Bratislava 6. augusta 2019 (HSP/Foto:Pixabay)
Na facebookovej stránke vladyka Milan odpovedá sa objavila otázka, či Boh prestal veriť svojmu nebeskému otcovi, keď sa ho na kríži pýtal: “Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?”
“Zarazilo ma to nakoľko som bola dnes na rimo-omši a tam sa spievalo “Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil”. Ako si to mám vysvetliť? Veď Ježiš vedel, čo ho čaká a že to tak má byť. Prečo mu už neveril, alebo ako to je?”, takto znie otázka, na ktorú odpovie archimandrita Jaroslav Lajčiak.
Ako vysvetľuje archimandrita, Ježiš na seba vzal zodpovednosť za hriechy celého sveta a ako človek reálne prežíval aj stav opustenosti hriešnika, ktorý prestáva vnímať blízkosť Božiu a je od Boha “na míle vzdialený”, “teda je to až stav opustenosti v pekle. Táto zúfalá situácia vyvolala u Krista na kríži tento bolestne-zúfalý ston: “Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?”
Tým nám vlastne Ježiš naznačuje, že hriešnosť, ktorá nás dostáva do stavu zatratenia je veľmi strašná v tom, že nás ľudí ponára do “absolútnej” samoty a opustenosti, ktorá je jednou z najstrašnejších útrap pekla, ktoré je navždy, lebo je večné. “A aby nás Ježiš zbavil aj týchto strašných múk večnej opustenosti, sám na seba v útrapách kríža vzal aj takúto opustenosť zatratených hriešnikov.”
A práve tento Ježišov výkrik opustenosti je tým, čo nám podľa Lajčiaka pomenováva hriech ako zlo, ktoré nás oberá o všetko i o všetkých a navždy nás odlučuje od Stvoriteľa. Pretože je to veľmi ťažké, keď už tu na zemi človek pociťuje samotu a opustenosť, ale večnosť takéhoto stavu je ešte nekonečne ťažšia.
“Ježiš dokazuje veľkú lásku k nám tak, že na seba prijíma aj toto utrpenie plynúce z hriechu človeka, lebo hriech nás aj vzájomne vzdiaľuje od seba,” píše archimandrita Lajčiak v závere a dodáva, že Božia dobrota a láska nás chce znova zjednotiť do vzájomného vzťahu lásky. “Lebo Boh neposlal svojho Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.”