Môj profil 
Predplatné
Údaje na základe zdrojov z prostredia Európskej komisie priniesol holandský denník Volkskrant a postupne ich preberali aj ďalšie agentúry. Malo by ísť o celkový počet 160 000, čo je oproti pôvodnému návrhu 40 000 zo začiatku leta obrovský nárast, pretože prúdy migrantov neustále plynú do Európy cez schengenské hranice do Talianska, Grécka a Maďarska. Práve z týchto krajín chce EÚ prerozdeliť migrantov do ďalších členských štátov.
Zdroj lidovky.cz predstavuje teda takéto kvóty pre štáty: Belgicko 4564, Bulharsko 1600, Česká republika 2978, Estónsko 373, Francúzsko 24 031, Chorvátsko 1 064, Cyprus 274, Holandsko 7 214, Litva 780, Lotyšsko 526, Luxembursko 440, Malta 133, Nemecko, 31 443, Poľsko 9 287, Portugalsko 3 074, Rakúsko 3 640, Rumunsko 4 646, Slovensko 1 502, Slovinsko 631, Španielsko 14 931, Švédsko 4 469.
Členské štáty EÚ však na júnovom summite zamietli povinné národné kvóty a presadili rozmiestňovanie migrantov na dobrovoľnej báze, čo však nesplnilo požadovaný limit na prerozdelenie 40 000 utečencov. Nové prerozdelenie a s tým súvisiace povinné kvóty sa taktiež nestretávajú s úspechom. Zatiaľ sa ešte oficiálne nevyhlásili, no už pred zverejnením čísel rázny odpor voči nim vyjadrili krajiny Vyšehradskej štvorky V4, teda aj Slovensko, na svojom stretnutí 4. septembra 2015. Najväčšia krajina z V4 Poľsko by podľa vlády mohlo zvládnuť len asi 2000 azylantov. Maďarský premiér Viktor Orbán je známy ako hlasný oponent národných kvót, ale nové prerozdelenie by jeho krajinu odbremenilo od 54 000 nelegálnych migrantov.
Nielen V4, ale štáty strednej a východnej Európy vrátane Slovenska odmietajú kvóty, pretože podľa nich migranti aj tak nemajú záujem usadiť sa v ich krajinách. Premiéri Slovenska Robert Fico a Maďarska Viktor Orbán vyjadrujú pochybnosti o politike, podľa ktorej by tzv. kresťanská Európa mala prijať veľké množstvo moslimov. Veľa žiadateľov o azyl prichádza práve z moslimských krajín, akými sú Sýria, Irak, Afganistan a Pakistan.
Ale plán pre kvóty zatiaľ nezanikol a chcú ho presadiť hlavne Francúzsko, Nemecko a Taliansko, hoci by vychádzali z počtu obyvateľov toho ktorého členského štátu, čím by najviac azylantov malo prijať práve Nemecko a Francúzsko. Tri krajiny v rámci Únie – Británia, Írsko a Dánsko – majú výnimku z azylovej politiky EÚ, avšak írska vláda ponúkla ako prejav solidarity dobrovoľne prijať 600 migrantov, ale týkalo sa to ešte pôvodnej schémy.
Okrem návrhu na nové národné kvóty chce Európska komisia v snahe zmierniť krízu s migrantmi zaradiť Turecko a všetky krajiny západného Balkánu, ktoré nie sú v EÚ, na nový zoznam takzvaných “bezpečných krajín”. To znamená, že ich občania budú čeliť zrýchleným procedúram pri žiadostiach o azyl a budú čo najrýchlejšie deportovaní do svojej domovskej krajiny.
Európa vo svojich novodobých dejinách ešte nezažila takýto príliv migrantov. Humanistické princípy jej radia postarať sa o všetkých, ale zdá sa, že nie všetci migranti sa podľa humanistických ideálov aj správajú a nie všetci sú skutočne v krajinách svojho pôvodu ohrození.
Do európskych krajín mieria desaťtisíce migrantov, no takto to vyzerá na gréckom ostrove Lesbos, kde ich je už skutočne veľa:
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
.jpg)
