Slovensko 12. novembra 2016 (HSP/Foto: HSP)
Štyridsať mesiacov nepodmienečne. To je rozsudok revúckeho okresného sudcu za statusy na Facebooku. Odsúdeným je Rudolf Steigauf, člen Slovenskej ľudovej strany (SĽS). Sú jeho statusy prejavom slobody alebo extrémizmus, ktorý má byť potrestaný? V súvislosti s týmto prípadom sme sa na názor opýtali viacerých poslancov (viac TU).
Dnes vám prinášame rozhovor s právnikom Romano Ruhigom, ktorý sa v prípade angažuje. Ozrejmil nám niektoré skutočnosti hlavného pojednávania ako aj ďalší postup po zverejnení odôvodnenia sudcu o výške rozsudku.
Ozrejmite našim čitateľom v akom vzťahu ste k pánovi Rudolfovi Steigaufovi a akým spôsobom participujete na predmetnej kauze?
Rudo je členom Slovenskej ľudovej strany (SĽS), ktorá je jednou z politických strán a táto sa stala súčasťou Koalície Spoločne za Slovensko v parlamentných voľbách 2016. Spoznal som ho osobne a neberiem ho len ako člena strany alebo kandidáta, ale aj ako človeka ktorému záleží na reformovaní Slovenska. Čo sa týka participácie v predmetnej kauze sa snažím mu byť nápomocný v právnej logike a pomôcť mu v právnej argumentácii nespravodlivého trestania jeho osoby za skutky, ktoré sú mu kladené za vinu v rozpore s princípom “ultima ratio”. Tento princíp spočíva v povinnosti zákonodarcu, súdov a orgánov činných v trestnom konaní dať prednosť opatreniam právnej a neprávnej povahy pred kriminalizáciou, to znamená dať prednosť uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej právnej normy pred postihom noriem trestného práva. Rudove názory sú osobnými názormi, ktoré sa spájajú s ústavnou zásadou v znení „Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.“
Považujete výšku trestu vo výmere 40 mesiacov nepodmienečne za primeraný?
K tejto otázke moje stanovisko je veľmi jasné a zreteľné už z prvej odpovede, že v princípe “ultima ratio”, nie je možné hovoriť o trestaní za slobodu slova, názoru formou trestnoprávnej normy a preto žiadna výška trestu podľa trestnoprávnej normy neprichádza do úvahy. Podľa môjho osobného názoru je potrebné rozanalyzovať vôbec samotnú právnu skutočnosť, že skutok, ktorý je dávaný Rudovi Steigaufovi za vinu, nie je trestným skutkom a preto neexistuje dôvod ho trestať trestnou normou podľa trestného zákona.
Mal sudca podľa zákona aj inú možnosť trestu ako je súčasných 40 mesiacov nepodmienečne?
Áno mal. V prvom rade bol povinný skúmať všetky dôkazy, ktoré predložili orgány činné v trestnom konaní, a to najmä o aké dôkazy ide, ich dôveryhodnosť, ich získanie a mnoho ďalších úkonov, ktoré majú byť pre objektívne posúdenie vo veci samej. Je zrejme, že Okresný súd Revúca sa nezaoberal dôsledne obsahom dôkazov, ale samosudca si vytvoril subjektívny názor a konal v rozpore s princípmi právneho štátu. V celom konaní je badať aj porušenie kontradiktórnosti samotného konania t. j. rovnosť zbraní. V zásade súd mal konať, alebo zaoberať sa otázkami subsidiarity trestnoprávneho postihu, podľa ktorého trestné právo má z podstaty práva “ultima ratio” miesto len tam, kde sú iné prostriedky ochrany práv fyzických a právnických osôb vyčerpané, neúčinné alebo nevhodné.
Spozorovali ste počas hlavného pojednávania chyby v procesných úkonoch?
Ja osobne som bol len na poslednom verejnom pojednávaní, kde sa vyhlasoval rozsudok. Tu som len videl ako samosudca pri vyhlasovaní rozsudku nebol schopný zdvihnúť zrak k obvinenému a ani k verejnosti. Obvineného Rudolfa Steigaufa viackrát nazval Rudolfom Schusterom, menom nášho exprezidenta. Samotné chyby v procesných úkonoch skôr vidím zo samotného spisu, ktorý mi poskytol Rudo prostredníctvom svojho advokáta. Teraz je ešte predčasne ich konkretizovať, nakoľko nepoznáme odôvodnenie rozsudku, ale len výrok rozsudku „Rudolf Steigaf je vinný….“.
Bola v procese využitá nejaká poľahčujúca okolnosť?
Podľa ústneho prednesu som na pojednávaní nezaznamenal, že by samosudca vyslovil poľahčujúce okolnosti v prospech Ruda. V každom prípade je teraz potrebné počkať na písomné znenie rozsudku a jeho odôvodnenie. Už dnes je zrejmé, že súd nesplnil lehotu na vyhotovenie a doručenie rozsudku v súlade so zákonnou lehotou, ktorú ma súd 30 dní od vynesenia rozsudku na verejnom pojednávaní.
Ide podľa vás o politický rozsudok, keďže pán Steigauf je členom Slovenskej ľudovej strany?
Podľa môjho osobného názoru ide o precedentné trestanie na odradenie mať vlastný názor a najmä umlčanie tých, ktorí majú iný názor ako tí, ktorí sú vo vedení štátu, teda tí ktorí majú dnes moc. Veď to môžeme všetci vidieť, že súčasná politická scéna sa snaží stále viac a viac trestať bežných ľudí, politické strany a hnutia, ktoré majú v sebe národné povedomie. Dnes sú všetci občania extrémistami, xenofóbmi atď., ktorí sa snažia pomenovať veci tak, ako ich osobne vnímajú. Trestajú a pripravujú zákony proti každému, kto by mohol ohroziť ich samých, alebo sú iného názoru ako majú samotní páni vo vláde, viď súčasné prijaté zákony „náhubkový zákon, pritvrdenie trestného zákona a trestného poriadku na extrémizmus“ .
Aký ďalší postup bude nasledovať po tom, čo sudca poskytne odôvodnenie svojho rozhodnutia?
Na samotnom odsudzujúcom verejnom pojednávaní v Revúcej advokát podal odvolanie za Rudolfa Steigaufa priamo do zápisnice. Ide o takzvané blankytné odvolanie. Po písomnom doručení rozsudku, advokát spracuje písomné odvolanie, kde sa už ponúkli aj ďalší právnici pomôcť k písomnému vyjadreniu respektíve k odvolaniu voči rozsudku na ktorý čakáme. Odvolacím súdom v tomto prípade bude Krajský súd v Banskej Bystrici.
