Môj profil 
Predplatné
Pellegrini uviedol, že slovenská ekonomika v súčasnosti zažíva dobré časy, od krízy v roku 2009 zaznamenáva historické maximá pracujúcich na riadny úväzok, klesá nezamestnanosť. “Vláda nedávno schválila 21 opatrení, ktoré okrem automobilového priemyslu podporia aj podnikateľské prostredie. Podarilo sa nám v oblasti podnikateľského prostredia prijať už tri balíčky opatrení,” priblížil premiér.
Vníma, že sa zamestnávateľom nepozdáva prijímanie legislatívnych opatrení v priebehu roka. “Dal som prísľub, že chceme zmeniť celý spôsob prípravy legislatívy tak, aby účinnosť nadobúdala až od 1. januára nasledujúceho roka, aby sa firmy mohli na to pripraviť,” avizoval Pellegrini.
Premiér tiež naznačil, že v prípade minimálnej mzdy by sa mohol zaviesť tzv. automat. “Postupne chceme smerovať k tomu, aby minimálna mzda predstavovala 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Zbavili by sme sa tak akýchkoľvek politických súbojov, debát alebo zneužívania tejto témy na politické účely,” avizoval premiér s tým, že by sa mohla predstaviť kombinácia opatrení tak, aby nemusela minimálna mzda vzrásť až tak extrémne rýchlo, ale aby zostalo ľuďom viac v peňaženke. “Mohli by sme na budúci rok hovoriť o nejakom raste minimálnej mzdy v kombinácii so znížením daňového zaťaženia zamestnanca,” dodal Pellegrini.
V období rokov 2018 až 2023 budú na Slovensku potrebovať zamestnávatelia viac ako 400.000 zamestnancov. Najviac pracovných síl si vyžiada priemysel a obchod. Významný počet pracovníkov bude potrebovať aj sektor vzdelávania a stavebníctvo. Najväčší nedostatok pracovných síl bude v IT sektore a v poľnohospodárstve. “Ak chce Slovensko zvládnuť nevyhnutnú automatizáciu mnohých profesií a posunúť sa z montážnej dielne k produkcii s vyššou pridanou hodnotou, musí viac investovať do vzdelávania ľudí,” myslí si premiér.
Prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga však uviedol, že podnikateľom na Slovensku robia problémy viaceré legislatívne opatrenia ako zvýšenie príplatkov za prácu, rekreačné poukážky, upravili sa podmienky 13. a 14. platu, zastropoval sa dôchodkový vek, problémom je aj zvyšovanie minimálnej mzdy, meniaca sa legislatíva, ako aj nedostatok pracovnej sily. “Praktický život podnikateľov v kontexte prijímaných legislatívnych opatrení je každým rokom ťažší a komplikovanejší,” podotkol Kiraľvarga s tým, že dlhodobo sa nedarí zlepšovať podnikateľské prostredie a ekonomickú slobodu.
“Naopak, musím poukázať na nesystémové opatrenia, ktoré výrazne zhoršujú podnikateľské prostredie a celkové regulačné daňovo-odvodové zaťaženie,” podotkol Kiraľvarga. V uplynulom období boli podľa jeho slov schválené tri sociálne balíčky, podnikatelia sa však z médií dozvedajú o ďalších predvolebných balíčkoch. “Takéto nekoncepčné a nesystémové riadenie politiky trhu práce, príliš časté zmeny v pracovnej legislatíve motivované predovšetkým snahou o zbieranie politických bodov vytvárajú nestabilitu právneho prostredia, deštruujú motivačné systémy a sťažujú plánovanie vo firmách,” upozornil Kiraľvarga. Dodal, že sa zavádzajú nové špeciálne dane a odvody, prípadne sa predlžuje platnosť dočasne zavedených.
.JPG)
.jpg)
