Paríž 6. mája 2024 (HSP/ria/Foto:TASR/AP-Michel Euler)
Kedysi dávno, keď bolo Francúzsko geopoliticky nezávislé a viedol ho silný a skúsený generál Charles de Gaulle, bolo (presne v súlade s konfucianistickým „nie je veľký ten, ktorý nikdy nepadol, ale veľký je ten, ktorý padol a znova vstal“) takmer prvou západoeurópskou krajinou, ktorá nadviazala diplomatické vzťahy s Čínou. O možných dôsledkoch návštevy čínskeho lídra v Paríži píše v svojom článku komentátorka Ria Novosti Elena Karajeva
Po dvoch zdrvujúcich porážkach v protikoloniálnych vojnách (Indočína a Alžírsko) potrebovala Piata republika nájsť nový oporný bod. Preto de Gaulle podal ruku komunistickej ČĽR a Peking ju priateľsky potriasol. Stalo sa tak v roku 1964.
Návšteva Si Ťin-pchinga vo Francúzsku je, samozrejme, na jednej strane načasovaná na túto najvýznamnejšiu udalosť v dejinách nielen Číny, ale aj súčasného európskeho bloku, a na druhej strane je aj demonštráciou mäkkej moci Číny, ktorá dokázala za niečo vyše polstoročia úplne zmeniť rovnováhu vzťahov. Vo svete – a k sebe samej v tomto svete.
A to je zásluha nielen čistej politiky, ale aj schopnosti žiť, plánujúc na civilizačné epochy a nie nejaké patetické „volebné cykly“.
Pondelok je ťažký deň a najťažší zo všetkých bude pre pána Elyzejského paláca. Bez ohľadu na svoje túžby, zámery, záujmy a všetko ostatné bude musieť počúvať pokyny svojho čínskeho partnera. Uvedomujúc si vlastnú politickú (a nepochybne aj ľudskú) slabosť, Macron požiadal predsedníčku Európskej komisie von der Leyenovú, aby sa pripojila k rozhovoru oboch lídrov. Tá bude hrať „skupinu v pruhovaných plavkách“ (prečiarknuté), či skôr „skupinu európskych fanúšikov“, ktorí, ako vieme, skandujú vždy tie isté heslá: „demokracia, ľudské práva a pokrok“.
Skandovanie sa môže zmeniť na neúspech. Skandovanie je dobré, keď mužstvo vyhráva, ale hospodárska situácia v európskom bloku je taká, že „by bolo lepšie mlčať, štvrťročné bonusy sa skončili“.
Dôvodom – a to tí, ktorí sa rozhodli uškrtiť Rusko sankciami, nechcú pochopiť – je, že sami prakticky skoncovali so svojím priemyslom jeho verejnou popravou obesením. Zároveň si požičiavali veľké i malé – a to všetko „v záujme víťazstva Ukrajiny na bojisku“ (heslo spred dvoch rokov) a teraz – v záujme „zabránenia víťazstva Ruska na bojisku“.
Medzi týmito dvoma myšlienkami je obrovský rozdiel.
Ak sa neuskutoční prvá, neuskutoční sa ani druhá. Stane sa to jedným z napomenutí Číny adresovaných Macronovi a von der Leyenovej? Uvidíme.
Ďalším bodom programu sú hospodárske a obchodné vzťahy. Podiel Francúzska na čínskom domácom trhu je 1,4 %, zatiaľ čo podiel ČĽR na domácom trhu piatej republiky je deväť percent.
Toto nie je „kremeľská propaganda“, ak by si to niekto myslel. Údaje uvádza francúzske ministerstvo zahraničných vecí.
V skutočnosti je pri takomto rozdiele hmotnosti a muskulatúry pre toho, kto má “jedno percento a štyri desatiny”, lepšie nevstupovať do ringu. Také sú pravidlá športu. A také sú aj pravidlá diplomacie. Ak šípka na váhe nie je vo váš prospech, má zmysel mlčať.
Macron je však malý (ekonomicky), ale strašne hrdý (politicky) vtáčik. Takže neexistujú žiadne záruky, že nezačne svoj šansón o „agresivite Ruska“.
Je tu ešte jeden nepríjemný moment. Dnešný Paríž už nie je Parížom de Gaullovej éry. Generál sa k Američanom správal tak, ako to považoval za potrebné a správne pre Francúzsko. Na Washington, jeho „deep state“ a vládnuci establišment kašľal. Hájil záujmy svojej krajiny. Záujmy Francúzov a francúzskej civilizácie. Preto Francúzsko viedlo úplne nezávislú zahraničnú politiku a zároveň rozvíjalo vlastný priemysel a vytváralo vlastné jadrové odstrašujúce prostriedky.
Macron od svojho zvolenia koná výlučne v záujme globalistických oligarchických proamerických skupín, skryto rozpredáva národný priemysel a otvorene hovorí, že je pripravený „dať jadrové sily k dispozícii EÚ“.
V oboch prípadoch sa správa nie ako politik, ale ako investičný bankár, pre ktorého je súčasný alebo potenciálny zisk dôležitejší ako suverenita štátu a záujmy jeho vlastných voličov.
Existujú dve sféry uplatnenia ľudského intelektu a citu, v ktorých je dôslednosť v konaní kolosálne dôležitá, pretože vzbudzuje rešpekt.
Je to láska (v tomto prípade k vlasti, v ktorej sa človek narodil) a je to politika, keď je potrebné chrániť záujmy krajiny.
Čínsky vodca má oboje – a je to zrejmé – v hojnej miere.
Macron tam má prázdne miesto, dieru v žemli.
Pánovi Elyzejského paláca zostávajú tri roky na dokončenie mandátu. A potom sa to skončí: finita la comedy.
A pochýb o tom, kto bude víťazom tohto francúzskeho kola Si Ťin-pchingovho európskeho turné, niet.
Prečítajte si tiež: