MGIMO (Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov – Moskovskyj gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij) bol ešte za socializmu aj u nás známy ako hlavná elitná škola na prípravu diplomatov pre krajiny socialistického tábora. Reputácia MGIMO sa však ani v neskorších časoch nezmenšila, aj v súčasnosti je jednou z najlepších volieb pre štúdium diplomacie a príbuzných špecializácií vo svete.

Rektor MGIMO pán Anatolij Torkunov navštívil Slovensko na pozvanie slovenských absolventov MGIMO. Predtým ako sa zúčastnil výročného stretnutia slovenských „meždunarodnikov“, ako u nich nazývajú ľudí z odboru diplomacie, nám poskytol rozhovor.

Hlavné správy: Pán Torkunov, vaša univerzita má svetovú povesť. Môžete ju predstaviť slovenským čitateľom?

Torkunov: Osemtisíc študentov a ďalšieho poldruha tisíca v pobočke v Odincove pod Moskvou u nás študuje celý rad odborov nielen na Fakulte medzinárodných vzťahov, ale aj na právnickej fakulte, ekonomickej fakulte, fakulte manažmentu, environmentálnej fakulte a ďalších. Stále však osemdesiat percent činnosti našej univerzity je príprava mladých diplomatov, ktorí po skončení štúdia sú hlavným personálnym zdrojom pre ministerstvo zahraničných vecí (MZV). To je hlavná štátna úloha pre našu školu, pripravovať špecialistov pre zahraničné služby. Mnohí z nich sú absolventi iných škôl, ktorí si tu dopĺňajú vzdelanie. Prichádzajú cez konkurz MZV, kde si musia urobiť jazykovú skúšku a test poznania problematiky zahraničných vecí.

Hlavné správy: Ťažiskom študijného programu je teda stále diplomacia?

Torkunov: Áno. Lenže aj v diplomacii nie sú potrební iba klasickí diplomati, ale aj špecialisti, ktorí sa dobre orientujú napríklad v digitálnej ekonomike, umelej inteligencii, alebo takí, ktorí sú schopní komunikátori či žurnalisti. Teda napriek tomu, že je reč najmä o diplomacii, v skutočnosti pripravujeme široký profil absolventov pre mnoho špecializácií nielen diplomatickej služby. Tohto roku napríklad otvárame magistratúru pre poľnohospodársku produkciu. Keďže Rusko sa stalo jedným z veľkých exportérov poľnohospodárskych produktov a rozširuje sieť poľnohospodárskych atašé v zahraničí, stala sa táto špecializácia žiadanou. Odborníci na túto problematiku tu samozrejme existovali aj predtým, ale teraz sú cielene pripravovaní, aby získali dôležité skúsenosti a dokázali byť kvalitnými partnermi pre zástupcov iných štátov a mocných korporácií.

Hlavné správy: Nie je to špecializácia trochu príliš odlišná od vášho zamerania?

Torkunov: Samozrejme, podobné projekty robíme na základe spolupráce s inými vysokými školami. Konkrétne prípravu špecialistov na obchodovanie s poľnohospodárskymi produktami budeme realizovať v spolupráci s ministerstvom poľnohospodárstva a spolu s Timirjazovskou poľnohospodárskou akadémiou a Kubáňskou štátnou agrárnou univerzitou. Takže pritom nepotrebujeme mať špeciálne poľnohospodárske katedry. Podobne otvárame magistratúru pre minerálne suroviny – ide o uhlie a kovy, nie o ropný priemysel, ktorý je samostatným odvetvím. Keďže uhlie opäť získava dôležitosť vo svete a Rusko je jedným z jeho najväčších producentov, rozhodli sme sa realizovať takýto program v spolupráci s Moskovským banským inštitútom. A podobným spôsobom pripravujeme špecialistov pre mnohé iné špecializácie. Viac informácií záujemcovia o štúdium u nás nájdu na stránke www.mgimo.ru.

Hlavné správy: Až tisícdvesto z vašich študentov prichádza zo zahraničia. O aké formy štúdia ide?

Torkunov: Na bakalára ich študuje okolo osemsto. Potom je magistratúra, tá je v angličtine. Sú to študenti, ktorí zväčša nevedia po rusky, prichádzajú na dva roky a za ten čas sa naučia rusky a získajú titul Mgr. vo svojej odbornosti. A potom je to celý rad programov v spolupráci so zahraničnými univerzitami – európskymi, americkými, čínskymi, juhokórejskými. Dnes už je ich 27 – študenti sú rok v MGIMO a rok na svojej univerzite. Preto dostanú dva diplomy, jeden z MGIMO a jeden zo svojej domácej univerzity.

Hlavné správy: Kedysi u vás študovali najmä študenti zo spriaznených socialistických krajín. Odkiaľ najčastejšie pochádzajú vaši zahraniční študenti dnes? A koľko ich je zo Slovenska? 

Torkunov: Dá sa povedať, že sú z celého sveta: z východnej, južnej i západnej Európy, USA, Južnej Kórey, Japonska, Číny, Perzského zálivu… Na Slovensku máme partnerské školy Ekonomickú Univerzitu v Bratislave a Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici. Celkový počet študentov zo Slovenska môže v súčasnosti byť okolo päťdesiat.

Hlavné správy: Vaša univerzita je vraj zapísaná aj v Guinnessovej knihe rekordov. Aký to je rekord?

Torkunov: Na našej škole sa vyučuje až v 53 jazykoch plný učebný program, čo je najviac na svete. Sú vo svete aj školy, kde sa učí viac jazykov, ale to sú jazykové školy, nie vysoké školy a neučí sa v týchto jazykoch učebný program.

Hlavné správy: Aký je podiel zahraničných lektorov na vašej univerzite?

Torkunov: Snažíme sa, aby 10 až 15 percent vyučujúcich bolo zo zahraničia. Dnes je to menej, ale máme veľa hosťujúcich pedagógov, ktorí prichádzajú robiť modulové kurzy. Títo sú z desiatok krajín, ale najviac z partnerských univerzít z Veľkej Británie, Francúzska, Talianska, Nórska, Číny… Rysuje sa angažovanie dvoch profesorov aj zo Slovenska, ktorí by prednášali konkrétne kurzy v angličtine.

Hlavné správy: Dá sa teda povedať, že vaša škola je teda akýmsi centrom kozmopolitizmu?

Torkunov: Naša univerzita pripravuje ľudí pre medzinárodné vzťahy, tak musí takou byť. Príprava „meždunarodnika“ stojí na štyroch pilieroch: na vyučovaní v oblasti práva, histórie, ekonómie, jazyka a kultúry. Lenže popri tom je nesmierne dôležité, aby študenti mali možnosť žiť v medzinárodnom prostredí, nadväzovať kontakty so svojimi vrstovníkmi pochádzajúcimi z inej civilizácie, kultúry, iného náboženstva. Nie je totiž možné stať sa dobrým „meždunarodnikom“ bez komunikačných schopností. Zo študentských kontaktov vznikajú často vzťahy, ktoré sa potom neskôr veľmi zídu pri budovaní vzťahov medzi krajinami. Ak sa poznajú kľúčoví ľudia z oboch strán, potom môžu, bez ohľadu na momentálnu politickú situáciu, nájsť spoločný jazyk, viesť dialóg a hľadať nejaký kompromis a pochopenie pre pozíciu toho druhého. Absolventi MGIMO sa stretávajú prakticky všade vo svete a hoci politické názory majú často rôzne, vždy sa majú o čom rozprávať.

Hlavné správy: Existujú nejaké pravidelné stretnutia, kde sa stretávajú títo ľudia aj potom ako odišli zo školy?

Torkunov: Práve preto som teraz tu. Prišiel som na stretnutie slovenských absolventov našej školy. Podobné stretnutia sa pravidelne konajú v mnohých krajinách sveta, existujú národné asociácie absolventov MGIMO, napríklad vo Švajčiarsku, Francúzsku, Rakúsku, Číne, Vietname a mnohých iných krajinách. Okrem toho sa prakticky každoročne koná medzinárodné fórum absolventov. Prvé bolo z iniciatívy prezidenta Azerbajdžánu, ktorý je tiež absolventom našej školy – prišlo vtedy 600 absolventov z 35 krajín. Ďalšie sa konali v Moskve, Jerevane, Astane, Taškente… Ľudské kontakty nič iné nemôže nahradiť, žiadny internet, twitter ani facebook.

Hlavné správy: Desaťtisíce absolventov MGIMO po celom svete – to je ohromný ľudský potenciál. Sú aj prípady, keď tieto študentské kontakty prerástli do niečoho väčšieho?

Torkunov: Tak napríklad nedávno v Paríži sme urobili stretnutie absolventov magisterských programov s našou partnerskou školou z Francúzska. Prišla tam veľká skupina absolventov z Ruska, ale aj z ďalších krajín, boli dva semináre na témy svetovej ekonomiky, o rozvoji globalizácie. To inšpirovalo diskusiu na rovnaké témy, ktorá sa vzápätí odohrala vo francúzskom parlamente, následne sa konala aj panelová diskusia o rusko-francúzskych vzťahoch za účasti niektorých popredných francúzskych politikov.

Hlavné správy: Západný pohľad na niektoré veci nie je ten istý ako ruský. V akom svetle sú pri výuke na MGIMO prezentované horúce témy ako napríklad Krym či Ukrajina?

Torkunov: Rusi zväčša zastávajú ruskú argumentačnú pozíciu, ale zahraniční profesori, ktorých je u nás veľa, tí zase zastávajú svoje pozície. Prebiehajú diskusie a spory, a to je pozitívne. Vzhľadom na to, že my sme hlboko presvedčení o našej pravde, napríklad v prípade spomenutého Krymu, vítame tieto diskusie a možnosť vysvetľovať im veci oveľa hlbšie a fundamentálnejšie, než ich prezentujú západné masmédiá. Ja si myslím, že študenti by sa mali oboznámiť s rôznymi pohľadmi a to neznamená, že po skončení školy by mali mať všetci rovnaký názor. Samozrejme, tí, ktorí idú pracovať do štátnej služby, na MZV, pochopiteľne musia stáť na oficiálnych pozíciách. Z tých ostatných, ktorí často pracujú v médiách či vo vedeckej sfére, však mnohí majú názor odlišný od toho, ktorý má vládna moc. Ale to je normálne už od čias prvých univerzít v Taliansku, z ktorých vychádzali ľudia s rôznymi názormi, ktorí sa často aj o základných otázkach sporili. To je dialektika.

Hlavné správy: Preto sa pýtam na možnosť plurality názorov, lebo tá v našom stredoeurópskom regióne z médií hlavného prúdu už úplne vymizla, povolený je opäť iba jeden pohľad – tentoraz ten „euroatlantický“…

Torkunov: To je škoda. Rusko byva často obviňované z nedostatku demokracie, ale u nás keď si pozriete internet, televíziu alebo noviny, tak vidíte najrôznejšie názory. A to aj na tie citlivé témy ohľadne Krymu, Ukrajiny, či vzťahu medzi Východom a Západom. Aj ja vidím, že na Západe, nehovoriac už o USA, ale mám na mysli Európu, často chýba snaha pozrieť sa na vec s pochopením aj z hľadiska druhej strany, ktorá je pritom silno vyargumentovaná. Nechcem túto tému príliš rozoberať, prebieha o nej u nás veľa diskusií, ale treba povedať, že naši zahraniční kolegovia s opačnými názormi po týchto diskusiách svoj názor často menia. Vidno tú zmenu potom aj na ich písaných výstupoch. Podľa mňa je to smutné.

Hlavné správy: Veľká časť elitných slovenských diplomatov sú absolventi MGIMO. Lukáš Parízek, Miroslav Lajčák, Maroš Šefčovič, Ján Kubiš, Jaroslav Haščák… Oni sú typickými nositeľmi ideológie euroatlantizmu. Nie je to trochu prekážka vo vašich vzťahoch?

Torkunov: Nie. Veľmi rád sa s nimi stretnem. Oni sú profesionáli. Je jasné, že oni pracujú s líniou, ktorú drží Európska únia, ale okrem toho sú to ľudia mysliaci a my si to veľmi vážime. Miroslav Lajčák bol prednedávnom v Moskve, dostal čestný doktorát MGIMO. On svojou prácou a vedomosťami dosiahol hviezdnu diplomatickú kariéru, stal sa predsedom Valného zhromaždenia OSN. A hoci politické názory máme rozdielne, vážime si ho za jeho vysokú profesionalitu.

Hlavné správy: Aké sú témy vášho stretnutia s predsedom slovenského parlamentu Andrejom Dankom?

Torkunov: Je veľa spoločných tém: vzdelávanie, kultúra… ale obzvlášť dôležité je venovať sa otázkam spoločnej histórie, a najmä objektívneho výkladu tejto histórie, predovšetkým tej časti, ktorá sa dotýka nedávnych okrúhlych výročí rokov 1948 či 1968. Preto sme u nás v MGIMO vlani urobili v Moskve veľkú konferenciu venovanú storočnici Československa, ktorej sa zúčastnili český aj slovenský veľvyslanec, a tiež aj historici z Čiech, Slovenska, ako aj odborníci z Ruska. Čoskoro budeme oslavovať významné výročie 75 rokov od oslobodenia východnej a strednej Európy od fašizmu, a tiež výročie SNP, ktoré tiež zohralo významnú historickú úlohu ako žiarivý príklad v boji s fašizmom, a ktorého sa zúčastnili nielen českí a slovenskí, ale aj ruskí, americkí, francúzski partizáni. Pravdaže, hlavnú úlohu v ňom hrali Slováci. K tomuto výročiu sa plánujú viaceré podujatia, napríklad aj v Banskej Bystrici.

Hlavné správy: Odstránenie rôzneho hodnotenia spoločných dejín je základným predpokladom k dobrému vzťahu medzi krajinami. Aká je vaša vízia ako to dosiahnuť?

Torkunov: Bude treba aktívne pracovať s historikmi. Oni darmo budú v kabinete rozprávať o danej problematike – treba to, čo vedia, priniesť verejnosti, ktorá sa o tieto veci zaujíma. Nech tie informácie, čo sa vlastne stalo v roku 1944, neostanú iba skupinke profesionálov. A novinári by tiež mali byť pri tom.

Hlavné správy: Ktoré historické udalosti v tomto kontexte považujete za dôležité zdôrazniť?

Torkunov: Dnes by sme mali vážne hovoriť napríklad o tom, že pre národy strednej a východnej Európy sa oslobodením začala nová etapa ich rozvoja. Sovietsky zväz ukončil režimy, ktoré prešli obdobím nemeckej okupácie, to je historická pravda. A položme si otázku: aký scenár pripravovali nemeckí fašisti pre národy strednej a východnej Európy? A čo sa stalo s týmito národmi potom ako boli oslobodené? Popri všetkých problémoch, ktoré boli aj v Sovietskom zväze, ako bol totalitarizmus, tu nastalo budovanie hospodárstva, rozkvet kultúry, rozmach národnej inteligencie – to sú veci, na ktoré nesmieme zabúdať. V niektorých krajinách sa snažia toto teraz vyškrtnúť z histórie, že nič dobré vtedy nebolo. Ale podľa nás, a podľa „meždunarodnikov“ z celej Európy, ktorí si na situáciu pamätajú, to bol vek rozmachu kultúry, divadla, umenia, hudby… Kam sa to všetko podelo? Aký bol scenár, ktorí písali nemeckí fašisti napríklad pre Poľsko? Je to všeobecne známe. Šesťstotisíc sovietskych vojakov zahynulo pri oslobodzovaní Poľska. A áno, Poľsko tiež prešlo ťažkými časmi, ale tie sa týkali politického boja v samotnom Poľsku, a hoci ten súvisel so sovietskym režimom, Poľsko sa predsa rozvíjalo.

Hlavné správy: Myslíte si, že pre východnú a strednú Európu bolo šťastím, že ju oslobodilo Rusko?

Torkunov: Mnohé významné pamäthodnosti východnej a strednej Európy boli zachránené, pretože sovietska armáda nebombardovala krajinu tak bezohľadne ako druhá strana. Bol príkaz neničiť mestá diaľkovým delostrelectvom a bombardovaním a podľa možností chrániť národný majetok a pamiatky národov žijúcich na danom území. Spomeňte si ako sovietska armáda a jej rozviedka zachránila Krakov pred úplným zničením. Na druhej strane, spomeňte si na Drážďany alebo Frankfurt, ktorý po americkom bombardovaní dopadol horšie ako Stalingrad.

Hlavné správy: Toto však mládež v krajinách východnej a strednej Európy väčšinou nevie, ak sa o históriu cielene nezaujíma…

Torkunov: Rozpráva sa prípad, ktorý sa mal stať v niektorej východoeurópskej krajine. Prišiel tam americký lektor a rozprával o tom, ako Američania oslobodili Európu. Na konci prednášky sa postavil jeden zo žiakov a spýtal sa: „Pán lektor, a povedzte prosím aspoň jedno miesto, kde sú pochovaní americkí vojaci, ktorí sa zúčastnili oslobodzovacích bojov.“ Ten lektor, nevediac čo odpovedať, opustil triedu. Lenže vezmite si americkú kinematografiu alebo prečítajte si západnú tlač: odtiaľ sa dozviete iba to, že Európu, teda v tom je zahrnutá aj východná a stredná Európa, oslobodili Američania, čo je čistá falzifikácia. Žiaľ, mládež sa pravdu často ani nemá kde dozvedieť. Preto sa mi zdá, že by sme teraz mali túto historickú pravdu spolu odovzdávať mladému pokoleniu a príležitosťou môže byť napríklad blížiace sa jubileum 75 rokov od SNP a potom výročie 75 rokov od skončenia vojny. O histórii treba hovoriť, aby sme neopakovali jej chyby.

Hlavné správy: Má MGIMO niečo ako vlastný politologický think-tank?

Torkunov: Áno, máme Inštitút medzinárodného prieskumu (Institut meždunarodnich issledovanij), ktorý sa venuje príprave analýz a prieskumov pre ministerstvo zahraničných vecí.

Hlavné správy: Aký je vplyv MGIMO na oficiálnu politiku Ruskej federácie?

Torkunov: Ťažko povedať, môžem sa odvolať iba na pennsylvánsky rating. University of Pennsylvania na objednávku už veľa rokov poskytuje rating centier, ktoré oficiálne pracujú v politickej sfére. My v tom ratingu figurujeme na jednom z prvých miest medzi analytickými centrami pracujúcimi na platforme vysokých škôl. Pravda, okrem toho je aj veľa centier mimo univerzitnej pôdy, ktoré vplývajú na vládnu politiku. Nám však záleží nielen na tom, aby sme vplývali, ale aby sme sa podieľali svojou analytickou prácou. V Rusku je veľa analytických centier, aj nezávislých, teda nezávislých od vlády a vlastne od každéh, okrem sponzora… U nás máme dobrých odborníkov, pripravili napríklad prognózu na rok 2019, ktorá mala obrovské množstvo zhliadnutí na internete a je citovaná vo všetkých významných médiách v Rusku.

Hlavné správy: Jedným z absolventov MGIMO je aj minister zahraničných vecí Sergej Lavrov… 

Torkunov: Áno, je dokonca predsedom správnej rady školy. U nás je riadiacim orgánom zo zákona správna rada a Lavrov je jej predsedom. Rada sa schádza pravidelne, má 15 členov, medzi ktorými sú významní vedci, známi žurnalisti, manažéri veľkých štátnych i akciových spoločností, ktoré sú sponzormi školy, a pod.

Hlavné správy: Sergej Lavrov sa vraj k svojej škole hrdo hlási. Často navštevuje MGIMO?

Torkunov: Áno, často. Už tradične veľa rokov zvykne vždy prvého septembra otvárať nový školský rok, má prednášku a potom dve hodiny odpovedá na otázky prvákov. Zúčastňuje sa často aj na našej konferencii, kde zvykne mať príspevok. Napriek tomu, že je to človek s veľmi nabitým programom, na svoju Alma Mater si vždy nájde čas. Mimochodom, nie je všeobecne známe napríklad to, že Sergej Lavrov je autorom piesne, ktorá je hymnou MGIMO.

Hlavné správy: Zložil text alebo hudbu?

Torkunov: Aj text aj hudbu. Skladať piesne je jedným z jeho koníčkov. Ale aby ste si nemysleli, to sa stalo veľmi dlho predtým, než sa stal známym a než prišiel do funkcie ministra. Nám sa tá pieseň páčila, tak sme si ju vybrali za svoju hymnu, netušiac, že z Lavrova raz bude minister zahraničných vecí, významná osobnosť svetovej politiky.

Ivan Lehotský