Prečo športovci neustále hryzú medaily? Všetko je jednoduchšie, než sa zdá

Tokio 2. augusta 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Ondřej Deml, Facebook, Barbora Krejčíková, Sputnik-AFP 2021/Luis Acosta)

O čo ide v jednom z najbežnejších rituálov športovcov pózujúcich na pódiu?

Dá sa zubami overiť kvalita medaily?

Pamätáme si filmy, kde pirát alebo obchodník hryzie mincu. Faktom je, že rýdze zlato je mäkký kov, ktorý sa tlakom zubov poškodzuje. Je to jednoduché: ak po takýchto manipuláciách nezostali žiadne stopy, bolo jasné, že sa postava stretla s falošným kovom.

Lenže teraz overovať medailu týmto spôsobom je hlúpe. Už dlho je známe, že súčasné zlaté olympijské medaily nie sú vyrobené z čistého zlata: na toto ocenenie je použitých iba šesť gramov.

Inak to bolo na začiatku 20 storočia. Ako vysvetlil zberateľ olympijských medailí Jim Greensfelder, množstvo zlata použitého na udeľovanie cien sa po každej z dvoch svetových vojen zmenšovalo. Preto boli zlaté medaily vyrobené z čistého zlata iba na hrách v rokoch 1904, 1908 a 1912. Pravda, vtedy boli oveľa menšie ako tie súčasné.

Kto uhryzol prvý?

Priekopníkmi boli členovia britského tímu v prekážkovom behu. V roku 1991 triumfálne dokončili majstrovstiev Európy v nemeckom Stuttgarte, potom ich fotografi požiadali, aby s cenami urobili “niečo neobvyklé“.

Športovci sa s úlohou vyrovnali na jednotku s plusom.

Aký je teraz význam rituálu?

Len stereotyp, ktorý fotografi používajú pri snímaní šampiónov. Nechýba ani odkaz na tradíciu, ktorá vznikla pred 30 rokmi, a alegóriu, že športovec zubami nechtami vyrval medailu od svojich súperov.

“Stalo sa to posadnutosťou fotografov. Myslím, že sa na to pozerajú ako na ikonickú fotografiu… Ako na niečo, čo sa dá predať,” uvádza pre CNN prezident Medzinárodnej spoločnosti olympijských historikov David Wallechinsky.

Hryzú len medaily?

Nie, existujú tiež milovníci “ohrýzania” pohárov. Trik španielskeho tenistu Rafaela Nadala je teda uhryznutie do trofeje pred kamerami. Všetko to začalo ako vtip, ale skončilo to tým, že sa rituál stal charakteristickým znakom Rafyho a jeho triumfov.

Dochádzalo niekedy k zlomeniu zubov?

No samozrejme! Vyznamenal tým sa nemecký sánkar David Müller, ktorý získal striebro na olympijských hrách 2010. Zástupca Nemecka mal z úspechu vo Vancouveri takú radosť, že skúšal svoju medailu “na zub” znova a znova. Ako sám Müller priznal, po odovzdaní cien si vzal cenu do úst asi 20krát. Nie je prekvapením, že štvornásobný majster sveta skončil so zlomením zubu, z ktorého sa odlomil kus.

“Zub nebolel, ale cítil som to. Potom som sa musel usmievať so zatvorenými ústami, aby som na fotografiách neskončil s vyrazeným zubom,” uviedol Nemec na tlačovej konferencii.