Nemecko a Poľsko by mali byť šťastnými susedmi. Spájajú ich úzke osobné väzby, ako aj ročný obchod v hodnote 150 miliárd eur a sú kľúčovými členmi Európskej únie aj NATO. Keďže ruská invázia predstavuje pre Európu najvážnejšiu bezpečnostnú hrozbu od studenej vojny, je táto dvojica po Amerike a možno aj Británii najdôležitejším strategickým spojencom Ukrajiny. Poľsko je hlavným dodávateľom zbraní na Ukrajinu a hostiteľom miliónov jej utečencov. Vzhľadom na svoju vlastnú históriu s Ruskom patria Poliaci medzi najhorlivejších, najštedrejších a najvčasnejších podporovateľov Ukrajiny. Nemecko, najbohatšia európska ekonomika, reagovalo pomalšie, ale v súčasnosti je zďaleka najväčším prispievateľom na vojnové úsilie na kontinente.

Napriek tomu sa 3. januára námestník poľského ministra zahraničných vecí Arkadiusz Mularczyk oboril na Nemecko. Nazval údajného spojenca “neúctivým” a “nepriateľským” a obvinil Berlín, že sa snaží urobiť z Poľska “vazalský štát”. Vyzval tiež OSN, aby zasiahla na podporu poľských nárokov voči svojmu susedovi.

Mularczyk je s týmito nárokmi mimoriadne oboznámený. Podieľal sa na napísaní trojzväzkovej štúdie, ktorá ich rozoberá. Táto štúdia, ktorú sponzorovala jeho strana Právo a spravodlivosť (známa pod poľskou skratkou PiS) a ktorá bola uverejnená v septembri, vyčísľuje škody, ktoré Poľsku spôsobilo Nemecko počas druhej svetovej vojny, na obrovských 1,3 bilióna eur, čo je približne dvojnásobok poľského hrubého domáceho produktu. Poľsko túto požiadavku oficiálne predložilo Berlínu 3. októbra. Nemecká odpoveď je tvrdé “nie”.

Nikto nespochybňuje obludnosť nacistických zločinov v Poľsku, pokračuje The Economist. Tie sa však odohrali pred ôsmimi desaťročiami. Odvtedy Nemecko odstúpilo Poľsku rozsiahle územia a podpísalo dohody s rôznymi poľskými vládami, aby uzavrelo vojnové knihy. Preto načasovanie a slepota voči precedensu v súvislosti s rastúcou poľskou kampaňou proti Nemecku, ktorej súčasťou je aj požiadavka na reparácie, vyvolávajú otázky.

Na všetky existuje jednoduchá odpoveď: Poľská polarizovaná politika, pokračuje v analýze The Economist. Prieskumy verejnej mienky ukazujú pomalý pokles podpory pre Zjednotenú pravicu, koalíciu ovládanú nacionalistickou, sociálne konzervatívnou stranou PiS, ktorá vedie krajinu od roku 2015. Napätie vo vnútri koalície narástlo, odkedy v roku 2019 získala druhé funkčné obdobie. Mikrostrany na krajnej pravici nariekajú, že ich väčší spojenec zmäkol a nedokázal sa postaviť tomu, čo považujú za šikanovanie zo strany EÚ. Vzhľadom na blížiace sa voľby na jeseň 2023 chce PiS zmobilizovať svoju základňu a zároveň udržať toto spojenectvo pohromade.

Zhoršené vzťahy s Nemeckom treba vnímať v kontexte európskej politiky Poľska, vysvetľuje Piotr Buras z think-tanku Európska rada pre zahraničné vzťahy. Keďže Brusel tlačí na Poľsko najmä v súvislosti so snahami vlády potlačiť nezávislosť súdnictva a presadiť tradičné “rodinné hodnoty”, líder Jaroslaw Kaczynski čoraz častejšie poukazuje na Nemecko ako na zákulisný zdroj problémov. V decembri 2021 vyhlásil, že jeho skutočným cieľom je premeniť EÚ na “štvrtú ríšu”. (Príznačné je, že presne rovnaké tvrdenie vyslovil v novoročnom posolstve aj Dmitrij Medvedev, bývalý ruský prezident). Dokonca aj niekoľko mesiacov po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu, pán Kaczynski stále naznačoval, že Berlín sa spolčuje s Moskvou s cieľom “zotročiť” Poľsko.

Susedia s históriou

Takéto temné podozrenia nie sú jedinou zámienkou, prečo Nemecko biť. Hlavný sparing oponent pána Kaczynského na ľavici, Donald Tusk, poľský premiér v rokoch 2007 až 2014, má zhodou okolností čiastočný nemecký pôvod (v západnom Poľsku pomerne častý) a pôsobil ako predseda Európskej rady. PiS a jeho spojenci, ktorých bašty sa nachádzajú na vidieckom východe, sa nevyhýbajú tomu, aby pána Tuska označili za zradného germanofila. “Možno to znie bláznivo, ale v ich špecifickej bubline to dáva zmysel,” hovorí Wojciech Przybylski z varšavskej výskumnej skupiny Res Publica.

Nemecko na seba tiež priťahuje vinu, a to nielen za to, že Poľsku neprejavilo pokornú úctu, ktorú prejavilo iným, napríklad Izraelu a Francúzsku, pri uznaní nacistických zločinov. Pán Kaczynski je sotva jediným východoeurópanom, ktorý vztýčil prst na generáciu nemeckých lídrov, ktorí slepo dôverovali ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, čím zaťažili Nemecko slabou armádou a nebezpečnou závislosťou od ruskej energie.

Kaczynski čerpá silu z tohto pocitu morálnej nadradenosti, hovorí Buras. Iróniou je, že sa ním rozhodol oháňať práve v čase, keď Nemecko konečne uznalo chybu vo svojom postoji k Rusku a keď sa politiky oboch krajín zbližujú viac ako kedykoľvek predtým. Napriek tomu, že Poľsko hrdinsky reagovalo na situáciu na Ukrajine, je to práve Poľsko, ktoré robí problémy širšej západnej aliancii.

Keď Nemecko zistilo, že zbrane, ktoré poskytuje Ukrajine, sa používajú tak intenzívne, že sa často kazia, Poľsko sa zdráhalo povoliť Bundeswehru vybudovať na svojom území opravárenské centrum. Namiesto toho sa toto dôležité zariadenie otvorilo na Slovensku. Keď v novembri dopadla do Poľska zatúlaná ukrajinská raketa a zabila dvoch farmárov, Nemecko sa poponáhľalo ponúknuť svojmu susedovi batériu sofistikovaných rakiet protivzdušnej obrany Patriot. Poľská vláda ponuku najprv privítala, ale Kaczynski ju potom odmietol a dodal, že nemeckí vojaci by aj tak boli príliš slabučkí na to, aby strieľali na ruské lietadlá. Až po trápnych týždňových zmätkoch Poľsko ustúpilo a povolilo rozmiestnenie systému.

Podľa The Economist, s blížiacimi sa voľbami môžu byť prešľapy PiS čoraz častejšie. Ďalšie sa udialo tesne pred Vianocami, keď vláda oznámila kompromis, ktorý by umožnil uvoľnenie približne 36 miliárd eur z grantov a pôžičiek EÚ, ktoré sa zastavili pre dlhý spor medzi Bruselom a zjednotenou pravicou o nezávislosť súdnictva. Potom prišiel náhly zvrat, keď sa PiS zrejme priklonil k námietkam ultranacionalistických koaličných spojencov. Táto otázka zostáva nevyriešená.

Protinemecké bubnovanie zjednotenej pravice, ktoré s radosťou opakujú štátne rozhlasové a televízne stanice, zjavne ovplyvnilo poľskú verejnú mienku. Každoročný barometer nálad ukázal, že minulý rok po prvýkrát viac ako polovica Poliakov uviedla, že vzťahy s Nemeckom nie sú dobré, pričom 35 % ich označilo za vyslovene zlé. V decembri Andrzej Duda, poľský prezident, bývalý poslanec, ktorý často vystupuje ako “dobrý policajt”, aby zmiernil Kaczynského neotesanosť, možno v snahe o kontrolu škôd navštívil srdečne svojho ešte menej vplyvného nemeckého partnera Franka-Waltera Steinmeiera. Na nápravu súčasného neporiadku však bude potrebné viac než len diplomatické zdvorilosti, ktoré pán Mularczyk odmietol ako “rozprávky”, uzatvára svoju analýzu The Economist.