Môj profil 
Predplatné
Bratislava 1. septembra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Naša ústava podľa prezidenta obstála
Prijatím ústavy SR 1. septembra 1992 dala rodiaca sa Slovenská republika sama sebe a svetu jasne na známosť, kto sme, odkiaľ prichádzame a kam ideme. Pre TASR to pri príležitosti 20. výročia od prijatia tohto dokumentu uviedol prezident SR Ivan Gašparovič, ktorý bol v čase hlasovania o slovenskej ústave predsedom Slovenskej národnej rady.
“Som presvedčený, že naša ústava ako základný zákon štátu obstála. Tých 20 rokov, ktoré uplynuli od jej prijatia až po dnešok, nasvedčuje, že Slovensko prijalo dobré strategické rozhodnutie o svojom smerovaní,” uviedol prezident. Skutočnosť, že počas prvého dňa svojej samostatnej existencie bola SR uznaná 93 štátmi sveta podľa prezidenta potvrdzuje, že “sme svojou predchádzajúcou prácou pripravili pôdu pre kritickú mieru medzinárodnej dôvery, ktorú sme za ostatných 20 rokov nesklamali”.
Na margo jej možných zmien prezident vyjadril spokojnosť, že ústava nie je uzavretým, ale otvoreným dokumentom. “Vďaka tomu sme bez väčších problémov mohli prijať jej 11 novelizácií (z ktorých väčšinu si vyžiadal náš vstup do EÚ). Dokonalosť ústavy sa nemeria jej nemennosťou, ale súladom s potrebami praktického života. Osobitne si cením, že sa ani jediný raz nevstúpilo do preambuly. A verím, že sa toho preambula nikdy nedožije,” dodal.
Podľa Pašku ústava potrebuje aj zmeny
Predseda NR SR Pavol Paška je presvedčený, že niektoré korekcie Ústava SR potrebuje. “Za 20 rokov však ukázala, že tento základný dokument bol tvorcami pripravený dobre a krajina funguje. Ústava teda priniesla to, čo sa od nej očakávalo,” myslí si. Osobne sa však nebráni, aby sa urobili niektoré korekcie z pohľadu moderných politických trendov 21. storočia.
Paška naznačil, že si vie predstaviť silnejšie kompetencie pre prezidenta SR, keďže podľa jeho slov nie celkom zodpovedajú sile jeho mandátu, ktorý vzniká priamou voľbou všetkých oprávnených voličov. “Prezident volený priamo má oveľa silnejší mandát, ako volený politikmi, z tohto by mal vyplývať aj rozsah jeho kompetencií,” povedal Paška.
Pôvodný návrh ústavy však s prezidentom voleným občanmi nerátal. Až po opätovnej neschopnosti parlamentu zvoliť novú hlavu štátu v Národnej rade SR a viacmesačnom rozdelení prezidentských právomocí medzi premiéra Mečiara a predsedu parlamentu Gašparoviča, sa Národná rada podvolila tlaku občanov a odhlasovala zmenu ústavy – prezident mal byť volený v priamej voľbe občanmi. Na väčšie prezidentské právomoci však vtedajšie zloženie parlamentu nemalo dostatok odvahy.
Ústava SR má 13.896 slov, najčastejšie slová sú “slovenskej” a “republiky”
Ústava SR obsahuje 13.896 slov, 83.647 znakov a 427 odsekov. Pri príležitosti 20. výročia jej prijatia vypracovala štatistiku Kancelária NR SR prostredníctvom softwaru, ktorý sa používa na kvantitatívnu obsahovú analýzu textových dokumentov.
Ak sa neráta spojka “a” alebo predložka “na”, najčastejšie sa opakujúcim slovom v Ústave SR je “slovenskej”, ktoré v dokumente možno nájsť 393-krát. Nasleduje “republiky” (371-krát), “národnej” (112-krát), “rady” (111-krát) a “právo” (86-krát). Do prvej desiatky sa ešte dostali slová “môže”, “národná”, “funkcie”, “každý” a “možno”.
Najčastejším slovným spojením v Ústave SR je “Slovenská republika”. Nasleduje “národná rada”, “prezident Slovenskej republiky”, “Ústavný súd Slovenskej republiky”, “má právo”, “ustanoví zákon”, “každý má právo” a “práv a slobôd”.
Slovenský zákonodarný zbor začal rokovať o návrhu ústavy v auguste 1992. Ústavnoprávny výbor riešil na svojom takmer týždennom zasadnutí aj Preambulu ústavy, ku ktorej mali všetky poslanecké kluby svoje návrhy. Slovenská národná rada schválila Ústavu SR 1. septembra 1992 väčšinou hlasov vo verejnom hlasovaní. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Ústavu SR slávnostne podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar 3. septembra toho roku na Bratislavskom hrade za účasti mnohých významných hostí. Účinnosť nadobudla dňom vyhlásenia – 1. októbra 1992.
.jpg)
