Môj profil 
Predplatné
Prezident vracia zákon o zabezpečovaní kvality vysokých škôl ako celok a novelu vysokoškolského zákona v častiach súvisiacich so zákonom o kvalite vysokoškolského vzdelávania a Slovenskou akadémiou vied (SAV). Podľa prezidenta v zákonoch chýbajú skutočné a zrozumiteľné záruky posilnenia kvality či objektívnosti jej posudzovania pri hodnotení vysokých škôl.
“Ako ukazuje skúsenosť so súdnictvom v SR, ak chýbajú pravidlá, dostatočné kritériá a silné motivácie podporujúce želané správanie sa, samotné posilnenie samosprávnych prvkov nie je zárukou ani vyššej kvality, ani zvyšovania vnútorného tlaku na kvalitu,” zdôvodnil prezident.
Zákon o kvalite posilňuje prvok samosprávy tým, že nahrádza Akreditačnú komisiu menovanú vládou Akreditačnou agentúrou, ktorej vedenie majú tvoriť zástupcovia vysokých škôl, študentov a zamestnávateľov. Prezident sa domnieva, že spôsob výberu vedenia Akreditačnej agentúry či požiadavka zhody siedmich z deviatich členov výkonnej rady pri hlasovaní vytvárajú riziko uprednostňovania “priemernosti pred zvyšovaním tlaku na kvalitu výskumu a vzdelávania na vysokých školách”.
V prípade oboch zákonov Kiska konštatuje veľké množstvo právnych aj vecných nedostatkov, ktoré vzbudzujú obavu, či budú v praxi fungovať dobre. Nezrozumiteľnosť, vnútorná protirečivosť ustanovení či terminologické nepresnosti prevyšujú podľa neho bežnú mieru takýchto nedostatkov pri tvorbe zákonov.
Prezident namieta aj voči nepredvídateľnosti dôsledkov schválených zákonov. Nie je mu napríklad jasné, ako bude fungovať hodnotenie kvality umeleckej a výskumnej činnosti. Doteraz ju vykonávali pracovné skupiny Akreditačnej komisie, ktoré má nahradiť jedna komisia ministerstva. Zákony podľa neho bližšie neurčujú pravidlá výberu hodnotiteľov kvality, ich organizáciu ani počet. Nejasné pre neho ostávajú aj štandardy, na základe ktorých sa udeľuje akreditácia či finančný vplyv nových poplatkov na hospodárenie vysokých škôl.
Kiska zároveň navrhol poslancom vypustiť časti novelizujúce zákon o SAV a zákon o verejnom obstarávaní, ktoré pribudli počas rokovania v parlamente. Hlava štátu v minulosti opakovane kritizovala prax “legislatívnych prílepkov”. Naposledy z tohto dôvodu vrátil zákon o zdravotnej starostlivosti. V prípade SAV prezident namieta, že dochádza k ohrozeniu transformácie akadémie, keďže schválený zákon spôsobí pre zmätočnosť a nesystémovosť len chaos a právnu neistotu. V prípade novelizácie zákona o verejnom obstarávaní prezident namieta najmä voči účelovosti schválenej zmeny a nepreskúmaniu jej dosahov.
“Dôsledkom formalistického prístupu k legislatívnemu procesu sú právne normy, ktoré sú nezrozumiteľné, zmätočné, nereagujú na reálnu potrebu svojich adresátov či príčiny riešených problémov, vyvolávajú ďalšie novelizácie, zneprehľadňujú legislatívne prostredie a živia nedôveru v právo a štát,” podotkol Kiska.
.JPG)
