Prezidentka podpísala novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok podpísala novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. Informoval o tom jej hovorca Martin Strižinec. Cieľom zmeny je prispôsobiť Európsky systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov (EU ETS) pre štvrté obchodovateľné obdobie 2021 – 2030. Priniesť má tiež technicko-administratívne zmeny vychádzajúce z európskej legislatívy a ďalšie vylepšenia plynúce z praxe

26. 05. 2023 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová

Bratislava 26. mája 2023 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Aktualizované 26. mája 2023 18:53

▶ ❚❚ ↻

“Obchodovanie s emisnými kvótami je v Európskej únii, teda aj na Slovensku, základným nástrojom na znižovanie emisií skleníkových plynov v priemysle, energetike a leteckej doprave,” uviedol envirorezort. Je to trhový nástroj, kde sa časť kvót prideľuje bezplatne a časť si musia účastníci systému kupovať v rámci Európskej schémy obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS).

Upravuje sa výška percenta použiteľného výnosu z príjmov z obchodovania s emisnými kvótami a tiež výška percenta použiteľného výnosu z tohto obchodovania na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam, v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie z 25 na 35 percent.

Pribudnúť má nová možnosť opatrení na zadržiavanie vody v krajine s dôrazom na zachytávanie, ukladanie a využitie organického uhlíka. Zavádza sa i možnosť financovania zabezpečenia zvýšených záchytov uhlíka v lesnej pôde a biomase opatreniami ochrany a starostlivosti o chránené územia.

Okrem iného sa novelizáciou vypúšťa dobrovoľné prihlásenie do systému obchodovania s emisnými kvótami. Zároveň má novela zrovnoprávňovať všeobecné kvóty a kvóty pre leteckú dopravu pri odovzdávaní celkových overených emisií, upravuje a zároveň zjednodušuje povinnosti, ktoré sú naviazané na prideľovanie bezodplatných kvót.

Prezidentka vetovala zmenu zákonov v oblasti ochrany životného prostredia

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila v piatok parlamentu na opätovné prerokovanie zákon novelizujúci viacero zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Hlava štátu sa domnieva, že schválený zákon ide proti európskej legislatíve aj judikatúre a nastaveným štandardom v oblasti ochrany životného prostredia.

Cieľom zákona malo byť zosúladenie osobitných právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby.

Podľa prezidentky sa dá rozumieť zámeru zákonodarcu zefektívniť procesy spojením posudzovania vplyvov na životné prostredie s povoľovaním stavby do jedného konania. Na druhej strane však predmetná právna úprava podľa nej vyvoláva niekoľko otázok.

Schváleným zákonom sa má napríklad vypustiť ustanovenie, ktoré v súčasnej legislatíve upravuje právo verejnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska.

“Tým by sa vypustil jeden zo spôsobov účasti dotknutej verejnosti podľa súčasného znenia zákona o EIA, a to bez náhrady. Vypustiť bez náhrady sa má aj paragraf 30 ods. 8 zákona o EIA, podľa ktorého verejnosť, dotknutá obec, dotknutý samosprávny kraj, dotknutý orgán a ďalšie osoby môžu predložiť pripomienky k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,” priblížila Čaputová.

Za problematické prezidentka považuje aj zmeny v súvislosti s paragrafom 29 zákona o EIA, upravujúcim zisťovacie konanie: “Proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní, v ktorom príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, nemožno podať odvolanie.”

Zákon o EIA neobsahuje osobitnú právnu úpravu odvolania, a preto sa pri ňom vychádza zo správneho poriadku. Vylúčenie pôsobnosti správneho poriadku v spomínanom paragrafe podľa hlavy štátu fakticky znamená úplne vypustenie možnosti podať odvolanie voči akémukoľvek rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní, pričom práve rozhodnutie v zisťovacom konaní obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa zákona o EIA. Ide tak o kľúčovú časť celého procesu.

“Trendom v európskej judikatúre je rozširovanie procesných záruk dotknutej verejnosti vo vzťahu k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie a participácie v správnych alebo súdnych konaniach,” upozornila prezidentka. Schválený zákon však obsahuje viacero zmien, ktoré podľa nej znižujú súčasný štandard participácie verejnosti v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Výhrada prezidentky smeruje aj k ustanoveniu Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako príslušného orgánu pre integrované konanie. Tento prevod agendy nie je podľa nej zdôvodnený a ani nie je zrejmé, ako je uvedený orgán na prevzatie agendy kapacitne pripravený.

V neposlednom rade hlava štátu namieta aj neurčitosť predmetnej právnej úpravy, keďže napríklad jeden článok schváleného zákona upravuje osobitosti integrovaného konania a v ostatnom sa odvoláva na aplikáciu zákona o EIA a zákona o výstavbe.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Americké ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že pri zverejňovaní dokumentov súvisiacich s prípadom sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina nemanipulovalo so žiadnymi spismi, aby ochránilo prezidenta Donalda Trumpa.

Z tohto dôvodu nič nezatajuje, povedal pre televíziu ABC News námestník ministerstva spravodlivosti Todd Blanche. Informuje agentúra DPA.