Kríza sa začala v októbri po tom, ako Siriséna odvolal Vikramasingha a na jeho miesto dosadil bývalého prezidenta Mahindu Rádžapaksu, ktorému sa však nepodarilo získať väčšinu v parlamente. Siriséna následne nariadil jeho rozpustenie a vyhlásil voľby, čo však zastavil najvyšší súd. Rádžapaksovi sa odvtedy dva razy nepodarilo získať dôveru parlamentu a prezident nechcel do funkcie opäť vymenovať Vikramasingha, a to aj napriek kritike, že jeho konanie je protiústavné. Vikramasinghe však 12. decembra uspel v parlamentnom hlasovaní o dôvere. Za politika sa postavilo 117 z 225 členov parlamentu. Rádžapaksa neskôr rezignoval na svoju funkciu.