Pracovným nástrojom európskej administratívy je korupcia

Slovensko 2. októbra 2015 (HSP/Slovenské národné noviny/Foto:TASR-Oliver Ondráš)

Podmienky, vydieranie, hrozby, zastrašovanie sa z politiky nevytratili

Slovensko sa odjakživa nachádzalo v citlivom geopolitickom priestore. Na rozhraní západného a východného sveta. Naši predkovia museli čeliť nájazdom Tatárov i Turkov, no nikdy  nestratili túžbu po slobode a donedávna i vieru v Boha. Aj keď sa ešte stále takmer tri štvrtiny obyvateľov hlásia ku kresťanstvu,  konzumný spôsob života urobil svoje. Vymierame. Vyprázdňujeme životný priestor.  Nie všetci však stratili pud sebazáchovy.  Proti vnucovaným a prirodzený život popierajúcim ľudským právam sa ozvalo takmer stopäťdesiat organizácií. Napriek tomu vláda schválila stratégiu v ľudsko-právnej oblasti.  Odpoveďou na prijatie celoštátnej stratégie v ochrane ľudských práv a rodovej rovnosti bolo referendum o rodine.  Zmobilizovalo veľkú časť verejnosti z apatie. A čo je predovšetkým vzácne, organizovali ho mladí ľudia.

Signál o hodnotách

V septembri vyslalo Slovensko ďalší signál o svojom hodnotovom ukotvení. Je na škodu veci, že nikto nerátal zástupy účastníkov v Národnom pochode za život. V centre Bratislavy vytvorili uzavretú živú obruč s množstvom fandiacich ľudí. Eufória manifestujúcich za život bola nákazlivá a nekonečná. Objavili sa zaujímavé a azda aj zabudnuté bonmoty, medzi ktorými iste vynikal  Reaganov: „Všimol som si, že každý, kto je za potraty, sa už narodil.“

Politici neprišli

Na Slovensku vlani skončilo život sedemtisícpäťsto nenarodených detí. Politici radi poukazujú na starnutie populácie, na fakt, že zanedlho nebude mať kto robiť na dôchodky. Ale pochodovať za život neprišli. Respektíve nie celý zastupiteľský zbor. A celkom iste sa v Bratislave nezišli len voliči jednej strany, ktorá dlhodobo predkladá požiadavky, keď je v opozícii, ale keď má v rukách moc, vraj nenachádza politickú vôľu u svojich koaličných partnerov. Napokon väčšina sprievodných podujatí Národného pochodu za život sa niesla v réžii ľudí, ktorí nemajú nič spoločné s tradičnými hodnotami. Dokonca  sú takí popletení, že sa priznávajú k vlastenectvu, k americkej vlasti. Odmietajú stavebné kamene európskej civilizácie a kto ich nenasleduje, schytá označenie extrémista, neofašista, neonacista, rasista, xenofób, homofób a podobné prívlastky.  Navonok ich inštitúcie vyznievajú dôstojne a dôveryhodne, veď viaceré  nesú  mená  slovenských mysliteľov a národovcov. Štefánik, Hanus… kto by pochyboval, že nejde v nich o národné veci?

Podnetná Aliancia

V záplave mimovládnych organizácií i médií, plniacich ciele svojich chlebodarcov –a celkom iste nie slovenské  národno-štátne záujmy –  sa vymyká  Aliancia za rodinu. Organizovala referendum o rodine, dala dohromady skvelý tím mladých nadšencov  pracujúcich na návrhoch, ktoré by pomohli rodiny zakladať a upevňovať. Ale je to cesta, ktorú Únia, žiaľ, nepreferuje.  Na Slovensku po roku 1989 to bolo KDH, ktoré ako prvé nadviazalo kontakty s nemeckými politikmi a malo možnosť získať informácie od jedného z najvplyvnejších štátov EÚ. Pred voľbami v roku 1998 vtedajší predseda KDH Ján Čarnogurský pre Národnú obrodu povedal: „Slovensko má mimoriadne dôležité strategické a geopolitické postavenie. Bez jeho účasti sa nedá zorganizovať stredná Európa. Autoritatívne, diktátorské Slovensko medzi seba však nechce.“ A tak politická garnitúra po roku 1998 pripravila na vstup do európskych a atlantických štruktúr Slovensko poslušné.

Videnie hrozby

V týchto dňoch sme sa opäť mohli presvedčiť, aké Slovensko EÚ potrebuje. Za jasný postoj  vlády proti diktátu Bruselu musí Smer-SD pykať. Európski socialisti ho vylučujú spomedzi seba. Nič nové v európskej politike. HZDS zasa pre rovnaký  postoj proti privatizačným dravcom z Únie  odmietli prijať európski ľudáci. Pracovným nástrojom európskej administratívy sa stala korupcia na najvyšších miestach. Ani sa ju neusilujú maskovať. Prijmite kvóty, alebo si ich vynútime silou. Ak neprijmete ľudsko-právnu stratégiu na ochranu inakosti, použijeme proti vám  sankcie.  Nové politické metódy na dosiahnutie cieľa sa dostali do takej sofistikovanej podoby, že občan napokon bude súhlasiť aj s tým, že biele je čierne a naopak. V takomto ovzduší sa organizáciám a politickým subjektom postaveným na základných ľudských hodnotách pracuje veľmi ťažko. V tomto neprajnom ovzduší funguje aj cirkev, ktorá  pred nikým nezatvára dvere. Mali by si to uvedomiť všetky politické strany a združenia a neprenechávať priestor iba KDH, ktoré sa síce tvári kresťansky, ale reálne robí nekresťanskú politiku.

Eva Zelenayová

Článok pôvodne vyšiel v Slovenských národných novinách.