Môj profil 
Predplatné
Problematike rómskeho holokaustu je v súčasnosti podľa Andrejovej venovaná minimálna vedecká i mediálna pozornosť. Krajské múzeum v Prešove si preto v rámci tohtoročných osláv 75. výročia ukončenia druhej svetovej vojny zvolilo práve túto tému. „Rómovia sa dostali do zoznamu rás a národov, ktoré mali byť vyvraždené. Presný počet všetkých obetí rómskeho holokaustu, podobne ako u židovských obetí, však nie je možné určiť,“ informovala etnografka Krajského múzea v Prešove Zuzana Andrejová.
Jedným z opatrení Slovenského štátu namierených proti Rómom bolo podľa jej slov zakladanie táborov perzekučného charakteru. „Spočiatku to boli tzv. pracovné útvary. Prvé zriadilo ministerstvo vnútra v roku 1941 v Očovej a Moste na Ostrove,“ vysvetlila etnografka. O rok neskôr bol podľa nej tým istým ministerstvom vybudovaný aj komplex tzv. východoslovenských pracovných útvarov s ústredím v kaštieli v Hanušovciach nad Topľou, ktorého vznik urýchlila výstavba železničnej trate Strážske – Prešov, kde väzni pracovali. „O význame zriadeného pracovného útvaru v Hanušovciach svedčí aj skutočnosť, že slávnostne vyzdobený kaštieľ navštívil 6. júla 1942 osobne aj slovenský prezident Jozef Tiso, ktorý odovzdával spomínané zariadenie do užívania,“ pripomenula Andrejová. Dodala, že neďaleko kaštieľa v lokalitách nazývaných Baráky, Rybníky a Legáň boli vystavané barakové tábory s kapacitou okolo 500 osôb, pričom ďalšie vznikali napríklad v Lipníkoch a Nižnom Hrabovci.
Ako agentúru SITA informoval Rastislav Žitný z Krajského múzea v Prešove, tému rómskeho holokaustu v rámci interaktívnej prednášky priblíži návštevníkom múzea Lucia Segľová z Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove, ktorá pôsobí aj v Múzeu kultúry Rómov na Slovensku v rámci Slovenského národného múzea v Martine. Podujatie sa uskutoční v stredu 19. augusta o 17:00 v Rákociho paláci.
.jpeg)
.JPG)
