Náboženstvá podľa Kisku spájajú rovnaké hodnoty ako láska, porozumenie, odpúšťanie či pokora a tie by mali spájať aj všetkých ľudí. Poukázal, že aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí zneužívajú náboženstvá na šírenie extrémizmu či terorizmu. “To ale nesmie pomýliť ľudí,” vyhlásil Kiska. Za najväčšie nebezpečenstvo považuje hlava štátu polarizáciu spoločnosti. “Opakovane vo svojich príhovoroch vyzývam ľudí na vzájomné porozumenie a odpúšťanie. K snahe porozumieť slovám a činom iných ľudí,” povedal Kiska.

Prezident poukázal aj na nespokojnosť ľudí so spravodlivosťou na Slovensku. “Ľudia sú často nespokojní s tým, že si nie sme rovní pred zákonom,” poznamenal a zdôraznil potrebu odpúšťania. “Kde niet odpúšťania, niet spravodlivosti,” pomohol si Kiska slovami pápeža Františka. Spravodlivosť podľa neho treba vyžadovať, no netreba zabúdať na odpustenie.

Bratislavský arcibiskup a predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský súhlasí, že občanom nepristane bojovať proti tomu, čoho sa boja a čo nenávidia, ale viac im svedčí rozvíjať to, čo považujú za vzácne. “Atmosféra našej spoločnosti je, žiaľ, plná konfliktov, sporov, súperení,” poukázal s tým, že treba spolu vychádzať napriek rozdielnym názorom. “Treba sa snažiť o lásku namiesto nenávisti. Nenechať sa zatiahnuť do špirály boja, hnevu a rozhorčenia, to je výzva,” vyhlásil.

Zvolenský zdôraznil význam rodiny, ktorú považuje za mimoriadne vzácnu. “Je budúcnosť našej krajiny,” povedal na adresu rodiny Zvolenský, ktorý si želá, aby mala rodina priestor rozvíjať sa. Prosí, aby spolupracovali na jej podpore. “Prajem vám, pán prezident, aby slovenské rodiny mali vzácne miesto vo vašom srdci,” obrátil sa na hlavu štátu.

Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a šéf Ekumenickej rady cirkví na Slovensku Miloš Klátik ocenil, že cirkvi môžu na Slovensku slobodne šíriť Božie slovo. Zdôrazňuje potrebu žiť v pokoji, čo ale neznamená zatvárať si oči pred krivdami, nemorálnosťou a nespravodlivosťou. “Je veľmi dôležité vyvarovať sa ľahostajnosti, povrchnosti a nedôslednosti. A naopak, využiť každú príležitosť na to, aby sme konali a hľadali spravodlivosť a nezanedbávali ani vzdelávanie a výchovu nových generácií,” uviedol.

Náboženskú slobodu v demokratickom Slovensku vyzdvihol aj predseda Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí v SR Igor Rintel. “Aj naša malá náboženská skupina na Slovensku, ktorá je jedna z mála nekresťanských, má rovnaké práva ako naši väčšinoví partneri,” povedal s tým, že všetky ľudské bytosti sú jedna rodina. “Napriek teologickým rozdielom považujeme my, Židia, kresťanov za našich partnerov, blízkych spojencov, priateľov a bratov v spoločnom úsilí o lepší svet požehnaný mierom, sociálnou spravodlivosťou a bezpečnosťou,” zdôraznil Rintel. Varoval tiež pred extrémizmom, za barbarstvo označil radikálne odnože islamu.

“Ohrozujú celosvetovú bezpečnosť a celkovo celosvetový mier a konkrétne ohrozujú kresťanské a židovské komunity vo svete,” uviedol a vyzval “všetkých ľudí dobrej vôle, aby sa spojili v boji proti tomuto zlu”. Odsúdil každé násilie voči komukoľvek aj činy vandalizmu. “Verím, že naša židovská komunita v spolupráci s kresťanskými prispieva na Slovensku k znášanlivosti a tolerancii a k onomu biblickému miluj blížneho svojho.

Usilujme sa nachádzať ďalšie spôsoby, ktoré nám umožnia zlepšovať svet spoločne,” uzavrel.

Tvrdá finančná odluka cirkvi od štátu nebude, Marek Maďarič predloží návrhy riešení

Tvrdá finančná odluka cirkvi od štátu nebude, financovanie by sa však upraviť mohlo. Vypracované sú dva návrhy, ktoré plánuje predložiť na rokovanie Koaličnej rade minister kultúry Marek Maďarič. Urobí tak možno už v prvom štvrťroku tohto roka. Povedal to médiám po stretnutí s prezidentom  Kiskom a zástupcami cirkví na Slovensku.

Jeden návrh vypracovalo ministerstvo kultúry, druhý cirkvi. Oba sú si podľa Maďariča podobné, líšia sa ale napríklad v navrhovanej výške valorizačného percenta. Návrh z dielne ministerstva počíta s tým, že by financovanie malo byť odvodené aj od počtu ľudí hlásiacich sa k cirkvám. “A mal by v ňom byť zabudovaný nejaký valorizačný mechanizmus, dajme tomu percento. To je ešte otázkou diskusie,” opísal Maďarič.

Financovanie cirkví by podľa tohto návrhu malo byť už zastrešené len jedným zákonom. “Tým by malo byť zabezpečené pokrytie nevyhnutných výdavkov cirkví,” uviedol Maďarič. Pripomenul, že dnes financovanie riešia dva zákony. Okrem základného vkladu sa valorizujú aj platy duchovných podľa toho, ako sa valorizujú platy v štátnej správe.
Minister si nemyslí, že by štát nemal cirkvám vôbec prispievať. “Myslím si, že cirkvi by vzhľadom na svoju funkciu v štáte mali byť sčasti financované aj zo štátneho rozpočtu,” uviedol Maďarič. Cirkvi okrem svojej základnej činnosti – duchovnej – sú podľa Maďariča prospešné aj v iných veciach. “V zdravotníctve, školstve, sociálnych veciach. Určitú podporu si zaslúžia,” poznamenal.

V marci minulého roka koaličné strany potvrdili, že diskutujú o zmene financovania cirkví na Slovensku. Záujem o účasť na tejto debate prejavila vtedy aj opozícia.

Odluka cirkvi od štátu nie je nová téma, spomína sa už roky. V roku 2014, keď bol Maďarič tiež ministrom kultúry, sa hovorilo o troch riešeniach zmeny financovania cirkví a náboženských spoločností. Išlo o zavedenie daňovej asignácie alebo príspevkov pre cirkvi v závislosti od počtu ich členov a tretie riešenie počítalo s ponechaním systému priamej štátnej podpory zo štátneho rozpočtu.

O zmenu financovania cirkví sa pokúšali aj niekdajší opoziční poslanci, ale v parlamente neuspeli. Opozícia navrhovala, aby sa súčasný neadresný spôsob financovania zmenil na adresný, teda prostredníctvom daňovej asignácie.