To je podstata niektorých vzrušených správ o tom, čo sa včera stalo vo Francúzsku, píše Gavin Mortimer pre The Spectator. Určite to bol dramatický deň po tom, čo vláda presadila svoj návrh zákona o dôchodkovej reforme, ktorý zvýši vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov. Urobila tak na Macronov príkaz, pričom využila kontroverznú klauzulu v ústave – článok 49 ods. 3 – ktorá legalizuje návrh zákona bez potreby hlasovania v parlamente.

Stáva sa to Macronovým zvykom. Odkedy vlani v lete stratil absolútnu väčšinu v Národnom zhromaždení, jeho vláda jedenásťkrát schválila legalizáciu s nasadením článku 49.3. Predtým ho v 65-ročnej histórii 5. republiky použila 89-krát.

Premiérka Elisabeth Borneová si vyslúžila pískot a posmešky, keď vo štvrtok v parlamente oznámila, že o návrhu reformy sa hlasovať nebude. Desiatky prevažne ľavicových poslancov sa postavili na nohy a spievali Marseillasu. Včera večer Borneová v televíznom rozhovore povedala, že bola „veľmi šokovaná“ týmito búrlivými scénami.

Naozaj? Ako očakávala, že opoziční poslanci zareagujú na rozhodnutie vlády obísť demokratické hlasovanie, pretože vedeli, že ho prehrajú?

Borneová nemohla byť ani taká prekvapená tým, čo sa včera večer odohralo v mestách po celom Francúzsku, keď protestujúci vyšli do ulíc. Niekoľko tisíc ľudí sa zišlo na parížskom námestí Place de la Concorde, kde Ľudovít XVI. prišiel o hlavu, a vyjadrili želanie, aby podobný osud postihol aj Emmanuela Macrona. Do večera polícia bojovala s tvrdým jadrom krajne ľavicových demonštrantov, z ktorých niektorí podpálili hromady odpadkov, ktoré ležali nevyvezené štrajkujúcimi smetiarmi. Bolo zatknutých viac ako 300 osôb.

Pravicové Národné zhromaždenie Marine Le Penovej a ľavicová koalícia zelených, socialistov a komunistov uviedli, že na rozdiel od ostatných desiatich prípadov, keď vláda použila článok 49 ods. 3, tentoraz budú pri predkladaní návrhu na vyslovenie nedôvery spolupracovať.

Ak by bol návrh úspešný, takmer určite by viedol k rozpusteniu parlamentu, čo by podľa prieskumov verejnej mienky najviac prospelo Le Penovej.

Macron verí, že návrh na vyslovenie nedôvery neuspeje, alebo aspoň takúto stávku prijal. Vsadil aj na svojich ľudí. Mohol očakávať silnú reakciu ulice na svoje rozhodnutie schváliť zákon bez toho, aby sa o ňom hlasovalo, čo odôvodnil tým, že „finančné riziká“ nezvýšenia veku odchodu do dôchodku na 64 rokov sú príliš veľké.

Mnohí Francúzi s ním súhlasia. V internetovom prieskume stredopravého denníka Le Figaro sa na otázku „Schvaľujete, aby vláda použila článok 49 ods. 3?“ objavilo takmer 240 000 odpovedí. Štyridsaťpäť percent respondentov uviedlo, že áno.

Stále teda zostáva väčšina, ktorá nesúhlasila, ale koľko z nich je pripravených pokračovať v protestoch? Od začiatku demonštrácií v januári sa počet ľudí v uliciach neustále zmenšoval, od približne 1,3 milióna až po 350 000 ľudí, ktorí prišli v stredu.

Medzi nespočetnými heslami, ktoré demonštranti čmárali na transparenty, sa často objavovali odkazy na máj 1968, keď sa Francúzsko na sedem týždňov zastavilo v dôsledku štrajkov a demonštrácií. Macron je však presvedčený, že sa tých, ktorí sa oháňajú nápismi, nemusí obávať; sú to buď starnúci ľudia z obdobia boomu, ktorí sa snažia získať späť svoju vzdialenú mladosť, alebo študenti z mäkkej buržoázie. Na rozdiel od svojich starých rodičov je táto generácia príliš závislá od svojich X-boxov a Netflixu na to, aby deň čo deň odolávala živlom – a polícii – v uliciach.

Mathilde Panotová, líderka parlamentnej ľavicovej strany France Insoumise, označila použitie článku 49-3 vládou za alarmujúci „autoritársky obrat“. Ďalší poslanec, stredopravý Aurélien Pradel, vyhlásil, že Francúzsko je na pokraji „demokratického rozkladu“.

Tieto poznámky majú v sebe istú iróniu, keďže dnes si pripomíname tretie výročie začiatku prvého uzavretia Francúzska. Podľa prezidenta to malo byť len na pár týždňov, aby sa vyrovnala krivka koronavírusu. Z týchto dvoch týždňov sa stali dva mesiace. Ale malo prísť ešte niečo horšie. Koncom roka 2020 Macron zaviedol zákaz vychádzania o 18.00 hod. a od tých neohrozených duší, ktoré sa predsa len odvážili vyjsť von, sa vyžadovalo, aby mali pri sebe písomné vysvetlenie svojej prítomnosti na ulici.

Nasledujúci rok Macron zaviedol „zdravotný pas“ (podporený parlamentom) a milióny francúzskych občanov boli na niekoľko mesiacov zbavené mnohých životných radostí. Francúzsko je jedinou krajinou EÚ, kde neočkovaný zdravotnícky personál zostáva suspendovaný, a Macron nikdy neprejavil ani najmenšiu ľútosť nad tým, čo svojmu ľudu spôsobil.

Kde boli opoziční poslanci v roku 2020, ktorí burácali proti rozpadu demokracie alebo varovali pred autoritárskym zlomom? Keby bolo po vôli Marine Le Penovej, školy by zostali celé mesiace zatvorené, zatiaľ čo desiatky socialistických poslancov by vyzývali na zavedenie povinnej vakcíny Covid

Reakcia politickej triedy na Západe na Covid bola katastrofou, ktorej dôsledky budeme pociťovať ešte dlhé roky, či už z hospodárskeho, vzdelávacieho alebo sociálneho hľadiska.

Ale poučili sme sa. Ako priznal profesor Neil Ferguson v decembri 2020 pre denník Times, európske vlády si mysleli, že im „nemôže prejsť“, ak sa budú správať ako čínska komunistická strana. Ale podarilo sa im to. Ukázalo sa, že národy Západu nie sú až tak oddané svojej demokratickej slobode, ako si predstavovali.

Ak to Macronovi pred tromi rokmi prešlo, prečo by potom tento najnovší akt autoritárstva nemal uspieť?