Právnik Ruhig: Už zajtra sa bude rozhodovať o tom, či sa sloboda prejavu a názoru môže pretransformovať do trestného činu extrémizmu

Slovensko 31. januára 2017 (HSP/Foto: HSP)

Štyridsať mesiacov nepodmienečne. To je rozsudok revúckeho okresného sudcu za statusy na Facebooku. Odsúdeným je Rudolf Steigauf, člen Slovenskej ľudovej strany (SĽS), ktorý sa voči rozhodnutiu okresného súdu odvolal (viac TU). O jeho prípade bude zajtra pojednávať Krajský súd v Banskej Bystrici.

Roman Ruhig, právnik, ktorý sa v prípade odsúdenia pána Steigaufa angažuje, nám ozrejmil začiatok a presné miesto pojednávania. Vysvetlil aj odôvodnenia, ktoré sú základom odvolania. Odpovedal tiež na otázku, čo to bude znamenať pre slobodu prejavu, ak Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdí rozsudok Okresného súdu v Revúcej.

Dňa 1. februára sa uskutoční súdne konanie na Krajskom súde v Banskej Bystrici proti Rudolfovi Steigaufovi, ktorý za kritiku na sociálnej sieti Facebook dostal 40 mesiacov nepodmienečne. O koľkej sa pojednávanie začne? Môžu prísť na súd aj bežní občania?

Pojednávanie sa začína o 09:20 h. na Krajskom súde v Banskej Bystrici, Skuteckého 7, miestnosť č. 140.  V trestnom konaní sa trestné veci prejednávajú súdom verejne. Z hlavného pojednávania alebo z verejného zasadnutia môže byť verejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených v Trestnom poriadku, avšak v tomto prípade je občianska verejnosť vítaná. Týmto sa sleduje výchovné pôsobenie trestného stíhania na verejnosť. Verejnosť môže byť vylúčená len vtedy, keď verejné prejednávanie ohrozuje tajomstvo chránené napr. osobitným zákonom, verejný poriadok, mravnosť alebo bezpečnosť, alebo keď si to vyžaduje iný dôležitý záujem obžalovaného, poškodeného, jemu blízkych osôb alebo svedkov.

Aké odôvodnenia sú základom pre odvolanie?

Časť odôvodnenia odvolania, JUDr. Adriana Krajníková, obhájkyňa obžalovaného:

Predmetom konania sú trestné činy kvalifikované ako § 424 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák. – proti tomu, kto podnecuje k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny, a § 423 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. – proti tomu, kto verejne hanobí niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, za čo obžalovaný dostal trest odňatia slobody v rozsahu 40 mesiacov nepodmienečne. Objektom posudzovaných skutkov je národ, národnosť, rasa a etnikum. Nie jednotlivec, alebo skupina pre svoju príslušnosť k národu, národnosti, rase, alebo etniku, čo je podstatný právny rozdiel. Výroky obžalovaného sa týkajú zákazu maďarských politických strán na Slovensku, a taktiež politických, základných a sociálnych práv, ktoré prináležia jednotlivcovi a občanovi, a tieto výroky sa týchto jednotlivcov netýkajú pre ich príslušnosť k národu, národnosti, rase a etniku, ale pre ich konanie v rozpore so zákonom a morálkou, a z tohto dôvodu obžalovaný vyjadruje ich príslušnú legislatívnu zmenu a úpravu. Teda vyjadrenia obžalovaného na facebookovom profile sú v súlade so zákonom a sú využitím jeho ústavného práva podľa Čl.26 Ústavy SR na slobodu prejavu.

Základom odvolania sú fakty a právne skutočnosti, kde obvinený okrem svojho osobného názoru v súlade so slobodou prejavu a v súlade so zákonmi SR, sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, ktoré by bolo možné sankcionovať a už vôbec nie trestať Trestným zákonom. V prvom rade súd prvého stupňa porušil viacero princípov trestného konania, a to od práva na obhajobu, kde v odôvodnení rozsudku sa nevysporiadal s obranou obžalovaného, až po skutočnosť samotnej absencie riadneho odôvodnenia, kde z 11 strán rozsudku sa dôvodom uznania viny venuje troma vetami. V kontraste s týmto, súd prvého stupňa zameriava pozornosť na fyzický výzor obžalovaného a konkrétne na jeho tetovanie na krku, čo nemá s vecou žiaden relevantný súvis.

Právne pochybenie súdu prvého stupňa je v tom, že pri skutku, kde obžalovaný mal podnecovať na zakázanie činnosti maďarskej strany na Slovensku, sa vlastne nedopustil žiadneho trestného konania, naopak, vylúčenie existencie a činnosti zahraničnej, a teda aj maďarskej politickej strany na území SR, je dané zák. č. 85/2005 Z.z.. o politických stranách a hnutiach. Iba orgány činné v trestnom konaní, vrátane Okresného súdu Revúca to nevedia a preto občan SR si musí odpykať trest odňatia slobody v rozsahu takmer 3, 5 roka (!). V ostatných skutkoch, kde obžalovaný mal podnecovať proti právam cigánskeho etnika a hanobiť cigánske etnikum, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil jeho konanie ako trestné, pretože na jeho výroky uverejnené na facebookovom profile, vo vzťahu k jednotlivcom a skupine z cigánskeho etnika, nesprávne aplikoval Ústavu SR, v rámci ktorej nerozlíšil jednotlivé ústavné práva podľa objektu ich ochrany (v danom prípade osobné, občianske a menšinové práva, ktoré každé chráni iný objekt), a jeho výroky ústavou chránené ako voči jednotlivcovi, alebo občanovi, považoval za útoky voči objektu v zákone vymedzenom ako národ, národnosť, rasa alebo etnikum, ktorý objekt ale nepožíva ústavnú ochranu osobných a občianskych práv (voči jednotlivcovi, alebo občanovi), a z takto nesprávne právneho východiskového názoru vlastnou „kombinatorikou“ vyvodil neexistujúcu trestno-právnu zodpovednosť, so sankciou v rozsahu takmer 3, 5 roka (!).

Súd prvého stupňa pri odôvodnení trestnosti poukazuje naviac na ústavou chránené práva a slobody maďarskej menšiny a cigánskeho etnika s odkazom na Čl. 12 ods. 1- 4 Ústavy SR, a Čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, avšak pri Čl. 12 ods. 1- 4 ústavy ide o ustanovenia, z ktorých je povinný orgán verejnej moci, a nie sú normou pre konanie subjektu posudzovaného trestného činu (obžalovaného). Čl. 19 ods. 1 ústavy sa zas týka ochrany jednotlivca, nie národnosti a etnika.

V konaní došlo aj k veľmi vážnemu procesnému pochybeniu orgánov činných v trestnom konaní, ktoré je samo o sebe dôvodom na osobitné konanie a vyvodenie zodpovednosti. Ide o to, že v tomto procese bol na posúdenie právnej otázky poverený inak nepríslušný subjekt, a to Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, vypracovaním „odborného vyjadrenia“. Toto stredisko má kompetenciu danú podľa zák. č. 308/1993 Z.z., avšak nie na podávanie vyjadrení do trestného konania, ale iba na vyjadrenia vyžiadané fyzickou, alebo právnickou osobou v oblasti občiansko-právnych záležitostí (§ 1 ods. 2 písm. f/ zák. č. 308/1993 Z.z.). Orgány činné v trestnom konaní však nie sú fyzickou, ani právnickou osobou, a teda v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, orgány činné v trestnom konaní hrubo prekročili svoju právomoc, pokiaľ do konania pribrali označené stredisko. Došlo teda k tomu, že policajný orgán vydal opatrenie na vyhotovenie vyjadrenia, teda zodpovedania vlastne právnej otázky, či konanie obžalovaného má znaky posudzovaných trestných činov, ktorú otázku mal ale policajný orgán poznať sám a ešte pred vznesením obvinenia. Došlo následne k tomu, že policajný orgán vydal časť vyšetrovacieho spisu – informáciu z neho tpv. „tretej osobe z ulice“, ktorá nemá žiadne právo zasahovať do trestného konania, ba ani len poznať vyšetrovací spis. Túto „maličkosť“ si nevšimol ani dozorujúci prokurátor a súd prvého stupňa tento absolútne nezákonný dokument prevzal do trestného rozsudku. To aj napriek tomu, že samotné stredisko oznámilo orgánom činným v trestnom konaní, že k uvedenému nemá ani odbornú, ani vecnú kompetenciu sa vyjadrovať, napriek čomu to urobilo (cit. z vyjadrenia strediska): „Hoci na stredisku v súčasnosti nepôsobí expert na problematiku európskej histórie 20 storočia, ani na súčasné pravicové extrémistické hnutia a extrémistické materiály, pri jednotlivých zdôvodneniach vychádzame zo všeobecných a voľne dostupných zdrojov“. Zo samotného vyjadrenia vyberám, cit.: „z odborného vyjadrenia tiež vyplýva, že adresáta posudzovaného príspevku presviedča o potrebe obmedzenia politických práv príslušníkov maďarskej národnosti a autor textu dáva aj konkrétne riešenie situácie a to zastavením činnosti maďarských politických strán ústavným zákonom. Posudzovaný text sa dotýka pasívneho volebného práva občanov, ktorí sú zároveň príslušníkmi inej národnosti ako slovenskej a preto predmetný text podnecuje k obmedzovaniu politických práv príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny v podobe nepriamej výzva na podporu zrušenia pasívneho volebného práva tejto skupiny ľudí“. Takže takéto „odborné“ vyjadrenie nekompetentného subjektu, ktoré sa nedá nazvať inak ako právne absurdum, ktoré opovrhuje zákonom č. 85/2005 Z.z. o politických stranách, ktorý nedovoľuje činnosť maďarským politickým stranám na Slovensku, a za reprodukovanie zákona SR, stredisko označí občana za tpv. „extrémistu“, a súd SR ho odsúdi.

Pán Steigauf pred časom podstúpil operáciu. Aký je jeho aktuálny zdravotný stav? Umožňuje mu zúčastniť sa pojednávania?

Je pravdou, že obvinený pred nedávnom postúpil ťažkú operáciu, keď daroval časť svojho orgánu, aby zachránil život inému človeku. Obvinený nechce o tomto svojom (hrdinskom) čine hovoriť a preto nemôžem ani ja, v zmysle jeho priania, túto tému rozvádzať. Súčasný zdravotný stav Rudolfa Steigaufa je obdobím rekonvalescencie a stav po operácii znáša dobre. On sám sa chce zúčastniť na pojednávaní, kde sa bude rozhodovať o tom, či sa sloboda prejavu a názoru môže pretransformovať do trestného činu extrémizmu. Súdne konanie sa bude konať tak či onak, aj v jeho prípadnej neprítomnosti. Keď sa bude Rudolf Steigauf cítiť dobre a neskomplikuje sa jeho súčasný zdravotný stav určite na pojednávanie príde.

Čo by to podľa vás znamenalo pre slobodu prejavu, keby Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozsudok Okresného súdu v Revúcej?

O tom si vie urobiť každý človek v demokratickej krajine svoj úsudok aj sám. Bol by to absolútny koniec demokracie a právneho štátu a naša budúcnosť by sa ocitla na vrchole diktátorského režimu. Zákaz slobodného prejavu je aj zákazom pre slobodný a otvorený dialóg. Dialóg, ktorý môže generovať pravdivý záver, konsenzus, ktorý môže spoločnosť posúvať vpred. Bez vypočutia názorov ľudí, bez dialógu ich myšlienok a obáv, akákoľvek moc, ktorá si myslí, že má patent na pravdu, na morálku, dozaista smeruje k totalite.