Toto číslo bolo vypočítané približne, vychádza zo sumy, ktorá bola utratená na deportáciu 26 Afgáncov po trase Frankfurt nad Mohanom — Afganistan. Na začiatku roku bola táto skupina deportovaná za účasti “79 policajtov, prekladateľov, niekoľkych lekárov a pracovníka pohraničnej služby”. Plus lietadlo, ktorým boli domov poslaní “turisti”, bolo poistené podľa všetkých pravidiel, pretože muselo letieť nad takzvanými nebezpečnými oblasťami.

To všetko stálo 350 tisíc eur. Pokiaľ to vynásobíme 15 tisíc Afgáncami, ktorým v Nemecku nebol priznaný azyl, tak dostaneme približne 200 miliónov dolárov. Pre porovnanie – táto suma sa približne rovná 12 % oficiálnej príjmovej časti rozpočtu Afganistanu (celý rozpočet 1,9 miliárd dolárov).

Vyzerá to surrealisticky, ale to ešte nie je všetko.

Z Nemecka nebudú deportovať do Afganistanu všetkých 15 tisíc nelegálov, ale hlavne tých, ktorým bolo dokázané spáchanie trestného činu. Minulý týždeň sa do Kábulu vrátilo osem Afgáncov, traja z nich, podľa slov bavorského ministra vnútra, boli odsúdení v jeho spolkovej krajine: jeden za ťažké ublíženie na zdraví a dvaja za znásilnenie.

Takže je to vlastne taký eurotrip: niekto z Afganistanu sa odobral tajnými cestičkami do Nemecka, krajiny vysokých sociálnych štandardov a ohromnej byrokracie. Tam požiada o azyl a dostáva prostriedky na existenciu, ktorá je na úplne inej úrovni ako doma v Afganistane. Užíva si – a pokiaľ nemá šťastie a dostáva sa do väzenia, tak ho skutočne surovo potrestajú – bude vrátený domov za sprievodu lekára a ochránky.

Tu je nutné podotknúť, že to ešte nie je všetok surrealizmus. Pretože Nemecko, ako vieme, je krajina vysokých sociálnych štandardov a veľkého humanizmu.

Nemecko oficiálne nepovažuje Afganistan za bezpečné miesto pôvodu. To znamená, že návrat každého migranta tam je automaticky považovaný za morálne neprípustný – vrátiť chudobného cestovateľa do pekla nebezpečnej vlasti (po každom veľkom teroristickom čine v Afganistane ľavica v Nemecku začína kričať a proces deportácie sa pozastavuje).

Pritom celkový počet žiadateľov o nemecký trvalý pobyt z Afganistanu rastie (teraz je ich viacej než 250 tisíc). A množstvo tých, koho je potrebné deportovať, ale zatiaľ ešte deportovaný nebol, tiež rastie: v každom prípade sa v minulom roku jednalo o 12 tisíc ľudí.

Celkovo vtedy stála deportácia jedného afganského nelegálneho migranta do jeho vlasti okolo 13,5 tisíc euro, a to ešte je tá cesta neuveriteľne byrokraticky zablokovaná a celkovo veľmi zložitá.

Vzniká teda ohromujúci “európsky paradox”.

Čím viac kriminálnu, divokú a neintegrovateľnú spoločnosť predstavujú pre Západnú Európu nelegálni migranti, tým väčšiu majú šancu sa v Európe udržať.

A existujú čísla, ktoré to názorne ilustrujú: v roku 2015 bolo z Nemecka deportovaných celkovo 20 tisíc ľudí. Tri štvrtiny z nich boli ľudia zo Srbska, Albánska, Čiernej hory, Macedónska, Bosny a Hercegoviny.

To znamená, že s deportáciou ľudia pochádzajúci z krajín, ktoré sa zo všetkých síl snažia o integráciu, nemajú zástupcovia “starej Európy” prakticky žiadny problém. Čiste z byrokratického hľadiska je výhodné  ich vyháňať, nie je to ďaleko a je to ľahké.

Inými slovami teda pozorujeme ohromujúci “negatívny filter”, ktorý vzniká čiste na línii oficiálneho humanizmu a oficiálnych procedúr. A tento filter je odpoveďou na otázku, na ktorú sa mnohí úprimne pýtajú…

Prečo západná Európa, keď má demografické problémy, prijíma ochotne “problémových”, kultúrne a religiózne cudzích “prichádzajúcich”, oproti obyvateľom bývalých socialistických krajín, ktorí sú principiálne pripravení integrovať sa a pracovať a asimilovať sa?

Práve preto, že sú nedostatočne problémoví v porovnaní s “chlapcami z pekla”. A preto je Ukrajincov v Nemecku (oficiálne) niekoľkonásobne menej než Afgáncov.

… to neznamená, že obyvatelia z bývalých socialistických krajín, ktoré sa teraz snažia o európsku integráciu, v súčasnej štruktúre nemajú žiadnu šancu. Prakticky každý deň vznikajú raz veľké, potom zase malé škandály s “otrokmi” z východnej Európy, ktorí do západnej Európy privážajú príslušníci ich vlastných národov a prenajímajú ich slušným miestnym zamestnávateľom.

Pred niekoľkými dňami napríklad v britskom mestečku Derby boli oslobodené desiatky nevoľníkov z Lotyšska, ktorým odoberali dokumenty a nútili ich pracovať na niekoho slušného (podľa všetkého – cez sprostredkovateľa, ktorý vystupoval ako formálny zamestnávateľ).

To všetko možno vyzerá až príliš hlúpo a preto v Európe i u nás vznikajú konšpiračné teórie na tému “plánované nahradenie bieleho kresťana EÚ prichádzajúcimi ľuďmi”.

Avšak pod Hanlonovej britvy netreba nikdy pripisovať zlému úmyslu to, čo je možné vysvetliť obyčajnou hlúposťou.