Stupňujúca sa hospodárska, finančná a geopolitická kríza v Európe vytvára čoraz väčší tlak na celý projekt EÚ. Zároveň odhaľujú vznešenú “európsku jednotu” ako úplnú frašku, ktorou je. Ukazuje sa, že tak ako väčšina ostatných vecí v ríši lží, aj táto jednota je svojím presným opakom, pretože spojenci sa stavajú proti spojencom.

Zničenie ekonomickej záchrannej siete Nemecka

Niekto vyhodil do vzduchu potrubie Nord Stream, ktorým sa do Nemecka privádza lacný a bohatý zemný plyn z Ruska. Nemecké hospodárstvo záviselo od tohto zdroja pre takmer 60 % svojej priemyselnej výroby. Ako naznačil Zoltán Pozsar, 2 bilióny dolárov nemeckej hodnoty záviselo od 20 miliárd dolárov ruského plynu.

Nemôžeme si byť istí, kto vyhodil do vzduchu plynovody, ale najpravdepodobnejšími podozrivými sú všetci údajní priatelia a spojenci Nemecka: USA, Spojené kráľovstvo, Poľsko, Švédsko a Dánsko. Samozrejme, nehovoríme o legitímnych vládnych štruktúrach týchto krajín, ale skôr o hlbinných štátnych zložkách v nich. O jednej veci však niet pochýb, a to, že Nemecko, a nie Rusko, utrpí v dôsledku sabotáže zďaleka najväčšie škody. To si plne uvedomovali všetci protagonisti tejto drámy, z čoho vyplýva, že išlo o zámerný a premyslený útok na Nemecko.

Pridanie urážky k ujme

USA roky tlačili na Nemecko, aby zrušilo plynovod Nord Stream 2 a znížilo svoju závislosť od ruského plynu. Aby presvedčili nemeckých lídrov, ich americkí kolegovia sľubovali, že nahradia ruský plyn americkými dodávkami skvapalneného zemného plynu. Ako teraz vieme, “priatelia a spojenci” Nemecka využili nemeckú poslušnosť a dodávali zemný plyn za vydieračské ceny. Podľa energetického investičného bankára Laurenta Segalena by americkí dodávatelia plynu mohli naložiť veľký tanker LNG v USA za cenu približne 60 miliónov dolárov za zásielku. Náklad by sa potom mohol v Európe predať až za 275 miliónov dolárov vďaka obrovskému cenovému rozdielu medzi americkým a európskym trhom: v USA sa zemný plyn obchoduje za menej ako 7 USD/mBtu (milión britských termálnych jednotiek), zatiaľ čo holandské futures na TTF sa nedávno obchodovali za viac ako 60 USD/mBtu.

Minulý mesiac sa jeden z hlavných architektov tejto katastrofy, nešťastný berlínsky minister hospodárstva Robert Habeck, verejne sťažoval na situáciu v rozhovore pre nemecké médiá. Len včera sa k nemu pridal francúzsky minister hospodárstva Bruno Le Maire: “Nemôžeme akceptovať, že náš americký partner predáva svoj LNG za štvornásobok ceny, za ktorú ho predáva vlastnému priemyslu.” No lamentovanie nad situáciou, ktorú sami spôsobili, prichádza príliš neskoro na to, aby zmiernilo extrémne škody, ktoré utrpeli európske ekonomiky.

Obkľúčení zo všetkých strán…

Spolu s odvážnou požiadavkou Poľska na 1,3 bilióna eur ako reparácie za 2. svetovú vojnu sa tak Nemecko zrazu ocitlo v obkľúčení svojich “priateľov” a “spojencov” na mnohých frontoch. Hoci reakcie z Nemecka (okrem spomínaného rozhovoru s Habeckom) boli pozoruhodne pokojné, je ľahké si predstaviť, že telefón kancelára Scholza musí zvoniť od rozhorčených sťažností nemeckých priemyselníkov a odborových predákov. Ako povedal Hans Peter Wollseifer, predseda Ústredného zväzu nemeckých remesiel, pre Rheinische Post: “Každý deň dostávame núdzové telefonáty od podnikov, ktoré sa chystajú zastaviť výrobu, pretože už nemôžu platiť enormne zvýšené účty za energiu.” Zväz nemeckého priemyslu (BDI) tiež varoval pred vlnou bankrotov v dôsledku inflácie nákladov na energie, ktorá je v súčasnosti hlavným problémom pre 58 % podnikov, zatiaľ čo 34 % sa domnieva, že kríza ohrozuje ich samotné prežitie.

Nemecko má (potenciálne) jedného spoľahlivého partnera

Národ je tlačený do záhuby. Ale hoci to nič netušiacim konzumentom rozprávania západných korporátnych médií nemusí byť zrejmé, Nemecko sa ocitlo v situácii, keď môže mať len jedného partnera, na ktorého sa môže spoľahnúť. Ak ste hádali Rusko, hádali ste správne. Samozrejme, Nemecko ako člen EÚ a NATO nemôže svoju zahraničnú politiku určovať samostatne, ale tlak na to, aby sa nejakým spôsobom vymanilo zo svojich obmedzení a získalo späť svoju suverenitu, musí narastať.

Nemecké preteky v zbrojení by mohli potopiť EÚ

Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, by bolo úplne potopiť projekt EÚ a vyhlásenie kancelára Scholza z minulého týždňa vo štvrtok sa neskôr ukáže ako prípravné opatrenie v tomto smere. Scholz oznámil, že vláda “urobí všetko, čo je v jej silách”, aby znížila ceny energií, a ohlásil obrovský balík dotácií vo výške 200 miliárd eur na ochranu nemeckých domácností a podnikov pred vysokými cenami energií. Tento balík nadväzuje na predchádzajúce opatrenia, ktoré vraj mali hodnotu 65 miliárd EUR.

Podľa údajov think tanku Bruegel, ktoré cituje portál Politico.eu, nemecká vláda v priebehu 12 mesiacov do septembra 2022 vyčlenila na podporu domácností a firiem v čase energetickej krízy už viac ako 100 miliárd eur a ďalších 85 miliárd eur vyčlenila na podporu nemeckých energetických spoločností. Podľa mojich výpočtov je to 185 miliárd eur, nie 64 miliárd eur!

Ak si z Nemecka zoberú príklad aj ostatné krajiny, vyvolá to preteky v subvenčnom zbrojení a ešte viac rozdúcha plamene európskej inflácie. V dôsledku toho by sa euro mohlo zrútiť podobne ako rubeľ, keď sa v Rusku v roku 1991 rozhorela inflácia. Vtedy MMF po zrušení domácej cenovej kontroly zaviazal Rusko, aby udržiavalo rubeľ ako spoločnú menu pre všetky nástupnícke štáty Sovietskeho zväzu, čo každú z 15 nových krajín motivovalo vydávať rubľové úvery v prospech vlastných ekonomík a zároveň podnecovalo infláciu všetkých ostatných.

V komentári k nemeckým dotáciám “na vlastnú päsť” jeden z diplomatov EÚ naznačil, že čo by mohol byť výsledok: “Skutočne riskujeme preteky v poskytovaní dotácií, keď niektoré z najväčších štátov EÚ pôjdu proti sebe.” Otázka, na ktorú nemôžeme jednoducho odpovedať – ale čoskoro sa to dozvieme – je, ako rýchlo sa EÚ rozpadne? Čo sa však možno nikdy nedozvieme, je, či sa Nemecko obrátilo proti EÚ zámerne.