„V nadväznosti na rokovania strany ohlásili: …1. prímerie, 2. začatie rokovaní o ukončení krviprelievania, ktoré by mali viesť k stabilizácii krajiny a občianskemu mieru,“ uviedla RT stanovisko tlačovej kancelárie.
Prezident sa stretol so šéfom opozičnej strany Sloboda Olegom Tagnibokom, vodcom opozície Arsenijom Jaceňukom, a lídrom strany Úder Vitaly Kličkom.
Opozičný vodca Jaceňuk oznámil rovnaké stanovisko a zdôraznil, že plánuje vyhlásiť stav núdze a nočný útok na námestí Nezávislosti bol zrušený.
Avšak ultrapravicové krídlo ukrajinskej opozície odmieta dodržiavať prímerie. Vodca pravého sektora uviedol, že skupina nepodpísala žiadne prímerie a vyzval na pokračovanie útokov.
Janukovyč vyhlásil štvrtok za deň smútku za obete nepokojov.
Od začiatku násilností, ktoré vypukli v utorok (18.2.) v Kyjeve bolo zabitých najmenej 28 ľudí, vrátane desiatich policajtov. Viac ako 800 je zranených, 445 vyhľadalo lekársku pomoc, 287 z nich hospitalizovali. V nemocnici je tiež 88 policajtov, 6 novinárov, štyri deti a dvaja cudzinci. Posledná najnebezpečnejšia vlna násilia sa začala pokusom radikálnych protestujúcich o útok na budovu ukrajinského parlamentu. To viedlo k divokým stretom s políciou. Niekoľko budov v centre Kyjeva bolo vyplienených a zapálených.
Zábery z utorkových stretov ukázali ako maskovaní výtržníci spustili paľbu z pištolí a pušiek spoza barikád a vytláčali policajné jednotky nákladnými autami. Média prinášali informácie, že na oboch stranách t.j. v radoch demonštrantov, ale aj policajtov, hospitalizovali osoby so strelnými poraneniami. Ministerstvo zdravotníctva v Kyjeve uviedlo, že 19 obetí bolo zastrelených ostrou muníciou, niektorí mali strelné rany v hlave a krku. Desiatky ďalších policajtov bolo vážne zranených. Je predpoklad, že za priamymi útokmi na policajtov stoja ultrapravicoví radikáli.
USA a Kanada: Prímerie na Ukrajine vítané, snáď nejde len o sľuby
Americký prezident Barack Obama a kanadský premiér Stephen Harper ostávajú vo svojich reakciách na správy o dohode o prímerí medzi ukrajinskou vládou a opozíciou pomerne obozretní. Obaja sa však zhodujú, že ak ku prímeriu skutočne dôjde, bude to “vítaným krokom na ceste k zmysluplnému dialógu”.
Obama a Harper spolu o Ukrajine hovorili v stredu počas stretnutia na okraj summitu severoamerických lídrov v Mexiku.
“Zhodli sa, že budú situáciu naďalej pozorne monitorovať, aby nezostalo len pri slovách,” píše sa vo vyhlásení Bieleho domu ohľadom stretnutia štátnikov.
Ako ďalej informovala agentúra Reuters, Kanada a USA tiež opakovane vyzývajú ukrajinskú armádu, aby nezasahovala do konfliktov, ktoré môžu vyriešiť Ukrajinci samotní.
“Mojou túžbou v tomto okamihu je, aby prímerie vydržalo. Avšak v konečnom dôsledku bude na ukrajinskej vláde, aby sa postarala o to, aby sme dospeli k určitej forme zjednotenej vlády, aj keby malo ísť len o dočasné riešenie. To by tiež umožnilo vykročiť smerom k spravodlivým a slobodným voľbám, v ktorých bude môcť ukrajinský ľud oprávnene vyjadriť svoj názor bez tých všetkých nepokojov, ktorých sme boli svedkami na uliciach,” povedal Obama na tlačovej konferencii po skončení summitu.
Obama zároveň odmietol, že by kríza na Ukrajine a v Sýrii bola zrkadlom sporov medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Doplnil, že USA sa na situáciu nedívajú ako na pokračovanie taktických hier z čias Studenej vojny. “Našim cieľom je zabezpečiť, aby boli Ukrajinci schopní robiť rozhodnutia, čo sa týka ich budúcnosti, sami za seba; a aby sa ľudia v Sýrii mohli rozhodovať bez toho, aby im tam vybuchovali bomby a umierali ženy a deti,” povedal Obama.
Ministerstvo zahraničia tiež uviedlo, že USA udelilo vízové sankcie voči dvadsiatim ukrajinským úradníkom, pretože sa domnieva, že tieto osoby sú zodpovedné za použitie násilia. Ak vízové sankcie nebudú dostačujúce, USA je spolu s EÚ pripravené k ďalším krokom, ktoré by mali viesť k zastaveniu násilia na Ukrajine.
Nemecká poslankyňa Rebecca Harmsová pre RT uviedla, že obhajuje sankcie voči krajine, pretože si myslí, že je provokáciou ak politické elity v Kyjeve smerujú Ukrajinu k Moskve a zároveň uskutočňujú veľké obchody v členských štátoch Európskej únie za peniaze, ktoré získali v niekoľkých vlnách privatizácie.