Ukrajinská vláda tvrdí, že údajná príprava na ofenzívu na Donbase je dezinformácia, ktorú šíri Rusko. Píše sa to aj v oficiálnom vyhlásení vrchného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny Ruslana Chomčaka z 9. apríla.

Prečo vojna možno nebude

A je možné, že vojna naozaj nebude. Tvrdí to napríklad aj zástupca šéfa administratívy prezidenta Putina, hlavný vyjednávač Ruska s Ukrajinou Dmitrij Kozak. Podľa neho Ukrajina s najväčšou pravdepodobnosťou nemá žiadne skutočné úmysly rozpútať veľký konflikt a štrnganie zbraňami na Donbase a v blízkosti Krymu je iba „PR kampaň“ – politická hra, ktorej bezprostredné ciele sú iné než vojenské dobytie Doneckej národnej republiky (DNR) a Luhanskej národnej republiky (LNR). Skrátka, že to všetko sú iba provokácie, ktorých cieľom je Rusko vyprovokovať k neuváženým činom.

Faktom je, že v roku 2021 sa má na Ukrajine konať sedem rôznych vojenských cvičení NATO, čo Rusko môže len ťažko vnímať inak ako zámerné provokácie. Aký môže byť ich zmysel? Vytvárať napätie, v dôsledku ktorého sa bude dať Rusko očierňovať, izolovať, zavádzať proti nemu sankcie – a okrem iného možno dosiahnuť krach projektu Severný prúd 2 (Nord Stream 2).

Tento plynovod cez Baltické more je veľmi dôležitý z geopolitického hľadiska, lebo jeho sprevádzkovanie bude znamenať zvýšenie prepojenia ekonomiky (a tým aj politiky) EÚ a Ruska na úkor USA a ich predraženého bridlicového plynu. Plynovod má byť dokončený v auguste, dovtedy majú USA šancu nejakým spôsobom prekaziť jeho realizáciu – a jednou z možností je démonizácia Ruska v dôsledku konfliktu na východe Ukrajiny. Ak by sa to Američanom podarilo, možno by ešte netrvali na okamžitom zničení Ukrajiny…

Mnohým Ukrajincom možno tiež dochádza, že v plánoch amerických majiteľov Ukrajiny nie sú nič iné, iba iba „kanónenfutter“. Naozaj nie je ťažké prísť na to, že púšťať sa do vojny s Ruskom nemôže nikomu priniesť nič dobré – a za týchto okolností nemusí byť úplne jednoduché prinútiť Ukrajincov, aby išli pre nič za nič zomierať v bratovražednom boji.

Prečo vojna asi bude

Lenže žiaľ, či vojna bude alebo nebude, to príliš nezávisí od Ukrajincov, ale od panstva na Západe, ktoré má, na smolu Ukrajiny, Ruska, Európy a celého sveta, iné záujmy a priority než Ukrajinci.

A týmto prioritám je podriadená aj oficiálna mediálna masáž populácie na Ukrajine, ktorá otvorene deklaruje konečný cieľ (nemecky endlösung) kyjevského snaženia na Donbase: „vyčistiť územie od tzv. teroristov“. Pod teroristami sa rozumejú všetci, ktorí prejavujú nesúhlas s vládou dnešnej banderovskej diaľkovo riadenej junty – čo je však veľká väčšina ľudí, ktorí žijú v DNR a LNR…

„Ukrajina potom, ako si prinavráti dočasne okupovaný Krym do svojej štruktúry, nebude násilne deportovať pol milióna Rusov tam presídlených,“ vyhlásil nedávno zástupca vedúceho prezidentskej kancelárie Ukrajiny Igor Žovkva. Uviedol, že deportácie sú neprípustné: „Keby k tomu došlo, svet by nám povedal, že sme rovnakí ako Rusi. To nemôžeme pripustiť,“ uviedol. (Nevedno aké deportácie v prípade Ruska myslel – že by tie milióny Ukrajincov, ktorí sa deportovali z totálne zdemokratizovanej Ukrajiny do Ruska za prácou?)

Obrancovia Donbasu dokážu zadržať útok

Teda aj tento vysoký predstaviteľ ukrajinského režimu, tak ako mnohí ďalší, otvorene povedal, že Ukrajina si mieni vziať Krym. Takže tu sa črtajú dve možnosti: prvá, že Rusko odovzdá Ukrajine Krym dobrovoľne. A druhá možnosť, že Rusko Krym dobrovoľne neodovzdá a bude si ho brániť. Je na inteligencii čitateľa, aby posúdil, ktorá z týchto dvoch možností je pravdepodobnejšia.

Rusko nevylúčilo, že do konfliktu na Donbase vstúpi. „Ak tam bude spáchaná Srebrenica, ako hovorí náš prezident, pravdepodobne sa budeme musieť brániť,“ povedal Kozak na tlačovej konferencii v Moskve. A vzápätí povedal medzi riadkami, ale dosť jasne ešte jednu vec: že ozbrojené zložky DNR a LNR „sú už dostatočne zocelené bojom a výcvikom a sú schopné zadržať útok“. Zadržať útok znamená, odolávať do tej doby, kým príde posila…

Podobné posolstvo v rôznych podobách ruská strana vyslala už niekoľkokrát predtým: napríklad začiatkom marca, keď parlament schválil stanovisko, že v prípade eskalácie konfliktu Rusko pristúpi k ochrane obyvateľstva Donbasu.

Útok bude znamenať koniec Ukrajiny

Ak Kyjev rozpúta na Donbase plnohodnotný konflikt, bude to znamenať koniec Ukrajiny v jej dnešných hraniciach – aj toto posolstvo Moskva komunikovala opakovane a príliš jasne na to, aby to bolo len nejaké náhodné a nedomyslené vyjadrenie. A ruskí predstavitelia zvyknú dopovedať, že nič by na tom nezmenil ani vstup Ukrajiny do NATO, o ktorom básnil ukrajinský prezident Zelenský.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová v odpovedi na vyhlásenie prezidenta Zelenského o snahe Ukrajiny urýchlene vstúpiť do NATO, čo by podľa neho viedlo k ukončeniu konfliktu, uviedla, že by to bolo presne naopak: viedlo by to k rozsiahlej eskalácii na juhovýchode krajiny a nezvratným dôsledkom pre ukrajinskú štátnosť.

Aj Dmitrij Kozak uviedol, že „začiatok bojov je začiatkom rozpadu Ukrajiny. Pán Zelenský povedal, že jediný spôsob, ako vyriešiť konflikt na Donbase, je vstup Ukrajiny do NATO. Aj to by bol začiatok rozpadu Ukrajiny, ak by sa Ukrajinci pokúsili konflikt vyriešiť týmto spôsobom. Ale to sa nikdy nestane, NATO nebude zasahovať do tohoto konfliktu.“

NATO vojensky nezasiahne

Vojenský expert Alexander Žilin je presvedčený, že NATO sa v žiadnom prípade nezapojí do boja na Ukrajine. Podľa neho NATO sa aj vojenskými cvičeniami snaží Ukrajinu povzbudiť, aby išla do boja a ukázať, že sa na NATO môže spoľahnúť, ale v skutočnosti to je iba divadielko.

„Je to akési predstavenie, ktoré má ukázať ,pozrite sa, my sme s vami, tak sa do toho pustite! Máte za sebou celý atlantický blok.‘ Ale nech si Ukrajinci skúsia trochu pogúgliť a nájsť príklad, kde za posledných dvadsať rokov Anglosasi bojovali vlastnými rukami – aspoň niekde,“ hovorí Žilin.

„Oni vstúpia do krajiny, sformujú tzv. opozíciu alebo teroristickú enklávu, vyzbroja ich – a potom sedia na veľvyslanectve, fajčia bambus a sledujú, ako sa tamtí vzájomne zabíjajú. A nepodobá sa to tomu, čo sa dnes deje na Ukrajine? Ako vajce vajcu! Som presvedčený, že NATO sa nikdy priamo nepostaví za Ukrajinu. Prečo by to robilo? Aby na seba privolalo jadrový úder jadrovej veľmoci?“ pýta sa Žilin.

Ale hovorí: „Lenže podpichovať, huckať a vrhať do boja Ukrajincov – to im vôbec nie je ľúto. Napumpovali ich rusofóbiou, nenávisťou tak, že sa mnohí už nezamýšľajú nad tým, prečo, ako, a koho v mene čoho budú strieľať.“

Nové sebavedomie pre Ukrajinu

A tak je ukrajinské vedenie, šesť rokov po debakli v debaľcevskom kotli, opäť plné sebavedomia a presvedčenia, že tentoraz zvíťazí. Alebo prinajmenšom tak pôsobí, aby toto presvedčenie šírila medzi tých, ktorí majú ísť do bratovražedného boja.

O čo sa americká ukrajinská propaganda opiera? Mainstream na Ukrajine verejnosti pripomína ako Azerbajdžan vyhral vo vojne o Náhorný Karabach a hovorí, že rovnako tak aj Ukrajina si môže jedným úderom vrátiť Doneck a Luhansk – a možno aj Krym.

Médiá na Ukrajine s obľubou vyzdvihujú skutočnosť, ako v Karabachu úplne zmenilo hru nasadenie tureckých dronov Bayraktar – a takéto drony od Turecka kúpila aj Ukrajina. Od USA zase dostali moderné protitankové zbrane Javelin, ktoré sú skutočným nebezpečenstvom pre tanky obrancov Donbasu, a množstvo ďalších zbraní, pomocou ktorých, ako tvrdia ukrajinskí propagandisti, je Ukrajina rozhodnutá úplne ovládnuť územie v hraniciach spred roka 2014.

Na druhej strane sa zase v Rusku ozývajú hlasy, aby Rusko v prípade konfliktu už neváhalo problém vyriešiť raz a navždy spôsobom, ktorý by bol historicky spravodlivý: aby sa samosprávne územie DNR a LNR rozšírilo na celé ruskojazyčné územie Ukrajiny až po Podnestersko, čím by sa z Ukrajiny stal vnútrozemský štát. Vzniklo by tzv. Novorusko, čo by z hľadiska Ruskej federácie efektívne vyriešilo ochranu „ruského sveta“ vrátane Podnestria a Krymu.

Bielorusko

Technika a vojenské oddiely sa zhromažďujú aj na Bieloruskej strane hranice s Ukrajinou. Prečo? Chystá sa aj Bielorusko na vojnový konflikt s Ukrajinou? Žilin vysvetľuje, že nič také nehrozí, dôvod je úplne iný.

„To, že sa Bielorusko preventívne opevňuje, je veľmi rozumné – pretože v prípade vzplanutia ozbrojeného konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou bude musieť zastavovať ľudí prenikajúcich z Ukrajiny – nie civilných obyvateľov, ale ozbrojených ľudí, náckov, extrémistov. Na Ukrajine je pripravených devätnásťtisíc bojovníkov schopných boja v mestách, teroristickej činnosti, atď. Kde je napísané, že časť týchto bojovníkov neprejde do Bieloruska?“ pýta sa Žilin.

A vysvetľuje: „Pochopte, že strategické plánovanie nerobí Kyjev – ten iba vypúšťa nejaké banality a hlúposti. Strategické plánovanie robia v Londýne – dokonca ani nie v USA – a USA to následne realizujú na Ukrajine. Preto Kyjevu ani nemusia hovoriť, čo plánujú, ale postavia ho pred hotovú vec. A preto Alexandra Grigorjeviča (Lukašenka) v tomto prípade chápem a podporujem jeho kroky.“

Prípravy na „Drang nach Osten 2“?

Realitou je, že od marca beží príprava na vojnu na plné obrátky. Bez vedomia verejnosti v členských štátoch NATO sa tisíce tankov a ďalšej ťažkej techniky v kolónach presúvajú po železnici na východ. Pod pláštikom vojenského cvičenia hrozí v najhoršom prípade otvorenie viacerých frontov, vojnovou líniou môže byť celý juh od Podnestria až po Kaukaz.

Nepokoj vládne aj na Blízkom východe: armády v týchto krajinách sú v nevídanom pohybe a aktivite. Saudská Arábia presunula niektoré svoje F15 na Krétu, neistota vládne v Sýrii…

Či už vojna bude alebo nie, zámer je jasný: súčasným ohrozením z mnohých smerov zahltiť, prečísliť obmedzené logistické, ľudské, informačné aj vojenské možnosti Ruska. A tým odpútať pozornosť od tých ohnísk konfliktu, kde sa naozaj má diať niečo dôležité.

K imperiálnym vojnám neodmysliteľne patria aj operácie pod falošnou vlajkou. Západ s nimi má naozaj bohaté skúsenosti, neobišla sa bez nich prakticky žiadna americká invázia a ani tentoraz to iste nebude inak: je len otázkou času, kedy sa dočkáme nejakej inscenácie, ktorá poslúži ako zámienka pre rozpútanie vojny.

Nebenzja: Nikto vám nedal právo byť policajtmi, vyšetrovateľmi aj katmi

Stály zástupca Ruskej federácie pri OSN Vasilij Nebenzja v marci vystúpil s nevídane ostrým prejavom v Bezpečnostnej rade OSN, kde obvinil Spojené štáty z prípravy na vojnu. Napriek závažnosti posolstva globálne médiá o tomto prejave takmer neinformovali. Čo povedal Nebenzja západným „partnerom“?

„Rusko je hlboko znepokojené, že Západ dramaticky zvyšuje medzinárodné napätie. Tento postup povedie ku konfrontácii s nepredvídateľnými dôsledkami. Militantná politika vydierania, ohovárania, sankcií a vyhrážania dávno prekročila aj hranice studenej vojny. Takú hrubosť si voči mojej krajine žiadni vaši predchodcovia nedovolili. Vaše akcie pod falošnými vlajkami sa musia skončiť. Vyzývam západné štáty, aby sa znovu zamysleli a prestali robiť nezodpovedné kroky. To, k čomu vedú vaše vojenské dobrodružstvá, sme dobre videli v Juhoslávii, Iraku i Líbyi. Nikto Vám nedovolil brať na seba rolu medzinárodných policajtov, vyšetrovateľov aj katov súčasne.“

Žiaľ, Nebenzjov odkaz asi sotva nájde adresátov medzi tými, ktorým je určený. Vládcovia sveta z krajiny, ktorá nikdy v modernej histórii na vlastnom území nepocítila, čo je vojna, berú ako samozrejmosť, že sú povolaní rozhodovať o celej planéte. Arogantne si uzurpovali toto právo, ale v skutočnosti nevedia, čo robia. Sú to deti trpiace chorobou „slonovinovej veže“ – ľudské životy kdesi na opačnej strane Zemegule, ktoré môžu ľahko zničiť jediným stlačením gombíka, pre nich nemajú väčšiu cenu ako virtuálne postavičky v počítačovej hre. A naozaj im nedochádza, čo sa môže stať, ak urobia osudovú chybu.

Izraelský analytik a vojenský expert Jakov Kedmi povedal: „Ak Američania vo svojej sebaistote, úpornosti, hulvátstve prekročia určité hranice, potom sa dočkajú odpovede v duchu starého hesla ,à la guerre, comme à la guerre‘ – vo vojne tak, ako vo vojne.“ Inými slovami: ak hráte s nami bez pravidiel, aj my budeme hrať bez pravidiel.

Teraz sa svet dostal naozaj veľmi blízko k tejto hranici. Je to situácia, keď by každý Američan mal mať na pamäti Putinov výrok: „A načo by bol taký svet, v ktorom by nebolo Rusko?“

Sladká nevedomosť voličov…

Občania štandardizovaných štátov sú plne hypnotizovaní, zamestnaní zábavou okolo pandémie, testovania, vakcín a všetkých ďalších nezmyslov s tým súvisiacich. Len náhodou to tak vyšlo, je to iba zhoda okolností? Mnohí si ani nevšimli, že sú uväznení doma v koronovom väzení, pod kontrolou, aby nešli do ulíc…

O skutočnej situácii vo svete vedia iba to, čo dovolí globálny informačný kartel: teda vlastne nič dôležité. Že sa chystá niečo špeciálne, to môžu vycítiť iba z nervózneho správania svojich politikov, keďže napätie a vzrušenie sa nepriamo prenáša aj na dolné poschodia neokoloniálnej architektúry západného sveta. Môžu to byť čudné uponáhľané nákupy vojenskej techniky, nie celkom pochopiteľné kroky niektorých politikov, nezvyčajná aktivizácia euroatlantických postavičiek…

Teda nič exaktné. Dúfajme, že je to iba zdanie. A že tento svet je v dobrých rukách.

Ivan Lehotský