Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Zuzana Šebová k stratifikácii nemocníc

Bratislava 19. júla 2019 (TASR/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Už to tak vyzerá, že naša ministerka zdravotníctva hrá šach. Či dobre alebo naopak, to nechám na odborníkov. Pravdou ale je, že v posledných dňoch sa tejto hre venuje asi dosť intenzívne

Až natoľko, že svojimi ťahmi prinútila šéfa Smeru t.j. strany, ktorá ju do súčasnej pozície nominovala, aby jej pohrozil šachom. Alebo lepšie povedané, vyšachovaním. Na oplátku sa začala vyhrážať demisiou v domnienke, že to zapôsobí ako hrozba matu. Proste, divadielko. Nezapôsobila totiž na nikoho.

Slovné dohadovanie sa o tom, čo je to vlastne stratifikácia, či je pre Slovensko dôležitá, či reforma nemocníc je vôbec nutná, je smutným obrazom reality niektorých našich politikov, ktorí si nedovidia ďalej od svojho nosa. Príprava reformného materiálu z dielne ministerstva zdravotníctva trvala dosť dlho na to, aby sa ani ctený pán Fico nemusel hrať na hlupáka tvrdiac, že o ňom nič nevie.    Navyše, keď má návrh zákona pod palcom jeho minister.  Pripravovaná reforma nemocníc je jedna z mála, pri ktorej sa našla vzácna zhoda medzi koalíciou a opozíciou. A aj keď majú rôzne politické strany pripomienky, s podstatou zákona súhlasia. Jediný, kto s tým má zrazu problém, je smerák Fico. Prečo? To nie je až také ťažké si domyslieť. Sedem mesiacov pred voľbami nemá „gule“ na to, aby odvolal vlastnú ministerku zdravotníctva, ktorá nemala nikdy jeho podporu (už aj vrabce si dávno čvirikajú, že jej menovanie bola vlastne z núdze cnosť, keďže po odchode Druckera z ministerstva nemali nikoho, kto by po ňom prevzal štafetu) a zároveň nemá odvahu ani na to, aby odklepol stratifikáciu nemocníc. Pretože sa bojí, že nepríjemnosti s tým spojené dopadnú na jeho stranu. Čo tam po pacientovi. Ten nie je dôležitý. Dôležité sú len preferencie, percentá a výsledok vo voľbách. „Nejaký“ pacient ho skutočne nezaujíma. A to, že máme niektoré nemocnice v stave absolútneho rozkladu, to s ním ani nehne. Jeho slovami „nebudem štyri mesiace pred voľbami prípadne zatvárať nemocnicu, mám predsa nejakú politickú zodpovednosť“, hovoria za všetko. Politika nado všetko. Aj nad človeka.

Keby v levickej nemocnici na chodbe ležali po náročnej operácii desiati pacienti a v Nitre si pomýlili bedrový s kolenným kĺbom, nič by to s niektorými politikmi asi nespravilo. Ich pohľad na svet je totiž diametrálne odlišný od toho nášho, človečenského. Nič im nehovoria slovíčka ako úcta, pacient a pod. Ak hovoria o reforme nemocníc, mali by začať sami od seba. Zreformovať si svoje myšlienkové pochody, samých seba. Keď sa chcú skutočne baviť o reforme, nech začnú tým, že konečne nájdu odvahu zadefinovať rozsah nárokovateľnej zdravotnej starostlivosti.

Potom sa môžeme baviť o ambulanciách, nemocniciach, normatívoch, alebo nestrannosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý by mal byť garantom, poslednou inštanciou, niečo na spôsob zdravotníckeho ústavného súdu s autoritami, ktoré nebude nikto obviňovať z toho, že prižmúria oči nad svojim bývalým zamestnávateľom či dobrým kamarátom.

Niektorí politici majú radi šach. Nevedia ho síce hrať, no figúrky posúvajú po šachovnici náramne. Bez rozmyslu. Až tak, že po čase nevedia, kto je kráľovná a kto kráľ. Boj opatruj našu krajinu pred takýmito šachistami.