Môj profil 
Predplatné
Fico zároveň uviedol, že Slovensko neimplementuje do svojej legislatívy prijatý záväzný právny akt. Dobrovoľne tak podstúpi infringement, čo je konanie proti členským krajinám v takýchto prípadoch. Premiér kritizoval, že sa o takej zásadnej otázke rozhodlo už v utorok väčšinovým hlasovaním, a nie na dnešnom summite šéfov členských krajín, kde by muselo byť rozhodnutie prijaté konsenzom.
Odpor Slovenska bude mať podľa Fica „veľkú pridanú hodnotu“. Vysvetlil, že sa nebude týkať iba povinných kvót, ale aj ďalšieho fungovania únie. „Aj v tom je veľká pridaná hodnota žaloby, ktorú ideme podať, veľká pridaná hodnota nášho odporu, že nemôžeme si dovoliť, aby Európa fungovala na princípe väčšiny proti menšine. Potom sme skončili,“ uviedol.
Slovensko podľa Fica naďalej zotrváva na stanovisku, že kvóty sú iracionálne a nie sú pragmatickým riešením problému. „Aj dnes večer budem na summite opakovať, že sme krajina, ktorá chce na dobrovoľnom princípe prejaviť veľkú mieru solidarity a takto sa budeme aj správať v najbližších, dňoch, týždňoch a mesiacoch,“ doplnil.
Na dnešnom zasadnutí vlády sa zúčastnila zástupkyňa vlády SR v konaní pred súdmi EÚ. Dostala úlohu v spolupráci s ministerstvom vnútra a ministerstvom spravodlivosti spracovať žalobu v stanovenej lehote. Premiér zdôraznil, že Slovensko je oprávnené ju podať a neaplikovať rozhodnutie Rady ministrov.
„Tento akt mal byť prijatý na úrovni premiérov, na úrovni prezidentov, lebo to nie je technická otázka. Toto je vec, ktorá dnes hýbe celou Európou,“ naznačil, čo by malo byť jej podstatou.
Minister vnútra Robert Kaliňák schválený mechanizmus prerozdeľovania 120.000 azylantov medzi jednotlivé členské krajiny označil za akt falošnej solidarity. „Je to jedna prázdna politická deklarácia, ktorá je odsúdená na neúspech,“ zdôraznil.
Podpredseda vlády je presvedčený, že mechanizmus nebude nikdy naplnený. Je podľa neho totiž naivné si myslieť, že by ho dokázali naplniť krajiny EÚ, ktoré ohľadom utečeneckej krízy neplnia základné pravidlá Európskej únie súvisiace s ochranou vonkajšej hranice a azylovými procedúrami.
„My sme konzistentne od začiatku hovorili, že toto nie je cesta. My uznávame vážnosť tohto problému, potrebu ho riešiť. Navrhovali sme a navrhujeme iné spôsoby riešenia, boli nám nanútené kvóty, my využijeme právne prostriedky, aby sme toto rozhodnutie napadli, a zároveň budeme podnikať kroky k riešeniu tohto problému, ktoré považujeme za správe,“ zhrnul po zasadnutí vlády pozíciu Slovenska minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Kritiku zo strany partnerov v únii, že Slovensko nedorástlo do európskych hodnôt a vie len brať, nie dávať, Lajčák nepovažuje za oprávnenú. „To všetko je nezmysel,“ uviedol s tým, že riešenie Európskej komisie, ktoré odobril výbor ministrov vnútra, je iba „kvázi riešením“.
„Pritom ten problém nie je kvázi, ale je vážny a ja by som bol veľmi rád, keby táto situácia pomohla tomu, aby sme končene naozaj začali riešiť ten problém, že hranice sa stali korzom, že európske normy, ako je Schengen, ako je Dublin, sa stali trhacím kalendárom a že to nikto nerieši. Namiesto toho riešime nejakú umelú kvótu, ktorá v skutočnosti nič nezmení, nikomu nepomôže, žiadnu situáciu neuľahčí,“ uzavrel.
Slovensko žalobou napadne rozhodnutie Rady Európskej únie. Na jej podanie bude mať čas takmer tri mesiace od jeho zverejnenia vo vestníku EÚ.
Zástupkyňa našej krajiny pred súdmi EÚ Beatrix Ricziová vysvetlila, že každý členský štát má právo napadnúť žalobou právny akt únie, o ktorom sa domnieva, že z hmotného alebo procesného hľadiska porušuje jej právo.
Žalobu podľa čl. 263 Zmluvy o fungovaní EÚ môže štát podať na Súdny dvor v Luxemburgu, vysvetlila Ricziová. „Ide o bežný postup, členské štáty bežne podávajú žaloby proti právnym aktom inštitúcie EÚ,“ doplnila.
.jpg)
.JPG)
