Môj profil 
Predplatné
Len 42% aktívnych voličov je dôkazom, že na Slovensku drieme relatívne veľká masa vypnutých a ľahostajných voličov, ktorých ak niekto zobudí z letargie a dostane k parlamentným voľbám, tak môže v blížiacich sa “veľkých” voľbách výrazne zabodovať.
Víťazstvo Zuzany Čaputovej je dôkazom, že jej prívrženci sa zaktivizovali podstatne lepšie ako roztrieštená protičaputovská opozícia, v ktorej vládlo veľké rozčarovanie najmä z toho, že sa vo vzájomnom súboji zostrelili Marián Kotleba a Štefan Harabin. Právdepodobne sa veľká časť znechutených voličov týchto politických predstaviteľov odmietla zúčastniť druhého kola prezidentských volieb a odovzdať Marošovi Šefčovičovi svoj hlas, pretože sú presvedčení, že Šefčovič ako aj minister zahraničia Miroslav Lajčák budú vždy vystupovať v línii USA a Bruselu, rovnako ako Zuzana Čaputová.
A netreba zabúdať, ak by títo voliči vnímali pozitívne Roberta Fica, tak by predsa nepodporovali Štefana Harabina alebo Mariána Kotlebu. Pre väčšinu Kotlebových voličov a sympatizantov Štefana Harabina bol Maroš Šefčovič s podporou Smeru-SD jednoducho neprijateľným kandidátom a odmietli mu v druhom kole odovzdať svoj hlas.
Víťazstvo Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách je dôkazom, že veľká časť slovenských voličov požaduje zmenu a okrem toho na slovenskej politickej scéne sa aktivizuje nová generačná vlna voličov. Takže je veľmi reálne, že zmeny budú pokračovať aj pri voľbách do Európskeho parlamentu, tu sa takisto asi nepodarí Smeru skonsolidovať sa, pretože Smer má veľmi málo času. Navyše prívrženci Zuzany Čaputovej sú v radostnej eufórii a veľká väčšina z nich teda pravdepodobne pôjde disciplinovane voliť ideovo-politicky správneho kandidáta aj do EP.
Prelomové pre Slovensko budú parlamentné voľby v roku 2020 a aj tieto voľby silne ovplyvní generačný pohyb na slovenskej politickej scéne. Zatiaľ to vyzerá tak, že Smer pokračuje po rovnakej ceste akou pred rokmi kráčalo HZDS, je to cesta do politického nenávratna. Rovnako ako HZDS ani Smer dnes nepredstavuje monolitný celok, vládnu v ňom silné názorové turbulencie a ak Smer pred rokom 2020 nič nevymyslí, môžu parlamentné voľby 2020 priniesť jeho ďalšiu politickú porážku, bez ohľadu na to či sa k tejto skutočnosti šéfovia Smeru stavajú emotívne, pragmaticky, alebo či pred ňou strkajú hlavu do piesku.
Ukazuje sa, že téza o “bratislavskej kaviarni a normálnych ľuďoch mimo Bratislavy” platí iba z časti. Zuzana Čaputová zvíťazila v 71 zo 79 okresov, najvýraznejšie samozrejme v Bratislavskom kraji (73%) a Trnavskom kraji ale bodovala vo väčšine slovenských krajov a okresov. Napríklad v banskobystrickom okrese získala 55 % voličov, nad 58 % dosiahla aj v Košiciach a okolí. Zuzane Čaputovej dôverujú aj slovenskí Maďari, v Komárne za ňu hlasovalo 73% občanov Slovenska a v Šali 71 %. Najtesnejšie víťazstvo Zuzana Čaputová získala v Žilinskom kraji, kde za ňu hlasovalo 51% voličov, za Šefčoviča hlasovali najmä Kysuce, ktoré sú tradičnou baštou Smeru. Šefčovič tesne zvíťazil v Prešovskom kraji, kde pravdepodobne bodoval kvôli Harabinovým prívržencom (51:49 % voličov) a v niektorých okresoch Trenčianskeho kraja (Bánovce nad Bebravou, Považská Bystrica, Púchov). Agentúra Focus pomerne najpresnejšie odhadovala výsledky volieb, podľa Focusu mala Zuzana Čaputová získať v druhom kole 55,2% hlasov a Maroš Šefčovič 44,8% hlasov.
Porážka Roberta Fica v prezidentských voľbách 2014, pád Ficovej vlády 2018, víťazstvo Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách 2019 sú varovnými míľnikmi na ceste Smeru. Ak sa Smer neskonsoliduje, môže mať v roku 2020 vážne problémy. Aj posledné prezidentské voľby ukázali, že veľká časť občanov Slovenska vníma Smer ako toxickú stranu,
Šefčovič ktorý mal podporu Smeru by musel byť ozaj bravúrny politický eskamotér, aby sa mu podarilo získať v druhom kole prezidentských volieb ľavicových nacionalistov, kotlebovcov, harabinovcov i konzervatívnych kresťanov, ktorí sa koncepčne jasnejšie voči Zuzane Čaputovej vyhranili. A stojí takisto za zamyslenie, či ďalší úder Smeru neuštedrí nový politický subjekt na slovenskej politickej scéne, ktorého vznik už avizoval končiaci slovenský prezident Andrej Kiska.
Branislav Krasnovský
.jpg)
