Pluto je v súčasnosti považované už nie za deviatu planétu našej Slnečnej sústavy, ale len za trpasličiu planétu s katalógovým označením 134340 obiehajúcu Slnko za obežnou dráhou Neptúna. Neznamená to však, že záujem o ňu na vedeckej úrovni poklesol.
Najnovšie zábery kozmickej sondy New Horizons boli vytvorené širokouhlou multispektrálnou vizuálnou zobrazovacou kamerou (MVIC) Ralph 14. júla 2015 a poslané na Zem 13. septembra. Ide o výnimočné zábery, ktoré boli vykonané 15 minút po najväčšom priblížení sondy. K dramatickému podsvieteniu prispelo Slnko.
NASA ich získala vo štvrtok 17. septembra 2015. Zábery ukazujú atmosféru a členitý povrch Pluta. Scéna meria priečne 1250 km.
Pozrite si aj ďalšie zábery.
Ľadovce pomaly vytekajú z ľadových hôr, ktoré sa týčia nad hladkými nížinnými riekami.
Táto snímka “mi pripomína transantarktické hory pozdĺž Rossovho ľadového príkrovu, a to z dôvodu vysokej hory týčiacej sa nad plochým otvoreným priestranstvom stále sa meniaceho ľadu,” hovorí člen tímu New Horizons Simon Porter zo Southwest Research Institute.
Na Zemi máme celkom dobrú predstavu o tom, ako sa hory tvoria. No v prípade Pluta to nateraz nie je jasné. Nebadať na ňom žiadne sopky, náhorné plošiny alebo kolízie tektonických dosiek. “Vznik hranatých hôr na Plute môže byť analogický s rozkladom morského ľadu na Zemi, ale v oveľa väčšom meradle,” hovorí člen tímu Alan Howard z univerzity vo Virgínii.
Zaujímavá je už samotná prítomnosť ľadovcov na Plute. Vedci sa domnievajú, že Pluto má analogický hydrologický cyklus ako Zem, kde sa voda odparuje z oceánov, prší alebo sneží naspäť dole a vráti sa do morí riekami. Ale chemické zloženie Pluta a jeho teplota je celkom iná, snáď tu dominujú ľady mäkkého dusíka a tiež zamrznutý metán a oxid uhoľnatý.
Rozdiel oproti Zemi je aj vo vytváraní hmiel. Na Zemi je hmla nad povrchom, ale Pluto ju má vo vysokých vrstvách atmosféry a je navyše objemnejšia.
A nielen na Plute nachádzame podobné procesy ako na Zemi: sopky na Jupiterovom mesiaci Io, gejzíry na Saturnovom Encelade, rieky a moria na Saturnovom Titane, doskové tektoniky na Jupiterovej Europe. Skúmaním objektov v našej Slnečnej sústave možno lepšie pochopíme našu planétu Zem.