Môj profil 
Predplatné
Fico vyhlásil, že pokiaľ bude predsedom vlády, povinné kvóty nebudú realizované na území Slovenska. “Som presvedčený, že nebudeme prinútení za každú cenu tu držať nejaký počet ľudí, ktorí tu nechcú byť,” vyhlásil.
Dnešné hlasovanie označil za bezprecedentné v histórii EÚ. Ešte sa podľa neho nikdy nestalo, aby názor, na ktorý majú krajiny racionálne argumenty, bol prevalcovaný väčšinou len preto, že sa nedospelo ku konsenzu na úrovni EÚ.
“Je to veľmi zlé rozhodnutie, z telefonátov s viacerými premiérmi, ktoré som absolvoval cez víkend, vyplývalo, že to nechcú urobiť. Pravdepodobne vnútropolitická situácia v niektorých veľkých krajinách prinútila niektoré štáty ísť do tohto diktátu,” poznamenal.
Spor s Európskou úniou Slovensko podľa Fica začne tým, že jej najskôr oznámi svoj postoj k rozhodnutiu na prerozdelenie migrantov. “Potom prebehne štandardný infringement a ďalšie procedúry, ktoré sú momentálne k dispozícii, ale musíme do tohto konfliktu ísť, lebo si stojíme za svojím názorom, že kvóty sú nezmyslené,” vysvetlil.
Privítal, že tri krajiny Vyšehradskej štvorky (SR, Česká republika a Maďarsko) držali svoju pozíciu. Rovnako sa zachovalo Rumunsko. Fínsko sa hlasovania zdržalo. Zmenu názoru Poľska, ktoré nakoniec súhlasilo s kvótami, nechcel komentovať. “Sú tam viaceré faktory, ale je to škoda, lebo V4 držala pohromade. Myslím si, že to nebude mať nejaký veľký vplyv na fungovanie Vyšehradskej štvorky,” reagoval na otázku TASR, ako to ovplyvní ďalšiu spoluprácu zoskupenia.
Fico bude konzultovať spoločné právne kroky s Českou republikou. SR v riešení migračnej krízy podľa neho ponúka peniaze, personál a v prípade nevyhnutnosti aj vojenskú prítomnosť, ako i pomoc pri ochrane vonkajších hraníc.
Ako dnes vyhlásil na rokovaní parlamentného výboru pre európske záležitosti, toto rozhodnutie ministrov vnútra významne ovplyvní konanie stredajšieho summitu EÚ. “Bude prudká výmena názorov na to, čo sa udialo,” podčiarkol s tým, že povinné rozdelenie sa skončí blamážou.
Infringement je procedúra, aby Súdny dvor v Luxemburgu preskúmal možné porušenie pravidiel EÚ. Podáva ho buď členský štát, alebo Európska komisia.
Kaliňák: Rozhodnutie ministrov vnútra neprinúti Slovensko prijímať ďalších utečencov
Okrem premiéra vyjadril sklamanie aj Robert Kaliňák a jeho český rezortný kolega Milan Chovanec na spoločnej tlačovej besede po skončení ministerských rokovaní Kaliňák uviedol, že došlo k “prevalcovaniu” racionálnych argumentov, pričom nezaznel žiaden protiargument, ktorý by vyvracal postoje predkladané Slovenskom, Českom a ďalšími krajinami.
“Aj zdržanie sa Fínska svedčí o tom, že tento návrh nie je dobrý. Nebude fungovať. Slovensko si nedá nanútiť žiadne pevné kvóty,” zdôraznil Kaliňák. Podľa jeho slov EÚ nesmie byť prekvapená, keď sa o niekoľko mesiacov ukáže, že dnešné opatrenie nepomohlo zmierniť utečeneckú krízu.
Chovanec pripomenul, že “zdravý rozum dnes prehral” a EÚ stratila dva mesiace debatami o kvótach, ktoré nič neriešia, namiesto toho, aby sa rozhodovalo o návratovej politike, ochrane vonkajších hraníc EÚ a pomoci pre krajiny pôvodu migrantov. Vyjadril obavy, že dnes prijaté opatrenie môže byť “pozvánkou” pre prevádzačov ľudí a ďalšie masy nelegálnych migrantov. S tým súhlasí aj Kaliňák, ktorý spresnil, že prevádzači dobre vedia, že v EÚ nefunguje návratová a readmisná politika, aj preto denne na územie únie vstupujú tisíce nových utečencov.
Podľa jeho slov SR a ČR požiadali Európsku komisiu o reakciu na desať otázok, v rámci ktorých chcú jasnú odpoveď na to, či ide o legislatívne alebo iba mimoriadne opatrenia. Ak je to legislatívne opatrenie, Praha aj Bratislava zvážia žalobu na Súdny dvor EÚ. V tejto súvislosti sa obe krajiny rozhodnú už v najbližších dňoch, po získaní odpovede zo strany exekutívy EÚ.
Chovanec na otázku, či dnešné hlasovanie Poľska v prospech prerozdeľovania utečencov naštrbilo jednotu krajín Vyšehradskej štvorky (V4), uviedol, že “postoj Poľska znamená krátkodobý koniec Vyšehradu”. Dodal, že Poľsko, ktoré donedávna vystupovalo po boku ostatných krajín V4, si dnes vyžiadalo takmer hodinovú pauzu na “zmiernenie” niektorých opatrení vo svoj prospech a nakoniec sa rozhodlo hlasovať pre systém prerozdelenia.
“Toto je najväčší problém. Že nezaznelo konkrétne, akým spôsobom by sa prerozdeľovanie malo realizovať. Nebude to fungovať, lebo nie sú žiadne priame pravidlá ako dosiahnuť zamedzenie slobodného pohybu migrantov,” konštatoval Kaliňák. A dodal, že doterajší vývoj udalostí potvrdil, že migranti si cielene vyberajú krajiny, v ktorých chcú skončiť, a nežiadajú o azyl v prvej krajine EÚ, ktorú dosiahnu.
Kaliňák zároveň pripomenul, že ministri vnútra v rámci debát o posilnení vonkajších hraníc únie vôbec nehovorili o zodpovednosti Grécka za ochranu vonkajších hraníc únie.
“Neboli sme vypočutí, že je to výsostne politická téma. Bol to akýsi únik k zbabranej dohode, z môjho uhla pohľadu,” opísal situáciu Chovanec, podľa ktorého o tejto téme mali rozhodovať iba premiéri a prezidenti krajín EÚ. Dodal, že SR aj ČR mohli byť “politicky korektné”, ale rozhodli sa hovoriť veci tak, ako ich vidia a cítia.
Chovanec upozornil, že 120.000 utečencov, o ktorých sa dnes rozhodovalo, nemusí byť konečný počet, pretože milióny ďalších čakajú na presun do EÚ a na budúcu jar táto kríza môže vypuknúť s novou intenzitou.
Kaliňák v odkaze na prejavy európskej solidarity pripomenul, že SR už predstavila tri projekty. Ide o zvýšenie počtu ľudí v rámci nášho presídľovacieho programu, rozhodnutie prijať ďalšie rodiny zo Sýrie, prevažne s kresťanskými koreňmi, a dočasne pomôcť Rakúsku s kapacitami pre 500 utečencov v rámci azylových procedúr.
“Tým to pre nás končí. Nič ďalej v tejto chvíli robiť nebudeme. Žiaden ďalší tlak na nás nebude môcť byť vyvíjaný a ani nebudeme takýto tlak akceptovať,” zdôraznil Kaliňák v závere.
.jpg)
.JPG)
