icon

Prečo už od čias Napoleona útočia západné národy na Rusko?

25. decembra 2021iconiconicon

Bratislava 25. decembra 2021 (HSP/Foto:SITA/AP/Mikhail Metzel, Sputnik, Kremlin Pool Photo)

Fakty sú fakty. Len za posledných dvesto rokov bolo Rusko terčom najmenej troch vážnych útokov: Napoleona v roku 1812, prvej svetovej vojny po roku 1914 a druhej svetovej vojny v rokoch 1941-1945, ktorú Rusi nazývajú „Veľkou vlasteneckou vojnou“. A po rokoch studenej vojny a krátkom „oteplení“ sme v poslednom čase svedkom minimálne slovných útokov na Rusko.

V posledných dňoch niekoľkokrát verejne vystúpil ruský prezident Vladimír Putin. A na otázku britskej novinárky o „možnosti napadnutia“ Ukrajiny Ruskom, odpovedal stručne: „Rusko nikoho neohrozuje. Rusko sa zdá byť pre Západ obrovskou krajinou, len tak si možno vysvetliť neustály tlak na Rusko. Sme obklopení vojenskými základňami, ktoré sú všade – na východe, na juhu, na severe, na západe, ale obkľúčiť také územie, ako je to naše, je ťažká úloha.“

Počas verejného vystúpenia spolu s ministrom obrany Šojguom po tom, čo virtuálne rokoval s americkým prezidentom Joeom Bidenom, Putin oznámil, že Moskva si vyhradzuje právo brániť svoju bezpečnosť. Biden ho totiž varoval pred „silnou“ ekonomickou reakciou Západu, ak Moskva zaútočí na svojho suseda, Ukrajinu. V tej súvislosti sa Putin vrátil do nedávnej histórie.

Reklama

Zvuk: Putin 1

Uviedol: „Všetko, čo robili naši partneri, USA, v minulých rokoch… Zabezpečovali akoby svoje záujmy a akoby svoju bezpečnosť. Tisíce kilometrov od svojho územia. Oni to robili tvrdo a bez akýchkoľvek sankcií,“ povedal Putin.

Reklama

Protiruské sankcie a ich stupňovanie je takpovediac na dennom poriadku a tvrdo ich v europarlamente presadzuje zástupca progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Mimochodom vnuk dvoch významných komunistických ideológov, Milana Šimečku, ktorý prišiel na Slovensko šíriť marxizmus v roku 1953 a Edmunda alebo Eda Friša, ktorý v rokoch 1947-1951, teda v časoch najväčšej diktatúry proletariátu bol šéfredaktorom vtedy komunistickej Pravdy.

Zvuk: Šimečka

Ruský prezident sa ďalej pýtal:

Zvuk: Putin 2

„Na akom základe bombardovali Juhosláviu, ohrozovala Juhoslávia ich bezpečnosť? Veď kde je Juhoslávia a kde USA? Zničili štát. Áno, boli tam vnútorné konflikty, mali svoje problémy, no kto im dal právo zaútočiť na hlavné mesto v Európe? Jednoducho sa tak rozhodli a satelity za nimi bežali.“

Reklama

Pod „satelitmi“ možno myslel aj Slovensko, ktoré v tom čase, na jar 1999 „otvorilo svoje“ nebo pre americké bombardéry, ako sa tým ešte nedávno chválil vtedajší slovenský premiér Dzurinda, keď porovnával bombardovanie Juhoslávie s povinným očkovaním.

Zvuk: Dzurinda

Zdá sa, že súčasná vláda pokračuje v Dzurindových šľapajách. Nie však južným, ale východným smerom. Všimli si to aj čitatelia Hlavných správ.

„Možno sa mýlim, ale tak vybavená poľná nemocnica mi skôr pripomína prípravu na reálnu vojnu, ako na boj s Omicronom. Naď a Korčok pripravili Danajský dar pre Zmluva s USA z nás robí len zbytočný terč pre ruské rakety. Aby piata dávka nebola s ochudobneným uránom“, varuje čitateľ, no aj tak všetkým želá pokojné a krásne sviatky…

Vráťme sa však k tlačovej konferencii Putina. Po rečníckej otázke smerom k Juhoslávii pokračoval ďalšou: „Pýtam sa, na akom základe napadli Irak?“

Reklama

Zvuk: Putin 3

Malo ísť o výrobu zbraní hromadného ničenia v Iraku. „Napadli štát, zničili ho, ohlásili vznik medzinárodného terorizmu, a potom sa priznali: pomýlili sme sa. Rozviedka sa pomýlila, ale oni zničili štát a nič. Ukázalo sa, že neboli tam nijaké zbrane hromadného ničenia… A čo robili v Sýrii… Čo chcú, to aj urobia!“

Potom sa Putin dotkol aktuálnych zámerov „partnerov“ z USA a NATO na Ukrajine. Doslova povedal, že Rusko je znepokojené tým, čo teraz robia na území Ukrajiny a plánujú urobiť. „Je to na našich národných hraniciach, je to na prahu nášho domu. Musia uznať, že my už nemáme kam ustupovať…“ V europarlamente akoby v jeho zastúpení položil podobnú otázku Milan Uhrík, europoslanec za Hnutie Republika.

Zvuk: Uhrík

Ruský prezident pokračoval otázkou: „Čo si myslia, my nevidíme tie hrozby?

Zvuk: Putin 4

Alebo si myslia, že my sa budeme iba mĺkvo pozerať na blížiace sa hrozby pre Rusko? Tu je celý problém. A tak znie otázka, čo chcú: ozbrojený konflikt? Krviprelievanie? To absolútne nie je náš výber, my nechceme takýto priebeh udalostí. My chceme problémy riešiť politicko-diplomatickými prostriedkami. Chceme jasné, zrozumiteľné, pevné právne záruky. V tom je zmysel našich návrhov, ktoré sme zaslali do Bruselu a do Washingtonu. Veríme v konštruktívny, udržateľný dohovor, ktorý právne zabezpečí bezpečnosť pre všetkých.“

Putin ďalej uviedol, že vojensko-politická situácia vo svete je zložitá, v rôznych regiónoch sú konflikty, ako dôsledok nových zdrojov napätia. Za vážnu vec považuje posilňovanie vojenskej prítomnosti USA a NATO pri ruských hraniciach, pričom nejde o plánované veľké vojenské cvičenia. No najviac ho znepokojuje, že okolo Ruska sa narúšajú princípy globálnej rovnováhy. Ide o rozmiestnenie útočných systémov v Rumunsku a ich plánované rozmiestnenie v Poľsku.

„Ak to bude pokračovať a útočné a raketové systémy USA a NATO sa objavia na Ukrajine, ich dolet do Moskvy sa skráti na sedem – desať minút a pri rozmiestnené nadzvukových zbraní do piatich minút. Pre Rusko ide o vážne ohrozenie bezpečnosti,“ povedal Putin.

Zvuk: Putin 5

Reklama

To bol dôvod, prečo predložil prezidentovi USA tézy na vypracovanie konkrétnych dohovorov, čo sa vlastne stalo na podnet prezidenta Bidena, ktorý počas rozhovoru s Putinom požiadal o vymenovanie zástupcov na prípravu príslušných dokumentov. Preto vznikol ruský projekt dohody, ktorého podstatou je zabránenie ďalšiemu rozširovaniu NATO do východnej Európy i rozmiestneniu útočných zbraní v týchto štátoch.

Dobrú správu v tej súvislosti oznámil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov: Rusko a USA absolvujú prvé kolo rokovaní o bezpečnostných zárukách už v januári 2022. Lavrov pritom poznamenal, že Spojené štáty pristupujú k ruským návrhom vecne, „ako v biznise“, a dodal, že má na mysli „skutočnú reakciu, nie rétorickú.“

Takpovediac vojenskej témy sa týkali aj otázky, ktoré Putinovi položili novinári na veľkej, viac ako štvorhodinovej výročnej tlačovej besede deň pred Vianocami. V rámci nej oznámil aj strategický fakt, že Rusko a Čína spoločne vyvíjajú zbrane vysokých technológií. Spolupráca Ruska a Číny je stabilizujúcim faktorom na medzinárodnej scéne.

Odzneli však aj otázky a odpovede na iné témy. Putin si napríklad myslí, že ženský šport prestane existovať, keď budú môcť súťažiť s mužmi s opačným pohlavím. „Muž sa vyhlási za ženu a súťaží napríklad vo vzpieraní alebo inom športe. Ženský šport by prestal existovať úplne. Držím sa tradičného prístupu, že žena je žena a muž je muž,“ povedal Putin.

Dotkol sa aj demografického problému: „Menia sa životné priority ľudí, vrátane žien v plodnom veku: najskôr kariéra, potom dieťa. Našou úlohou je vytvoriť celý reťazec podpory materstva a detstva – od narodenia až po ukončenie školskej dochádzky. V horizonte jedného a pol roka túto medzeru odstránime. Musíme ukázať všetky pozitívne aspekty veľkej a priateľskej rodiny, ukázať, aké šťastie je mať deti. Robte to talentovane, rafinovane, s pomocou umelcov a verejných organizácií,“ vyzval Putin.

Reklama

Napokon, veď rodina je základ národa i sveta.

Poslucháčov zrejme presvedčil množstvom informácií o všetkom i otvorenosťou s akou hovorí to, čo považuje za základné otázky prežitia nielen Ruska, ale aj celého sveta, že nemá páru medzi šéfmi štátov sveta.

Dagmar Vanečková

 

Reklama
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

20:14

Futbalisti FK Teplice zvíťazili v stredajšom zápase 18. kola českej najvyššej súťaže nad Sigmou Olomouc 2:0. Slovenský brankár Richard Ludha si pripísal premiérové čisté konto za Teplice od svojho príchodu z Podbrezovej.

20:13

Futbalisti izraelského tímu Maccabi Haifa postúpili do osemfinále Európskej konferenčnej ligy. Po domácej výhre nad KAA Gent 1:0 im na to v odvete v Belgicku stačila aj remíza 1:1. V závere ju ubránili v početnej nevýhode, keďže od 72. minúty hrali bez vylúčeného obrancu Daniela Sundgrena.

20:12

Niekoľko stoviek demonštrantov prišlo v stredu večer v Budapešti na fakľový pochod, aby vyjadrili podporu týraným deťom. Podľa servera telex.hu heslom zhromaždenia bolo “To nestačí – Ruky preč od detí!”.

20:07

Hokejisti HC Vítkovice zvíťazili v stredajšej dohrávke 24. kola českej extraligy nad Kometou Brno 4:0. Ostravský tím sa v tabuľke posunul na 9. miesto pred Olomouc. Kometa je na priebežnej štvrtej priečke, ktorá zaručuje priamu účasť vo štvrťfinále play off.

20:03

Globálny dlh dosiahol v minulom roku rekordnú hodnotu 313 biliónov USD (289,57 bilióna eur), pričom rozvíjajúce sa ekonomiky zaznamenali nové maximum, čo sa týka pomeru dlhu k hrubému domácemu produktu (HDP). Poukázala na to v stredu zverejnená správa Inštitútu pre medzinárodné financie (IIF).

19:55

Je mnoho vecí, kde sa názorovo líšime, zároveň je ale mnoho tém týkajúcich sa strednej Európy, o ktorých spolu musíme hovoriť, povedal pred blížiacim sa premiérskym summitom krajín Vyšehradskej štvorky (V4) predseda českej vlády Petr Fiala.

19:48

Ruský opozičný politik Boris Nadeždin v stredu vyhlásil, že ruský Najvyšší súd zamietol jeho odvolanie voči rozhodnutiu volebnej komisie, ktorá odmietla zaregistrovať jeho kandidatúru na post prezidenta.

Boris Nadeždin
Na snímke Boris Nadeždin
19:45

Ceny ropy k záveru obchodovania mierne vzrástli, pričom cena Brentu sa posunula nad 82,80 USD za barel (159 litrov). Náladu na trhoch ovplyvňujú pretrvávajúce obavy z dôsledkov konfliktu na Blízkom východe, čoho súčasťou sú útoky na obchodné lode v Červenom mori. Výraznejšiemu rastu však bránia najnovšie očakávania, že k zníženiu úrokových sadzieb v USA dôjde neskôr, než sa pôvodne očakávalo.

19:44

V utorok (20. 2.) 58 európskych spoločností, 15 priemyselných združení a jedna organizácia prostredníctvom Antverpskej deklarácie vyjadrili plnú podporu Európskej priemyselnej dohode s cieľom doplniť Európsku zelenú dohodu a zachovať vysokokvalitné pracovné miesta v Európe. Slovenský europoslanec Martin Hojsík (PS) pre TASR uviedol, že víta deklaráciu, ktorou sa priemysel jasne stavia za zelenú dohodu a presne pomenúva to, čo EÚ musí urobiť.

19:43

Česko nebude ani naďalej vydávať víza a povolenia na pobyt v ČR Rusom a Bielorusom. Nové vládne nariadenie nemá časové obmedzenie. V stredu to po rokovaní vládneho kabinetu uviedol český premiér Petr Fiala, ktorý zároveň zdôraznil, že ČR však musí vytvárať podmienky pre ruskú a bieloruskú opozíciu.

19:30

Irán dodal Rusku okolo 400 balistických rakiet zem-zem. Sú medzi nimi aj rakety Zólfaghár, ktoré majú dosah až 700 kilometrov. Informovala o tom v stredu agentúra Reuters s odvolaním sa šesť svojich zdrojov.

19:21

Úradujúci trojnásobný majster sveta F1 Max Verstappen z Red Bullu dosiahol najlepší čas počas prvého dňa predsezónnych testov v Bahrajne. Holanďan skompletizoval na okruhu v Sachire najviac kôl (142) a bol najrýchlejší s časom 1:31,344 minúty. Druhý bol britský jazdec Lando Norris z McLarenu, ktorý zaostal o 1,140 sekundy. Tretí najrýchlejší čas zajazdil Španiel Carlos Sainz na Ferrari (+1,240).

19:16

Zdravotná a humanitárna situácia v Pásme Gazy je nehumánna, vyhlásil v stredu šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus. Túto palestínsku enklávu, v ktorej Izrael vedie ofenzívu voči militantom z Hamasu, zároveň označil za “zónu smrti”.

Ghebreyesus
Na snímke generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke farmárka pri zbere melónov na poli v dedine neďaleko kambodžskej metropole Phnom Pénh

Autor: TASR/AP-Heng Sinith

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Dušan Hirjak

Marian Kotleba

Erik Majercak

Gustáv Murín

Pavel Jacz

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali