa týkalo aj súčasných dedičov maďarskej národnosti. Okamžite sa chytila tejto „nespravodlivosti“ a prekrútila upravovanie evidencie vlastníkov na konfiškáciu pozemkov maďarskej menšiny na základe Benešových dekrétov. Začala vyvíjať politický nátlak a mediálnu hystériu, že Slovenská republika prenasleduje občanov maďarskej národnosti ešte aj v 21. storočí. Falošne to označuje za novodobé konfiškácie na základe Benešových dekrétov a tresty na základe kolektívnej viny Maďarov počas II. sv. vojny. Politici Progresívneho Slovenska sa vlani veľmi radi ujali tohto revizionistického tlaku na Slovenskú republiku ako politickej témy a ako možnosti narušiť medzištátne slovensko-maďarské vzťahy a oslabiť tak nežiaduci konzervatívny kritický európsky prúd v EÚ. Vznikol tak novodobý politický precedens slovenských politikov, ktorí sa nepriamo spriahli s cudzou mocou voči slovenskej štátnosti. Pritom si vo svojej politickej naivite a v objatí vyškolenej západnej propagandy asi zámerne neuvedomili, že konajú proti slovenskej suverenite a štátnosti, že je to zahrávanie sa z ohňom, za ktoré môžu byť v budúcnosti postihovaní. To všetko len nahralo menšinovej maďarskej iredente. PS získalo nádej na ďalších potenciálnych voličov, potenciálneho koaličného spoločníka a nádej na rozbitie slovensko-maďarských vzťahov.

Vyjadrenia štátnych, politických a európskych orgánov

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vydalo vyhlásenie, v ktorom uvádza, že: „…otázky súvisiace s Benešovými dekrétmi predstavujú uzavretú historickú kapitolu, ktorá bola po roku 1989 riešená výlučne prostredníctvom reštitučných zákonov prijatých zákonodarnou mocou. Právny rámec týchto predpisov je založený na princípe právnej istoty, ktorý je nevyhnutný pre stabilitu vlastníckych vzťahov a právneho poriadku ako celku.“ Ministerstvo sa opiera aj o rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré potvrdzujú, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa neuplatňuje so spätnou platnosťou na obdobie pred tým, než sa štát stal jeho zmluvnou stranou, a že štát nemôže niesť zodpovednosť za všetky historické udalosti, ku ktorým došlo pred týmto obdobím. Osoby, ktoré nespĺňajú zákonom stanované podmienky reštitučných predpisov sú v podstate žiadatelia bez subjektívneho verejného práva na vydanie majetku a bez legitímnej nádeje na jeho získanie. 

Podobne, správnosť právneho postupu Slovenskej republiky podporujú rozhodnutia Ústavného súdu v Českej republike, ktorý opakovane potvrdil, že majetkové následky vyplývajúce z povojnových právnych predpisov nemožno spätne prehodnocovať mimo zákonom stanovených reštitučných mechanizmov. Ústavný súd zároveň zdôraznil, že nároky na vydanie majetku môžu vzniknúť len v rozsahu a za podmienok určených zákonom, pričom mimo tohto rámca neexistuje právne vymáhateľný nárok. Český Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane potvrdil konformitu, zhodu, súlad Benešových dekrétov s povojnovým právnym poriadkom a ich nezrušiteľnosť či nepreskúmateľnosť v súčasnom konaní.

„Tomu, kto sa dnes sťažuje, odoberaný majetok právom nikdy nevlastnil, pretože sa snaží odvolať na stav pred rokom 1945,“ vyhlásil minister spravodlivosti SR Robert Kaliňák.

Rozumné politické strany sa väčšinou zhodujú na tom, že Benešove dekréty sú nezrušiteľné, uzavreté a nemôžu byť predmetom politickej rozpravy ani nijako politicky posudzované. Jedine opozičné PS hlúpo naskočilo na revizionistické vlny Maďarska a nechápe, že zbytočne sa ohradzuje, že nechce otvárať Benešove dekréty, politicky sú už otvorené. Menšinoví politici, vrátane súčasného predsedu menšinovej strany Aliancie L. Gubíka maskujú svoje ciele podľa politickej situácie. Vždy tvrdili, že chcú zrušiť Benešove dekréty, neskôr len tých 13 dekrétov, ktoré sa zakladajú na kolektívnej vine a dnes už vyhlasujú, že nechcú vôbec rušiť Benešove dekréty, len o nich hovoriť. Aliancia rozbehla útoky na viacerých frontoch, cez vyhlásenia, petície, demonštrácie, provokácie, až po útoky na Slovenský pozemkový fond aj na jeho generálneho riaditeľa a národnostné rozdúchavanie na medzinárodnej úrovni metódou klamstva, poloprávd a prekrucovania faktov. Jedno typické prekrucovanie pravdy, napríklad podpredsedu menšinovej Aliancie Petra Óryho za všetky: „Neviem, či si občania uvedomujú, že to znamená, že každý, koho predkovia boli Maďari alebo Nemci (kolaboranti a zradcovia aj inej národnosti, pozn. aut.), alebo ktorého predkovia niesli maďarské či nemecké mená, môže prísť o (akože, pozn. aut.) svoj (nezákonný, pozn. aut.) majetok.” Útoky na Slovenskú republiku treba očakávať aj z pozadia európskeho zoskupenia okolo Federálnej únie európskych národností (Federal Union of European Nationalities – FUEN), kde presadzujú nielen zrušenie Benešových dekrétov, ale aj ďalšie prospešné postupy pre maďarskú menšinu voči Slovensku. Príklad jednej vyhrážky slovenského občana vychovaného slovenskou Univerzitou J. Selyeho v Komárne a neskôr v Maďarsku ohľadne prijatej rezolúcie v EP o presadzovaní európskych záujmov maďarskej menšiny v Slovensku a zrušení Benešových dekrétov: „Táto rezolúcia však môže byť dôležitým zlomovým bodom, pretože vytvorila politický a právny základ, na ktorom možno stavať v budúcnosti. Bude čoraz ťažšie tvrdiť, že ide len o historickú alebo domácu politickú otázku.“ Maďarsko a jeho výkonná moc v zahraničí pritom spriada nitky až do Spojených štátov amerických. Rýpanie do Benešových dekrétov treba vidieť aj v súvislostiach s dlhodobým skupovaním nehnuteľností, pôdy, rekonštrukcií slovenských cirkevných a historických stavieb, poskytovaním peňazí a hmotnej podpory občianskym združeniam v Slovensku na kúpu alebo nájom nehnuteľností maďarskou vládou. Podľa činnosti, ktorú Maďarsko ako porazený štát v dvoch svetových vojnách trvalo vyvíja, to pôsobí ako smerovanie k spochybneniu výsledkov I. a II. sv. vojny.

Ale: „Maďarská aliancia je strana objektívnej a spravodlivej politickej kultúry, ktorá presadzuje mierové spolunažívanie medzi národmi a vládami,“ vyhlasuje webová stránka Aliancie.

Prípad Bosits ako pripravovaný precedens

Maďarsko, po vzore rôznych západných spravodajských služieb, je známe svojimi snahami o vytváranie precedensov, na základe ktorých bude môcť presadzovať svoje revizionistické ciele. Takými bol neúspešne vyvolaný aj prípad Hedvigy Malinovej, a v súvislosti s Benešovými dekrétmi prípad Bosits v. Slovakia (č. 75041/17, rozsudok ESĽP z 19. mája 2020). Predkovia Miklósa Bositsa mali poľnohospodársku pôdu v Slovensku. V roku 1946 na základe konfiškačných rozhodnutí mala byť, avšak nebola, táto pôda skonfiškovaná. Pri obnove evidencie pozemkov podľa zákona č. 180/1995 (ROEP) boli v roku 2000 Bositsovi predkovia znovu zapísaní ako vlastníci. Bosits vlastníctvo zdedil v roku 2006. V roku 2009 štát podal žalobu a tvrdil, že pozemok bol v skutočnosti skonfiškovaný už v roku 1945/1946 a zápis v registri nebol správny. Prvostupňový aj odvolací súd dali pôvodne za pravdu Bositsovi. Konštatovali najmä, že nebolo preukázané riadne doručenie konfiškačného rozhodnutia jeho predkom, a preto nebolo jasné, že konfiškácia bola právne dokončená. Rozsudok sa stal právoplatným. Následne však generálny prokurátor Slovenskej republiky podal mimoriadny opravný prostriedok a Najvyšší súd SR právoplatné rozhodnutia zrušil. Podľa Najvyššieho súdu Slovenská republika dostatočne preukázala svoje vlastníctvo a vlastníctvo Bositsa nemohlo vzniknúť iba na základe evidencie vytvorenej pri registri. Európsky súd pre ľudské práva, na ktorý sa Bosits odvolal, sa nezaoberal otázkou, komu pozemok patrí, či bol Bosits alebo štát vlastníkom alebo či bola konfiškácia z roku 1946 platná. Skúmal, či bolo spravodlivé, že právoplatný rozsudok v prospech Bositsa bol zrušený mimoriadnym zásahom generálneho prokurátora. Európsky súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach (právo na spravodlivé súdne konanie). ESĽP teda kritizoval proces, nie historickú konfiškáciu samotnú. Maďarsko a jeho „výkonná menšinová moc“ v Slovensku sa snažia celý prípad prekrútiť a vytvoriť z neho obeť maďarskej menšiny pri uplatňovaní Benešových dekrétov v 21. storočí Slovenskou republikou a precedens na základe ktorého sa budú všetky ďalšie prípady posudzovať podľa prípadu Bosits.

Prečo v Česku nemajú takéto ťažkosti?

Majú, ale vo všeobecnosti sú menej politicky vyhrotené. Aj v Česku Benešove dekréty formálne zostali súčasťou právnej histórie a neboli zrušené. České súdy vrátane Ústavného súdu Českej republiky opakovane zastávali názor, že ich majetkové účinky sú historickou a uzavretou záležitosťou. To je veľmi podobné postoju slovenských súdov. Rozdiel medzi situáciou v Slovensku a Česku je, že v Česku prakticky nejestvuje nemecká menšina, ktorá by mohla v tejto veci politicky konať.

Čo hovorí zdravý rozum alebo komu to vyhovuje?

Štát jednoducho upravuje evidenciu vlastníkov pozemkov bez rozdielu, komu patria, súkromným osobám, spoločnostiam alebo štátu. Ak je niekto desaťročia vedený ako nezákonný vlastník a hospodári na ňom, musí počítať s tým, že jedného dňa sa na to príde a pozemok mu bude odňatý bez ohľadu na to, ako to vlastník vníma alebo ktokoľvek politicky zneužíva. Preto je nateraz správnym riešením novela Trestného zákona ohľadne spochybňovania Benešových dekrétov. Aj tu sa vyrába opäť jeden precedens, dôležité však teraz je, dotiahnuť veci do konca a uplatniť zákon  presne a spravodlivo.

Benešove dekréty ako dnes už uzavretý dejinný fakt, boli prirodzenou a nevyhnutnou odpoveďou vtedajšej doby na vlastizradné konanie a spolčovanie sa s fašistickým režimom, ktorého výsledkom bolo najviac ľudských obetí za posledné storočia a vyrovnanie sa s povojnovými výsledkami. Slovenský národ sa nikdy nemôže ospravedlniť za to, že len odpovedal na útoky proti vlastnému štátu.

Súčasný prechodný stav, kým sa uvedú na správnu mieru zápisy skutočných vlastníkov pozemkov, vyhovuje rôznym podnikateľským a politickým skupinám a možno aj cudzím spravodajským službám, ktoré majú svoje ciele. Rozhodne to nie je dobrý stav pre štát a jeho obyvateľov. Skutočne môže ísť až o získanie veľkej plochy slovenskej pôdy do rúk cudzej štátnej moci.