Bratislava 2. februára 2023 (HSP/Foto:Twitter)

Západ v skutočnosti nehovorí “nikdy” v súvislosti so stíhačkami pre Ukrajinu – chce sa len najprv sústrediť na to, aby Kyjev získal zbrane pre blížiacu sa ofenzívu, konštatuje POLITICO

Takýto názor sa objavil po tom, ako americký prezident Joe Biden povedal jasné “nie” – ktoré v rôznej miere zopakovali aj lídri v Nemecku a Veľkej Británii – na otázku, či pošle Ukrajine stíhačky, o ktoré žiada. Zatiaľ čo oficiálni predstavitelia verejne pomerne jednoznačne tvrdia, že žiadne stíhačky nepribudnú, súkromné diskusie naznačujú, že to môže byť v skutočnosti len otázka času.

Vysokí predstavitelia Pentagónu pripúšťajú, že Ukrajina bude potrebovať modernizovať svoje starnúce letectvo novými stíhačkami – časom. Zatiaľ sa však úradníci sústreďujú na posielanie zbraní, ktoré Kyjev potrebuje na okamžitý boj.

Rovnaké rozhovory prebiehajú aj v Európe. Krajiny ako Poľsko, Holandsko a Francúzsko naznačili, že sú tejto myšlienke otvorené, ale úradníci zdôrazňujú, že je potrebné vykonať ešte veľa práce, aby Ukrajina získala zbrane, ktoré sľúbila v posledných týždňoch.

“Myslím si, že je to otázka dlhodobejšej perspektívy,” povedal jeden z východoeurópskych vysokopostavených diplomatov. “Musíme čo najskôr splniť to, k čomu sme sa zaviazali v januári. Je to naozaj pôsobivé, ale čas je veľmi dôležitý.”

Rozhovory naznačujú, že aj keď je zatiaľ tón negatívny, táto otázka pravdepodobne pretrvá v zákulisí a nakoniec sa opäť objaví.

Je to vzorec, ktorý sa v prípade západnej aliancie opakuje od začiatku vojny: Niečo, čo bolo kedysi zakázané – od nemeckých zbraní vo vojnovej zóne až po Ukrajinu, ktorá dostáva moderné tanky – sa plazí k realite, keď vojna pokračuje, angažovanosť Západu sa prehlbuje a vybavenie vyžadujúce si značný výcvik sa už nezdá byť nepodstatné.

“Veľa ľudí stále nechápe, že vojna sa ešte zďaleka neskončila,” povedal pre POLITICO námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrij Melnyk. “V skutočnosti sa zdá, že Putin má ešte väčší apetít ako kedykoľvek predtým. Bez leteckej podpory nemožno viesť modernú vojnu.”

Svet sa zmenil

Možnosť vyslať na Ukrajinu stíhačky siaha až do počiatkov vojny.

V týždňoch po tom, ako Rusko vyslalo cez hranice vojenské jednotky, poľská vláda vyhlásila, že je pripravená previesť sovietske stíhačky do USA, aby ich potom mohli dostať ukrajinskí piloti.

Ohromený Washington túto ponuku odmietol. Výcvik bol podľa úradníkov príliš náročný a vyslanie lietadiel zo základne NATO na Ukrajinu by mohlo znamenať riziko priamej konfrontácie s Ruskom. Táto téma sa vytratila.

Po takmer roku sa toho veľa zmenilo. Skorý bleskový útok na Kyjev sa zmenil na zákopovú vojnu. Vojna, ktorá mala trvať niekoľko dní alebo týždňov, môže trvať roky.

Po ceste západní spojenci prekonávali jednu červenú líniu za druhou. Ťažké zbrane, húfnice, raketové systémy dlhého doletu, obrnené vozidlá – to všetko sa nakoniec dostalo na Ukrajinu. A nakoniec, v prelomovom momente minulý mesiac, sa spojenci spojili a prisľúbili približne 80 moderných tankov západnej výroby, pokračuje POLITICO.

Myšlienka stíhačiek sa zrazu nezdala taká nezmyselná. Ukrajina využila tento moment a obnovila svoju žiadosť. Zdalo sa, že dynamika rastie. Potom sa do toho vložil Biden a jeho európski kolegovia, aby spomalili vývoj.

Ich opatrnosť odrážala zákulisné argumenty západných diplomatov, ktorí tvrdili, že nie je možné poslať Kyjevu stíhačky a vycvičiť pilotov včas pred hroziacou ruskou ofenzívou. A ako poznamenali, nové lietadlá aj tak nie sú pre tieto nadchádzajúce boje kľúčové.

Vojenský poradca ukrajinskej vlády však uviedol, že diskusia o stíhačkách je len “na začiatku” a vyjadril presvedčenie, že postoj Západu sa v nasledujúcich týždňoch zmení.

“V Nemecku,” pripomenul Melnyk, “som sa naučil, že je užitočné vyviesť ľudí z ich komfortnej zóny. Veľká časť obyvateľstva ani netušila, aký zbraňový systém má armáda vo svojom arzenáli. Pomáhali sme ich vzdelávať.”

Americkí predstavitelia, asistenti Kongresu a zúčastnení poradcovia priznali, že v zákulisí naďalej pracujú na možných dodávkach stíhačiek.

“Pamätajú si, že istý čas hovoril ‘nie’ aj Patriotom a Abramsom,” povedal jeden z amerických predstaviteľov obrany a pripomenul Bidenove vyvíjajúce sa pripomienky k systémom protivzdušnej obrany a tankom.

Pripravte si palivo na mesiace rozhovorov o stíhačkách

Rozhovory o stíhačkách skutočne zďaleka nie sú mŕtve.

Kyjev sa vo svojich požiadavkách sústredil na takzvané stíhačky štvrtej generácie, ako sú F-16 americkej výroby, ktoré sú v prevádzke od 80. rokov. Ukrajinskí vojenskí predstavitelia odhadujú, že výcvik na F-16 by mohol trvať šesť mesiacov; niektorí americkí predstavitelia tvrdia, že pre skúsených ukrajinských pilotov by to mohli byť dokonca len tri až štyri mesiace. Najmodernejšie lietadlá F-35 zatiaľ nikdy neboli na stole.

Hoci je nepravdepodobné, že by USA poslali svoje vlastné stíhačky, ktoré sú veľmi žiadané pre národné bezpečnostné misie po celom svete, úradníci by mohli zvážiť, že by umožnili iným krajinám presunúť svoje vlastné stíhačky F-16, uviedol vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva obrany, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, aby mohol hovoriť o citlivej téme. USA musia podpísať akýkoľvek transfer lietadiel F-16 z dôvodu vývozných obmedzení.

Niektoré európske krajiny, ktoré majú vo svojich zásobách F-16, ako napríklad Holandsko, už ukázali, že sú otvorené presne takémuto postupu. Francúzsko tiež prechádza na letectvo s lietadlami Rafale, čo znamená, že Paríž bude mať staršie lietadlá, ktoré by mohol poskytnúť Ukrajine – lietadlá, ktoré by nepotrebovali americký podpis.

“Sú aj iné krajiny, ktoré o tom hovoria. Takže keď prídu s návrhmi, ako by to mohli urobiť, myslím, že budeme viesť tieto rozhovory,” povedal vysoký predstaviteľ ministerstva obrany. “Nemyslím si, že sme v otázke lietadiel štvrtej generácie proti, len si myslím, že sa musíme uistiť, že budeme naďalej určovať priority.”

Momentálne sa úradníci viac sústreďujú na vyslanie ukrajinskej protivzdušnej obrany na ochranu ukrajinských miest a infraštruktúry, ako aj obrnenej techniky a delostrelectva pre očakávanú jarnú ofenzívu. Poslanie stíhačiek Kyjevu “nevyrieši problém s riadenými strelami, nevyrieši problém s dronmi,” povedal úradník a dodal, že o vyslaní stíhačiek F-16 sa zatiaľ nediskutovalo na vysokej úrovni.

V zákulisí sa predstavitelia americkej administratívy snažia nevylučovať dodávky stíhačiek. Hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby v utorok odmietol viaceré žiadosti o upresnenie prezidentových komentárov. Hovorca Pentagónu uviedol, že neboli prijaté žiadne nové oznámenia.

“Najväčším rizikom je predĺženie konfliktu,” povedal v stredu pre POLITICO bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. “Preto máme záujem na rýchlom ukončení vojny pomocou zbraní.”

Podľa Rasmussena musia západní spojenci bezodkladne dodať Ukrajine všetko, čo potrebuje.

“Ak dodáme Ukrajine všetky zbrane, ktoré potrebuje, môže vyhrať,” tvrdil a zdôraznil, že to zahŕňa aj znovuzískanie Krymu, regiónu, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014 a ktorý mnohí západní spojenci zatiaľ považujú za no-go zónu.

Ďalším dôležitým momentom v kalendári ministrov obrany je 14. február, keď sa predstavitelia stretnú v sídle NATO v Bruseli na zasadnutí tzv. ramsteinského formátu – zoskupenia spojencov, ktorí budú rokovať o dodávkach zbraní pre Ukrajinu.

Hoci sa otázka stíhačiek na tomto stretnutí pravdepodobne objaví, úradníci považujú rozhovor o stíhačkách za “dlhodobý” projekt, ako sa vyjadril jeden z vysokých európskych predstaviteľov obrany. Ukrajina môže túto tému otvoriť na februárovom stretnutí, povedal úradník, “ale pozornosť sa bude stále sústreďovať na protivzdušnú obranu, tanky, muníciu”.

V Paríži bola v utorok napriek tomu optimistická nálada, keď sa ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov stretol s francúzskymi predstaviteľmi. Reznikov predpovedal, že Ukrajina by mohla dostať lietadlá F-16, Gripeny švédskej výroby “alebo niečo z Francúzska”.

Počas nedávnych diskusií okolo tankov Francúzsko predčasne pristúpilo k zaslaniu ľahkých tankov Ukrajine – rozhodnutie, ktoré podľa neho pripravilo pôdu pre spojencov, aby neskôr schválili normalizačný prápor ťažkých tankov. Teraz Francúzsko vysiela záhadné signály, že sa možno zameria na podobnú úlohu.

“Som zvedavý, čo tieto správy znamenajú,” povedal Pierre Haroche, parížsky lektor medzinárodnej bezpečnosti na londýnskej univerzite Queen Mary. “Ak si Francúzsko chce udržať vedúce postavenie, musí po slovách nasledovať činy.”