Bratislava 29. decembra 2018 (SITA/HSP/Foto:TASR/AP)
V nedeľu uplynie 41 rokov odvtedy, čo 30. decembra 1977 pápež Pavol VI. zriadil slovenskú cirkevnú provinciu. Tým sa naplnila dávna túžba slovenských katolíkov
Konštitúciou Qui divino bola Trnavská apoštolská administratúra povýšená na diecézu a zároveň vyzdvihnutá na metropolitné sídlo. Ako sufragannej diecéze jej boli pridelené rímskokatolícke biskupstvá Nitra, Banská Bystrica a Spiš, ktoré boli priamo podriadené Svätému Stolcu (od roku 1937), Košice a Rožňava. Aj ordinár Prešovskej gréckokatolíckej eparchie sa mal zúčastňovať na pastoračných prácach novej cirkevnej provincie.
Konštitúciou Prescriptionum sacrosancti boli usporiadané hranice diecéz na území Slovenska so zreteľom na hranice česko-slovenského štátu. Tri farnosti diecézy Györ (Maďarsko) a dve farnosti benediktínskeho opátstva Pannonhalma (Maďarsko), ležiace na území vtedajšej SSR, sa pripojili k novozaloženej Trnavskej arcidiecéze. Trinásť farností Satmarskej diecézy (Satu Mare, Rumunsko), ktoré sa nachádzali na území Slovenska, bolo pripojených ku Košickej diecéze. Košická a Rožňavská diecéza boli oddelené od Jagerskej cirkevnej provincie (Eger, Maďarsko) a navždy pripojené k novej Trnavskej provincii.
Napriek zriadeniu Trnavskej arcidiecézy a provincie vtedajší biskup Július Gábriš zostal až do smrti iba apoštolským administrátorom, pretože nevyhovoval vtedajšiemu komunistickému režimu. Trnavského arcibiskupa – metropolitu vymenovali až v júli 1989. Stal sa ním vtedajší apoštolský administrátor Trnavskej arcidiecézy Ján Sokol. Do úradu arcibiskupa bol uvedený v septembri 1989.