Na samite EÚ zaujali lídri ucelenejší postoj ku kríze na Blízkom východe

Lídrom členských krajín Európskej únie (EÚ) sa počas štvrtkového (17. 10.) samitu v Bruseli podarilo zaujať ucelenejší postoj ku kríze na Blízkom východe a intenzívne sa venovali aj otázkam migrácie. Vyhlásil to v piatok predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD), informujú spravodajcovia TASR.

Premiér pripomenul, že okrem Ukrajiny sa lídri členských krajín zamerali aj na dianie na Blízkom východe a najväčšiu časť pracovných rozhovorov venovali otázkam nelegálnej migrácie, hoci čoraz častejšie sa v EÚ diskutuje aj o legálnej migrácii.

Fico vyjadril ľútosť, že pri téme Ukrajiny sa nehovorí o zastavení paľby a prímerí, tak ako to šéfovia vlád a štátov EÚ aj na samite žiadali s odkazom na krízu na Blízkom východe. Ocenil však, že Európska rada konečne zaujala nejaký ucelenejší postoj a žiada zastavenie paľby, ukončenie utrpenia a že to, čo sa deje v Pásme Gazy, je neakceptovateľné z pohľadu humanitárneho práva.

Upozornil, že počas samitu padli optimistické vyjadrenia, že stredajšie (16. 10.) zabitie vodcu palestínskeho hnutia Hamas Jahju Sinwára by mohlo viesť k ukončeniu paľby, rokovaniam a možno k prepusteniu rukojemníkov. Fico také očakávania spochybnil. Podľa vlastných slov si nemyslí, že takéto násilie by mohlo viesť k výsledkom v podobe ukončenia sporov.

“Sú aj hlasy, ktoré naopak hovoria, že môže dôjsť k ďalšej eskalácii napätia. Vidíme dnes, čo sa deje v Libanone a v okolitých krajinách,” uviedol premiér.

Podľa jeho slov stále vidieť diametrálne odlišné názory členských štátov EÚ, pokiaľ ide o vzťah k Palestíne a vzťah k Izraelu, čo Európsku radu obmedzuje pri prijímaní vážnejších a zásadnejších záverov.

Pri téme migrácie Fico upozornil, že pred nadchádzajúcou zimou by tlak migrantov mohol byť väčší.

“Ak si neochránime vonkajšie hranice EÚ, tak už bude neskoro,” povedal premiér a v tejto súvislosti privítal taliansku iniciatívu na odsun žiadateľov o azyl mimo územia EÚ, čo vníma ako jeden z možných postupov riešiť migračný tlak.

Podporil aj snahy poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý na samite žiadal o určité výnimky z azylových pravidiel EÚ, čo nie je ľahké pri platnej únijnej legislatíve, aj preto podporil spoločne dohodnuté znenie v záveroch o migrácii, že “výnimočná situácia si vyžaduje výnimočné riešenia”.

SR nemá a nekomentuje informácie o severokórejských vojakoch na Ukrajine

Slovensko sa vyjadrí k správam o možnej účasti severokórejských bojovníkov v radoch ruskej armády vo vojne proti Ukrajine, až keď sa tieto informácie potvrdia. Uviedol to v piatok doobeda predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) pri hodnotení štvrtkového (17. 10.) samitu EÚ v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Premiér potvrdil, že pri spoločnom fotografovaní účastníkov samitu krátko hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten potom v rokovacej sále reagoval na jeho vystúpenia po prezentácii “plánu víťazstva”. Fico sa netají, že plán vníma ako kontroverzný, aj preto Európska rada k nemu nezaujala žiaden postoj, čiže nepodporila dodávky zbrani so stredným a dlhým doletom pre Ukrajinu. Nesúhlasí ani s názorom, že vojenské podporovanie Ukrajiny, ako predvída “plán víťazstva”, posilní vyjednávaciu pozíciu Kyjeva pred ďalším mierovým samitom. Za dobrý nápad nepovažuje ani členstvo Kyjeva v Severoatlantickej aliancii (NATO).

“Patrím do tej časti slovenskej politickej reprezentácie, ktorá ak bude mať možnosť, tak nebude súhlasiť na vnútroštátnej úrovni s členstvom Ukrajiny v NATO,” odkázal premiér.

Zopakoval, že hoci samit potvrdil, že EÚ bude naďalej Ukrajinu zásobovať po vojenskej stránke, Slovensko zo svojich armádnych zásob nepošle nič.

Prezident Zelenský na samite EÚ aj pred ministrami obrany NATO uviedol, že ruské sily na Ukrajine môže podporiť 10.000 až 12.000 vojakov zo Severnej Kórey. Fico potvrdil Zelenského vystúpenie.

“Včera hovoril, že podľa spravodajských informácií, ktoré majú, je pravdepodobnosť taká, že by tam mali byť aj iní vojaci, ktorí by mohli prísť na územie Ukrajiny. My takéto informácie nemáme, ja ich môžem komentovať až po tom, keď sa preukážu ako pravdivé. Ak to bude realita, budeme na to reagovať. Zatiaľ na to nevidím dôvod,” odpovedal premiér.

Zároveň upozornil, že vojna “živí všelijaké príbehy” a položil otázku, či v prospech Ukrajiny a na strane ukrajinských síl tiež nebojujú nejakí cudzí vojaci a že je možné sa pýtať, kto všetko má prístup k vojenským štruktúram ukrajinskej armády, kto všetko tam v ich prospech bojuje a koľko je tam profesionálov a rôznych poradcov zo zahraničia.

“Ale nebudem to komentovať, kým to nemám potvrdené. Ja na klebety nedám,” odkázal Fico.