Organizátori očakávajú, že referendum bude platné. “Tešíme sa a veríme, že referendum bude aj v tomto ohľade úspešné,” povedal Chromík. Organizátori zároveň očakávajú, že plebiscit spustí v spoločnosti diskusiu o rodine. “Toto referendum má byť základ, na ktorom má byť postavená ďalej konkrétna podpora rodín,” vysvetlil.

Kampaň k referendu chce AZR financovať z dobrovoľných darov. Pomáhať jej majú dobrovoľníci. Po referende plánujú zverejniť náklady na kampaň.

Pôvodne sa AZR chcela občanov v referende spýtať štyri otázky. Pri jednej z nich však Ústavný súd (ÚS) SR skonštatoval, že nie je v súlade s ústavou. Ide o otázku, ktorá sa občanov pýtala, či súhlasia s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. 3. 2014 priznané iba manželstvu a manželom. Podľa Chromíka ÚS v náleze skonštatoval, že táto otázka je nejednoznačná. “Myslíme si, že tú tretiu otázku, ktorá bola vylúčená, budeme musieť riešiť iným spôsobom,” dodal Chromík. Ako to chcú spraviť, však nespresnil.

Referendum bude podľa Chromíka dobrý základ, na ktorom musí Aliancia za rodinu postaviť konkrétnu podporu rodine a manželstvu

Chromík zároveň uviedol, že samotný Ústavný súd uznal, že tri referendové otázky sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Referendum sa môže konať o manželstve, o tom, aby zostal zachovaný súčasný stav ohľadom detí, ktoré majú právo na otca a mamu pri adopcii aj o práve rodičov a detí povedať NIE, ak by sa deťom nanucovala v školách ideológia.

Hovorca ďalej povedal, že rozhodnutie ÚS SR každý s napätím očakával. Uviedol tiež, že prebehlo viacero dezinformácii o zavedených nových práv. Niektorí v referendových otázkach videli diskrimináciu voči iným. „Sme radi, že Ústavný súd vyvrátil tieto pochybnosti a jasne povedal, že naše otázky nikoho nediskriminujú, a nezabudol to poznamenať ani o tej vylúčenej otázke.”

Aliancia za rodinu sa však nestotožňuje s názorom Ústavného súdu, ktorý pri vylúčenej otázke vidí dvojaký výklad s ohľadom na „priemerného občana“. Ani priemerný občan si nemôže myslieť, že ak je „blízkou osobou“ je v štátom uznanom životnom spoločenstve napríklad so svojou vydatou sestrou. Uznanie, registrácia, či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou je v súčasnosti iba znakom manželstva.

Anna Verešová uviedla: „Sme radi, že otázky o deťoch ostali v referende a nevidel v nich nič protiústavné. Chceme sa pozerať na práva cez pohľad dieťaťa. To nemá právo ísť na referendum, hoci hlavne o ňom sa rozhoduje. Vyzývame všetkých choďte hlasovať za deti, ktoré chcú otca a mamu nastálo. Ktoré nepotrebujú ideológiu ale slobodu vyjadriť svoj názor v školách. Každý kto príde na referendum bude hlasovať za deti a o deťoch.“

Ďalší hovorca aliancie Peter Kremský rozhodnutie Ústavného súdu vníma ako pozitívny signál pre jej budúcu pomoc rodinám. Aliancia si napriek tomu myslí, že takéto veci nepatria na Ústavný súd, pretože ľudia majú právo rozhodovať o rodine. „Vieme, že musíme urobiť všetko, aby aj vylúčená otázka o výnimočnosti manželstva bola vyriešená. Vyzývame ľudí, aby sa referenda zúčastnili a povedali 3x áno. Tešíme sa na diskusiu pred referendom, a veríme, že bude korektná bez osočovania,“ dodáva Kremský.

Referendum bude podľa Chromíka dobrý základ, na ktorom musí Aliancia za rodinu postaviť konkrétnu podporu rodine a manželstvu. „Manželstvo je skutočne výnimočné a musíme sa starať o to, aby bolo podporované nie všeobecne, ale konkrétne, prednášali sme už svoje snahy o opatrenia ohľadom materskej či ekonomickej nezávislosti rodiny a budeme to robiť aj ďalej, aby sa rodina dostala do centra politiky každej vlády,” uviedol Chromík.

Most nebude odporúčať voličom, ako hlasovať v referende o rodine

Strana Most-Híd nebude odporúčať svojim voličom, ako hlasovať v referende o ochrane rodiny, ktoré prezident Andrej Kiska vyhlásil na 7. februára 2015.

“Témy referenda polarizujú spoločnosť. Sme občianska strana, ktorá rešpektuje rozmanitosť v hodnotovo-etických otázkach. Účasť na referende je občianskym postojom a nemyslíme si, že máme právo radiť ľuďom, ako hlasovať,” uvádza sa v stanovisku strany. Väčšina poslancov Národnej rady SR za Most-Híd sa na všeľudovom hlasovaní zúčastní.

Petíciu za vypísanie referenda, pôvodne so štyrmi otázkami, iniciovala Aliancia za rodinu. Vo vyhlásenom referende sa budú nachádzať len tri z nich

Občania SR sa budú vyjadrovať k tomu, čo si myslia o ochrane rodiny. Prezident Andrej Kiska sa rozhodol vyhlásiť referendum po tom, ako si preštudoval nález Ústavného súdu (ÚS) SR k danej veci. Oznámil to dnes v Prezidentskom paláci. Hlasovanie sa uskutoční v sobotu 7. februára budúceho roka.

Pozostávať bude z troch otázok – či ľudia súhlasia s tým, aby sa manželstvom mohol nazývať len zväzok jedného muža a jednej ženy; či súhlasia, aby si homosexuálne zväzky nemohli nárokovať adopcie detí a či súhlasia, aby rodičia mohli rozhodovať o spôsobe výchovy a vzdelávania svojich detí v školách pri citlivých kultúrno-etických veciach, ako je sexuálne správanie alebo eutanázia.

Petíciu za vypísanie referenda pôvodne so štyrmi otázkami iniciovala Aliancia za rodinu (AZR). Vyše 400.000 podpisov doručila Kiskovi 27. augusta. Ten sa rozhodol, že dá súlad predmetu referenda s ústavou SR preskúmať ÚS. Ústavný súd prišiel 28. októbra k záveru, že jedna zo štyroch otázok nie je v súlade s ústavou.

Ako dnes priblížil Kiska, po doručení petície AZR nadobudol pochybnosti, či ako prezident smie vyhlásiť takéto referendum, či sa otázky netýkajú základných práv a slobôd, o ktorých ústava zakazuje konať hlasovanie.

“Po preštudovaní odôvodnenia Ústavného súdu konštatujem, že moje osobné pochybnosti zostali aj v prípade ďalších otázok. K rozhodnutiu a odôvodneniu Ústavného súdu boli pripojené alternatívne stanoviská ústavných sudcov. Ako prezident ale musím rozhodnutie Ústavného súdu rešpektovať,” zdôraznil Kiska.

Sobota 7. februára sa podľa neho ukázala byť jediným možným termínom, kedy rodiny s deťmi ešte necestujú na jarné prázdniny, alebo sa z nich nevracajú. Dátum konzultoval aj s ministrom vnútra. Dostal ubezpečenie, že štátne orgány sú pripravené zabezpečiť konanie hlasovania. Zároveň vyzval na tolerantnú a slušnú diskusiu z každej strany.

Ide v poradí o ôsme všeľudové hlasovanie v ére samostatného Slovenska. Z doterajších siedmich bolo platné iba jediné, a to v roku 2003, keď sa občania vyjadrovali k vstupu SR do Európskej únie.

mž