Pošle Putin do Bieloruska armádu? Český generál Šándor vysvetlil, čo sa bude v Bielorusku diať

Bratislava 26. augusta 2020 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP/Sputnik, Kremlin-Mikhail Klimentyev)

Politická kríza v Bielorusku vyvolala otázky, či sa Rusko nepokúsi prezidenta Alexandra Lukašenka vojensky podporiť. Nakoľko je to pravdepodobné, zhodnotil v rozhovore pre Český rozhlas bývalý veliteľ českej Vojenskej spravodajskej služby Andor Šándor

Lukašenko v jednom zo svojich rozhovorov oznámil, že sa spolu so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom dohodol na poskytnutí pomoci pre zaistenie bezpečnosti Bieloruska. Mnohí v Česku toto vyhlásenie interpretovali ako predzvesť ku vpádu ruskej armády, ako k tomu došlo počas potlačenia Pražskej jari v roku 1968.

Generál Šándor však situáciu vníma inak a je presvedčený, že bieloruský prezident ustojí tlak protestov. Ďalej poznamenal, že aj samotné demonštrácie nie sú ani protiruské, ani proeurópske, čo je zásadný rozdiel so situáciou na Ukrajine v roku 2014.

“Navyše v Bielorusku nie sú žiadne fašisticky orientované sily, ktoré by útočili proti Rusku ako takému. Preto si nemyslím, že by chcel Putin poslať do Bieloruska armádu. Nič také sa nestane,” vysvetlil expert.

Podľa neho cieľom Ruska nie je zachovať pri moci Alexandra Lukašenka, ale zabezpečiť, aby susedné krajiny boli stále pod jeho vplyvom. “Putinovi nejde o Lukašenka. Ide mu o Bielorusko.”

Hlavnú chybu Lukašenka vidí v tom, že na protesty reagoval spočiatku prehnane tvrdo. Aj keď voľby skutočne zmanipulovali, napriek tomu by ich podľa Sándora vyhral. Koľko skutočne má opozícia priaznivcov, nie je v tejto chvíli jasné.

“Minsk je samozrejme dôležitá časť Bieloruska, ale nie je to celé Bielorusko. Proste nevieme, aký veľký je v skutočnosti celobieloruský odpor proti Lukašenkovi,” hovorí analytik.

V nedeľu sa v bieloruskom hlavnom meste konali masové protivládne demonštrácie. Po ich skončení tlačová služba prezidenta krajiny zverejnila zábery, na ktorých Lukašenko vystupuje z vrtuľníka s Kalašnikovom v rukách.

“Vystúpenie Lukašenka v nepriestrelnej veste s Kalašnikovom v ruke bol dosť veľký signál, že neodstúpi,” domnieva sa bývalý šéf vojenských spravodajcov.

Okrem toho pod zámienkou hrozby NATO uviedol svoju armádu do bojovej pohotovosti, čím podľa Sándora ukazuje, že “je schopný ju kedykoľvek a k čomukoľvek použiť. Signál k opozícii je jasný. Myslím si, že to opozíciu zastraší. “Výsledkom celej politickej krízy potom bude užšia závislosť Bieloruska od Ruska.

“Celkom evidentné je, že sa Bielorusko bude viac a viac primkýnať k Rusku. Putin Lukašenkovi pomôže, a tým si udrží Bielorusko vo svojom predpolí, tak ako to Rusko vždy chcelo a potrebovalo,” uzatvára analytik.

Pomoc z Ruska

Bieloruský prezident z protestov obviňuje sily na Západe, “aby sa potom vrhli na Rusko”. Okrem toho upozorňuje na zvýšenú aktivitu vojsk Severoatlantickej aliancie pri bieloruských hraniciach, čo však NATO popiera.

Lukašenko a Putin sa dohodli, že Rusko poskytne “potrebnú pomoc pri riešení problémov na základe princípov Zmluvy o založení Zväzu Ruska a Bieloruska, a, ak to bude potrebné, aj pomocou Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB)”.

V samotnom ODKB sa uvádza, že sa Minsk môže obrátiť so žiadosťou o pomoc v prípade hrozby vonkajšieho nebezpečenstva. Zatiaľ ale žiadna žiadosť neprišla a generálny tajomník organizácie Stanislav Zasj vyjadril presvedčenie, že sa Bielorusko so svojimi vnútornými problémami vysporiada samo.