Môj profil 
Predplatné
Konštitúciou Qui divino bola Trnavská apoštolská administratúra povýšená na diecézu a zároveň vyzdvihnutá na metropolitné sídlo. Ako sufragannej diecéze jej boli pridelené rímskokatolícke biskupstvá Nitra, Banská Bystrica a Spiš, ktoré boli priamo podriadené Svätému Stolcu (od roku 1937), Košice a Rožňava. Aj ordinár Prešovskej gréckokatolíckej eparchie sa mal zúčastňovať na pastoračných prácach novej cirkevnej provincie.
Konštitúciou Prescriptionum sacrosancti boli usporiadané hranice diecéz na území Slovenska so zreteľom na hranice česko-slovenského štátu. Tri farnosti diecézy Györ (Maďarsko) a dve farnosti benediktínskeho opátstva Pannonhalma (Maďarsko), ležiace na území vtedajšej SSR, sa pripojili k novozaloženej Trnavskej arcidiecéze. Trinásť farností Satmarskej diecézy (Satu Mare, Rumunsko), ktoré sa nachádzali na území Slovenska, bolo pripojených ku Košickej diecéze. Košická a Rožňavská diecéza boli oddelené od Jagerskej cirkevnej provincie (Eger, Maďarsko) a navždy pripojené k novej Trnavskej provincii.
Napriek zriadeniu Trnavskej arcidiecézy a provincie vtedajší biskup Július Gábriš zostal až do smrti iba apoštolským administrátorom, pretože nevyhovoval vtedajšiemu komunistickému režimu. Trnavského arcibiskupa – metropolitu vymenovali až v júli 1989. Stal sa ním vtedajší apoštolský administrátor Trnavskej arcidiecézy Ján Sokol. Do úradu arcibiskupa bol uvedený v septembri 1989.
.jpg)
.jpg)
