Bratislava, 13. marca 2016 (HSP/Foto: Eugen Rusnák)

A je po voľbách. Boli možno jednými v najvzrušujúcich a najprekvapivejších v samostatnej histórii Slovenska – možno okrem tých prvých volieb pred pomaly štvrťstoročím. Priniesli očakávané a neočakávané vzlety a pády a intrigu – aká bude tá nová vláda?..

Ahoj, Jožo, čo hovoríš na tie voľby? Tých prekvapení bolo asi viac, ako sme očakávali. Do rybníku sa dostali nové zubaté šťuky a niektoré rybičky, ktoré tam dlhšie plávali – možno až príliš dlho – sa otočili hore bruchom. To je prekvapko, čo?

Podľa mňa veľa prekvapení nebolo. Ak vieš počítať do troch, dalo sa to očakávať. Pre mňa osobne jediným prekvapením bolo to, že sa KDH nedostalo do parlamentu. Ale, ak si myslíš, že zjavenie sa Kotlebovcov v parlamente je obrovský zázrak, tak sa tomu vôbec nečudujem. Viem čítať medzi riadkami, viem, ako sa robia prieskumy verejnej mienky, takže vedel som, že situácia bola skreslená. Vôbec sa nečudujem, že ĽSNS bude v parlamente.

Nuž, najväčším otáznikom je, aká bude nová vláda. A tu máme zopár variantov. SMER si tento raz takmer nemá šancu poskladať vládu a pravica má zopár variantov, ako by sa to dalo urobiť – má na výber. Bude to ešte veselo…

Nuž, nie náhodou Sulík hneď po voľbách začal rokovať s pravicovými stranami – akože neformálne, veď najprv sa o to mal pokúsiť SMER, pretože získal najviac hlasov. Ale preto, že bolo jasné, že neuspeje, Sulík – podľa všetkého budúci premiér – nechcel strácať čas a začal rokovania s OĽaNO-NOVA, SNS, Mostom-Híd, #Sieťou a so stranou Borisa Kollára Sme Rodina. Sulík je presvedčený, že v takomto zložení dokáže byť vláda stabilná a koaličníci dokážu dospieť ku kompromisu a budú veselo vládnuť celé 4 roky. Teda mala by vládnuť pravicová vláda – či už s SNS alebo bez…

Asi iný scenár by bol ťažko zrealizovateľný. Všetky pravicové strany spoluprácu so SMERom vylúčili, takže asi iné varianty neexistujú. Dokonca potenciálny partner SMERu – SNS je schopná prikloniť sa ku pravici. Samotný jej predseda Andrej Danko vyhlásil, že názory v strane sa rozdelili: polovica by radšej spolupracovala so SMERom a ostatní – s pravicou. Keďže so SMERom to nemá perspektívu, tak SNS môže pokojne vstúpiť do koalície s pravicou – aspoň bude vo vláde a získa zopár ministerských kresiel. Je to predsa lepšie, ako nič. Podľa mňa, je všetko jasné.

Nie celkom. Pravica má zopár variantov, môže si vybrať, môže manévrovať na rozdiel od SMERu. Samozrejme, môže tu byť taká „gulášová“ koalícia – SaS + OĽANO-NOVA + SNS + SME RODINA + MOST-HÍD + SIEŤ. Tak to je silná káva! Liberáli a pravičiari, národniari a takpovediac Maďari, demokrati a politickí dobrodruhovia a  romantici… Žeby táto koalícia dlho vydržala? Už máme skúsenosti, ako to býva so „zlepencom“. Na druhej strane, chlapci sa poučili na cudzích a na vlastných chybách a budú si dávať väčší pozor, viac sa budú snažiť dohodnúť a nájsť si kompromis – aby im to vydržalo 4 roky. Takže, ako sa hovorí, sú varianty…

No veď už sa snažia hľadať spoločné cestičky. Jasné, že možno najväčším problémom by bola spolupráca pravice s SNS, hlavne, s Mostom-Hid. Ale Sulík a Prochádzka hneď  pripustili možnosť koalície so SNS. Bála Bugár bol opatrnejší – iba ťažko by voličom spoluprácu s národniarmi vysvetlil… Je celkom možné, že SNS a SME RODINA do vlády nepôjdu, ale budú ju ticho alebo zjavnejšie podporovať. Ale do vlády nepôjde jeden z nich. Jasné taktiež, že s Kotlebom tiež nikto spolupracovať nebude – a to ani SMER, ani pravica, ani SNS. Takže ĽSNS ako koaličná strana nepripadá do úvahy.

Zostávala tu aj ďalšia možnosť, že jedna z pravicových strán – Procházka alebo Bugár – „náhodou“ podporí SMER, potom sa k nim môže pripojiť aj SNS – a majú vládu. Bola to síce možnosť, ktorá bola až príliš pritiahnutá za uši a preto už od začiatku bola takmer nereálna… Napokon na rokovanie so Smerom o zostavení novej vlády ako prvý odmietol prísť práve šéf Mostu-Híd Béla Bugár, ako aj šéf Siete Radoslav Procházka. A už tých variantov hneď ubudlo. Zdá sa, že jazýčkom na váhach bude predsa SNS, čo Dankovi dáva obrovské možnosti manévrovať.

Uvidíme… Nechajme sa prekvapiť. Aj keď tých prekvapení bolo viac. Pre mňa, napríklad, najväčším bolo to, že prepadlo KDH. Vedel som, že dostané na frak, ale takú pohromu som predsa neočakával. Nedostali sa do parlamentu, celé vedenie je ochotné odstúpiť a dokonca „mládež“ – predsedníctvo Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska vyzvalo aj krajských predsedov KDH, aby sa vzdali svojich funkcií.

Nuž, ich voliči im jasne dali najavo, že zásluhy z minulosti už neplatia. Potrebujú čerstvú krv, nie lazaret. Figeľ síce ešte sníva o mýtickej „novej vitalite“, ale poviem ti, brate, ak už je niekto v agónii, tak je ťažké predpokladať, že sa uzdraví… Myslel som si, že sa za prvým Titanicom – HZDS – sa potopí druhý – SDKÚ – DS, čo sa aj stalo, ale poriadnu trhlinu dostal aj tretí Titanic – KDH. Neviem, neviem, či sa to noví majstri v tejto posádke dokážu opraviť. V tomto smere som dosť skeptický. Navyše, podľa mňa, chlapci stratili orientáciu v čase a priestore. A toto je už veľmi zlý signál…

Vôbec sa tomu nečudujem.  Podľa mňa, kadeháci poriadne prešvihli čas, keď bolo treba urobiť zmeny na kapitánskom mostíku. Pamätáš si, ako sa Figel vrátil z Bruselu či Štrasburgu? Veď nevedel povedať ani dve konkrétne slová – iba samé heslá: treba všetko zmeniť, zmodernizovať, zlepšiť, zefektívniť a pod. Bla-bla-bla… Moc sa nezmenil ani pred voľbami. Keď všetky strany natriasali v televízii aspoň nejakými programami a projektmi, Figel pokračoval vo svojom štýlu – samé všeobecné frázy a slogány. A voliči potrebujú vedieť niečo o konkrétnych činoch. Nie sme predsa v Štrasburgu…

Nuž, SDKÚ – DS  si už môže objednávať smútočné vence. Zaslúžia si čestné miesto v našej politickej Sieni slávy – hneď vedľa HSDS. Žiadne prekvapenie. Som zvedavý, kto bude ďalší na rade. A samozrejme, som zvedavý, kto teraz začne „objednávať si hudbu“…

Myslíš tým Kotlebovcov? Nuž, bude to detektívka. Vlastne sa už začala.  S Kotlebom nikto nechce mať nič spoločné – ani nové parlamentné strany, ani samotný prezident: ceď ku rokovaniam o zostavení novej vlády pozval lídrov všetkých zvolených strán, okrem predsedu Ľudovej strany – Naše Slovensko. Zjavne niečo naznačil…

Nie som presvedčený, že to urobil správne. Môže mať na Kotlebu hocijaký názor a nemusí sa s nim ani zdraviť. Ale… Exitujú predsa nejaké pravidlá hry – povedzme, protokol. Nepozval na kus reči legitímne zvoleného predsedu novej parlamentnej strany. Medzi rečou, legitímne ju volilo vyše 200 tisíc občanov Slovenska – v demokratických a slobodných parlamentných voľbách, výsledky ktorých uznáva celý svet. Takže aspoň v tejto súvislosti pán prezident by  mohol dodržať protokol… Nech si myslí, že sa do parlamentu dostal aj radikálny politik či extrémista, ako to prízvukoval, ale… protokol je protokol. Nechcem to preháňať, ale… keď už pán prezident nedodrží svetom uznávané pravidlá hry, tak čo by sme potom chceli?..

Nepreháňaj. Nepozval – tak nepozval. Žiaden kriminál. Politika je politika. Možno pozve nabudúce… Možno nevedel, ako sa má správať voči predsedovi, podľa neho, asi neštandardnej politickej strany. Aj keď voliči vlastne dali jasné najavo, že majú po krk sľubov tých štandardných politických strán a chcú zmenu. A preto po raketovom šou sa do parlamentu dostala aj strana Borisa Kolára. A čo sa týka Kotlebu. Nuž, odteraz bude v parlamente „element“, ktorý bude reálne kontrolovať a pozerať do kariet tých štandardných strán. Je v tom výhoda: pod kontrolou sa ťažšie kradne a tuneluje…

Odteraz Kotleba, samozrejme, bude mať viac priestoru v médiách, aspoň v tých  verejnoprávnych. Navyše jeho strana získa peniaze z rozpočtu, ktoré môže použiť či už na propagáciu alebo na reálnu pomoc tým, ktorí to potrebujú. Na rozdiel od štandardných strán, nevieme, ako sa bude správať. Médiá Kotlebu síce ukazujú z zlom svetle, ale veď uvidíme, ako to bude ďalej. Je to síce paradox, ale aj zákonitosť: čím viac na neho kydajú, tým viac získa – aj negatívna reklama je reklama. Všetko záleží na tom, ako sa bude správať, keď už bude v parlamente. A kto vie, kam sa vypracuje za tie 4 roky… ak nebudú predčasné voľby.

To sa ľahko môže stať. Pozri sa, ako to vrie hneď po voľbách. Aj potenciálni koaličníci to nemajú jednoduché. Napríklad, si iba ťažko môžem predstaviť spoluprácu Mostu – Hid a OĽaNO. Matovič ešte pred voľbami rozposlal 250 tisíc letákov po južnom Slovensku, kde vyzýval, aby občania volili radšej SMK ako Most-Híd. Teda nahrával najväčšiemu rivalovi Bélu Bugára. Samozrejme, v záujme zostavenia vlády Bugár si môže na to prižmúriť oko, ale si to Matovičovi nezabudne a pri prvej príležitosti mu to vráti. To znamená, že koalícia hocikedy môže prasknúť.

Môže. Mňa však najviac zaujalo včerajšie vyhlásenie predsedu SNS po straníckom sneme v Tomašove. Ak som ho dobre pochopil, prikláňa sa k tomu, aby SNS predsa išla do vlády so SMERom. Je ochotný rokovať so Sulíkom, dokonca prípadne aj s Procházkom a Bugárom, ale Kolára, Matoviča či Lipšica a dupľom Kotlebu nechce. Naznačil, že by najlepším variantom bola koalícia SMER – SMS – Sas, prípadne možno niekto z dvojice Most – Hid alebo Sieť. Danko nebojí sa predčasných volieb. Je jasné, verí, že v tomto prípade SNS by získala ešte viac hlasov. Neviem – neviem, ako dopadnú rokovania o zostavení vlády…

Nuž, hlavné, aby sme v každom prípade mali stabilnú a funkčnú vládu. Veď nezabúdajme na to, že Slovensko bude v druhom polroku predsedníckou krajinou v Rade EÚ. Keď budú v parlamente hádky a vo vláde bordel – krásne budeme šéfovať celej Európe – urobíme si „pekné meno“. Myslím si, že mnohí naši politici na obdobie tohto rol roka si trochu zmenia rétoriku – je to taktiež takpovediac „protokol“…

Uvidíme. Najprv musíme poskladať vládu, vyraziť nejakým smerom a potom uvidíme, čo sa dá robiť aj s tou Európou. Najprv si treba poriadne pozametať pred vlastným prahom. A potom sa už aj o celú Európu nejako postaráme…

Eugen Rusnák