Prečo už od čias Napoleona útočia západné národy na Rusko?

Odoberajte nás cez

0

25. decembra 2021

Bratislava 25. decembra 2021 (HSP/Foto:SITA/AP/Mikhail Metzel, Sputnik, Kremlin Pool Photo)

Fakty sú fakty. Len za posledných dvesto rokov bolo Rusko terčom najmenej troch vážnych útokov: Napoleona v roku 1812, prvej svetovej vojny po roku 1914 a druhej svetovej vojny v rokoch 1941-1945, ktorú Rusi nazývajú „Veľkou vlasteneckou vojnou“. A po rokoch studenej vojny a krátkom „oteplení“ sme v poslednom čase svedkom minimálne slovných útokov na Rusko.

V posledných dňoch niekoľkokrát verejne vystúpil ruský prezident Vladimír Putin. A na otázku britskej novinárky o „možnosti napadnutia“ Ukrajiny Ruskom, odpovedal stručne: „Rusko nikoho neohrozuje. Rusko sa zdá byť pre Západ obrovskou krajinou, len tak si možno vysvetliť neustály tlak na Rusko. Sme obklopení vojenskými základňami, ktoré sú všade – na východe, na juhu, na severe, na západe, ale obkľúčiť také územie, ako je to naše, je ťažká úloha.“

Počas verejného vystúpenia spolu s ministrom obrany Šojguom po tom, čo virtuálne rokoval s americkým prezidentom Joeom Bidenom, Putin oznámil, že Moskva si vyhradzuje právo brániť svoju bezpečnosť. Biden ho totiž varoval pred „silnou“ ekonomickou reakciou Západu, ak Moskva zaútočí na svojho suseda, Ukrajinu. V tej súvislosti sa Putin vrátil do nedávnej histórie.

Zvuk: Putin 1

Uviedol: „Všetko, čo robili naši partneri, USA, v minulých rokoch… Zabezpečovali akoby svoje záujmy a akoby svoju bezpečnosť. Tisíce kilometrov od svojho územia. Oni to robili tvrdo a bez akýchkoľvek sankcií,“ povedal Putin.

Protiruské sankcie a ich stupňovanie je takpovediac na dennom poriadku a tvrdo ich v europarlamente presadzuje zástupca progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Mimochodom vnuk dvoch významných komunistických ideológov, Milana Šimečku, ktorý prišiel na Slovensko šíriť marxizmus v roku 1953 a Edmunda alebo Eda Friša, ktorý v rokoch 1947-1951, teda v časoch najväčšej diktatúry proletariátu bol šéfredaktorom vtedy komunistickej Pravdy.

Zvuk: Šimečka

Ruský prezident sa ďalej pýtal:

Zvuk: Putin 2

„Na akom základe bombardovali Juhosláviu, ohrozovala Juhoslávia ich bezpečnosť? Veď kde je Juhoslávia a kde USA? Zničili štát. Áno, boli tam vnútorné konflikty, mali svoje problémy, no kto im dal právo zaútočiť na hlavné mesto v Európe? Jednoducho sa tak rozhodli a satelity za nimi bežali.“

Pod „satelitmi“ možno myslel aj Slovensko, ktoré v tom čase, na jar 1999 „otvorilo svoje“ nebo pre americké bombardéry, ako sa tým ešte nedávno chválil vtedajší slovenský premiér Dzurinda, keď porovnával bombardovanie Juhoslávie s povinným očkovaním.

Zvuk: Dzurinda

Zdá sa, že súčasná vláda pokračuje v Dzurindových šľapajách. Nie však južným, ale východným smerom. Všimli si to aj čitatelia Hlavných správ.

„Možno sa mýlim, ale tak vybavená poľná nemocnica mi skôr pripomína prípravu na reálnu vojnu, ako na boj s Omicronom. Naď a Korčok pripravili Danajský dar pre Zmluva s USA z nás robí len zbytočný terč pre ruské rakety. Aby piata dávka nebola s ochudobneným uránom“, varuje čitateľ, no aj tak všetkým želá pokojné a krásne sviatky…

Vráťme sa však k tlačovej konferencii Putina. Po rečníckej otázke smerom k Juhoslávii pokračoval ďalšou: „Pýtam sa, na akom základe napadli Irak?“

Zvuk: Putin 3

Malo ísť o výrobu zbraní hromadného ničenia v Iraku. „Napadli štát, zničili ho, ohlásili vznik medzinárodného terorizmu, a potom sa priznali: pomýlili sme sa. Rozviedka sa pomýlila, ale oni zničili štát a nič. Ukázalo sa, že neboli tam nijaké zbrane hromadného ničenia… A čo robili v Sýrii… Čo chcú, to aj urobia!“

Potom sa Putin dotkol aktuálnych zámerov „partnerov“ z USA a NATO na Ukrajine. Doslova povedal, že Rusko je znepokojené tým, čo teraz robia na území Ukrajiny a plánujú urobiť. „Je to na našich národných hraniciach, je to na prahu nášho domu. Musia uznať, že my už nemáme kam ustupovať…“ V europarlamente akoby v jeho zastúpení položil podobnú otázku Milan Uhrík, europoslanec za Hnutie Republika.

Zvuk: Uhrík

Ruský prezident pokračoval otázkou: „Čo si myslia, my nevidíme tie hrozby?

Zvuk: Putin 4

Alebo si myslia, že my sa budeme iba mĺkvo pozerať na blížiace sa hrozby pre Rusko? Tu je celý problém. A tak znie otázka, čo chcú: ozbrojený konflikt? Krviprelievanie? To absolútne nie je náš výber, my nechceme takýto priebeh udalostí. My chceme problémy riešiť politicko-diplomatickými prostriedkami. Chceme jasné, zrozumiteľné, pevné právne záruky. V tom je zmysel našich návrhov, ktoré sme zaslali do Bruselu a do Washingtonu. Veríme v konštruktívny, udržateľný dohovor, ktorý právne zabezpečí bezpečnosť pre všetkých.“

Putin ďalej uviedol, že vojensko-politická situácia vo svete je zložitá, v rôznych regiónoch sú konflikty, ako dôsledok nových zdrojov napätia. Za vážnu vec považuje posilňovanie vojenskej prítomnosti USA a NATO pri ruských hraniciach, pričom nejde o plánované veľké vojenské cvičenia. No najviac ho znepokojuje, že okolo Ruska sa narúšajú princípy globálnej rovnováhy. Ide o rozmiestnenie útočných systémov v Rumunsku a ich plánované rozmiestnenie v Poľsku.

„Ak to bude pokračovať a útočné a raketové systémy USA a NATO sa objavia na Ukrajine, ich dolet do Moskvy sa skráti na sedem – desať minút a pri rozmiestnené nadzvukových zbraní do piatich minút. Pre Rusko ide o vážne ohrozenie bezpečnosti,“ povedal Putin.

Zvuk: Putin 5

To bol dôvod, prečo predložil prezidentovi USA tézy na vypracovanie konkrétnych dohovorov, čo sa vlastne stalo na podnet prezidenta Bidena, ktorý počas rozhovoru s Putinom požiadal o vymenovanie zástupcov na prípravu príslušných dokumentov. Preto vznikol ruský projekt dohody, ktorého podstatou je zabránenie ďalšiemu rozširovaniu NATO do východnej Európy i rozmiestneniu útočných zbraní v týchto štátoch.

Dobrú správu v tej súvislosti oznámil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov: Rusko a USA absolvujú prvé kolo rokovaní o bezpečnostných zárukách už v januári 2022. Lavrov pritom poznamenal, že Spojené štáty pristupujú k ruským návrhom vecne, „ako v biznise“, a dodal, že má na mysli „skutočnú reakciu, nie rétorickú.“

Takpovediac vojenskej témy sa týkali aj otázky, ktoré Putinovi položili novinári na veľkej, viac ako štvorhodinovej výročnej tlačovej besede deň pred Vianocami. V rámci nej oznámil aj strategický fakt, že Rusko a Čína spoločne vyvíjajú zbrane vysokých technológií. Spolupráca Ruska a Číny je stabilizujúcim faktorom na medzinárodnej scéne.

Odzneli však aj otázky a odpovede na iné témy. Putin si napríklad myslí, že ženský šport prestane existovať, keď budú môcť súťažiť s mužmi s opačným pohlavím. „Muž sa vyhlási za ženu a súťaží napríklad vo vzpieraní alebo inom športe. Ženský šport by prestal existovať úplne. Držím sa tradičného prístupu, že žena je žena a muž je muž,“ povedal Putin.

Dotkol sa aj demografického problému: „Menia sa životné priority ľudí, vrátane žien v plodnom veku: najskôr kariéra, potom dieťa. Našou úlohou je vytvoriť celý reťazec podpory materstva a detstva – od narodenia až po ukončenie školskej dochádzky. V horizonte jedného a pol roka túto medzeru odstránime. Musíme ukázať všetky pozitívne aspekty veľkej a priateľskej rodiny, ukázať, aké šťastie je mať deti. Robte to talentovane, rafinovane, s pomocou umelcov a verejných organizácií,“ vyzval Putin.

Napokon, veď rodina je základ národa i sveta.

Poslucháčov zrejme presvedčil množstvom informácií o všetkom i otvorenosťou s akou hovorí to, čo považuje za základné otázky prežitia nielen Ruska, ale aj celého sveta, že nemá páru medzi šéfmi štátov sveta.

Dagmar Vanečková