Svet 1. decembra 2017 (HSP/Foto: TASR/AP- Jorge Silva)
Medzinárodný summit lídrov veľmocí vo Vietname mal mať, podľa očakávania svetových médií, čerešničku na torte: stretnutie prezidentov RF a USA
Rada pre ekonomickú spoluprácu Ázie a TichomoriaAPEC, má okrem funkcie prezentovanej v názve aj dôležitý, globálne politický aspekt. Tvorí významný prvok na svetovej šachovnici moci a vlastne dopĺňa formát Hodvábnej cesty, rozšírený pomocnými projektami na celú Zem.
Médiá hlavného prúdu, dnes bulvárne a povrchne informujúce, sa predháňali v zaručených správach o plánovanom a mierne utajovanom stretnutí prezidentov Ruskej federácie a USA. Obaja predstavitelia, komplet nenávidení informačnými korporáciami, nepotvrdili očakávania, hoci minimálne trikrát to vyzeralo, že je stretnutie predo dverami. S odstupom času možno komentovať ich nadhľad nad udalosťami a strieľanie si z novinárov prostredníctvom odkazov cez sociálne siete a cez „kruhy blízke“ tomu, či onomu.
Po krátkom potrasení rúk počas fotenia (obaja v modrom, symbolika nepustí) vypuklo medzi médiami, ale aj na internete, informačné peklo. Pisatelia, komentátori a bežní diskutéri nedokázali spojiť základné fakty a oddeliť priania od skutočnosti. Na odhalenie pravého stavu je potrebné poznať status posudzovaných osôb a okolité vplyvy.
Prezident Putin je samostatným hráčom a snaží sa o dôstojné miesto Ruska v rámci globálnej moci. Prezident Trump je predstaviteľom novej doktríny Americathefirst a stojí v protipóle PaxAmericana. Najsilnejším vonkajším vplyvom je Čína, ašpirujúca na nové centrum moci (viď návšteva prezidenta Si-Ťin-pchinga v Anglicku pred rokom). A hoci mali a majú dôvod na stretnutie, pohľad za horizont diplomatických udalostí im jasne ukázal, že problémy sveta zatiaľ odkomunikujú inou formou. Príčinou je – ČÍNA.
Chodenie slona v porceláne bola jasnou stratégiou Obamu. Trump, pôsobiaci neohrabane a hlúpo, je v skutočnosti šikovný a prispôsobivý hráč. O Putinových schopnostiach nepochybujú jeho priaznivci a ani nepriatelia. Preto obaja usúdili, že čas na dvojstranné oficiálne rozhovory nie je vhodný bez tretej strany (hlavne pokiaľ tá je prítomná na summite). Čínski predstavitelia, akokoľvek sa snažia, nie sú schopní vymanenia z orientálneho posudzovania problémov a ich „vnútorná“ etiketa im neumožňuje na podobné situácie reagovať inak, ako pocitom odstavenia od pozície.
Jasne bol tento fakt viditeľný počas začiatku zásahu vojsk RF v Sýrii. Čínska lietadlová loď bez lietadiel priplávala naprataná generalitou a poradcami k pobrežiu Sýrie, no po počiatočnej bezzubosti museli iniciatívu prevziať Rusi. Elegantné riešenie svet neposúdil ako stratu čínskej prestíže, no Číňania to tak pochopili. Preto nebolo možné podobný scenár zopakovať, pretože Orientálci nikdy nezabúdajú. Koniec koncov, ani Rusi.
Výsledkom vietnamského stretnutia-nestretnutia bolo jasanie mainstreamu nad neschopnosťou oboch strán dohodnúť sa. V skutočnosti kladné stránky udalosti prevážili nad zápornými a Rusko môže naďalej rátať s Čínou ako s partnerom. Amerika tiež, len tento fakt nesmie verejne vysloviť.
Jaro Frank