Môj profil 
Predplatné
Pôvodný októbrový návrh predpokladal deficit verejných financií v budúcom roku na úrovni 1,98 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Po zapracovaní pozmeňujúcich návrhov, ktoré pripravili jednotlivé parlamentné výbory, upravená verzia počíta so schodkom 2,3 percenta HDP. V ďalších rokoch by sa mal postupne znižovať na 1,43 percenta HDP v roku 2016 a 0,39 percenta HDP v roku 2017. V budúcom roku by mali celkové výdavky štátneho rozpočtu predstavovať sumu 16,6 miliardy eur, čo v porovnaní s rozpočtom na tento rok predstavuje pokles o vyše 756 miliónov eur. Celkové príjmy rozpočtu by mali dosiahnuť 14,2 miliardy eur.
Ako ďalej vyplýva z materiálu, verejný dlh má ostať pod hranicou 55 percent HDP. V nasledujúcom roku by mal dosiahnuť úroveň 54,4 percenta HDP a od budúceho roka má klesať až k úrovni 51 percent HDP v roku 2017. Štátny dlh bez vplyvu medzinárodných záväzkov sa udržuje pod úrovňou 50 percent HDP.
Kritika opozície
Zákon roka už opozícia podrobila kritike. KDH napríklad tvrdí, že rozpočet verejnej správy na budúci rok poškodí slovenské hospodárstvo. “Poškodí ľudí. Doplatia naň najmä zamestnávatelia, zamestnanci, živnostníci a spotrebitelia. Im sa totiž zvýšia dane, aby sa naplnila príjmová strana rozpočtu,” myslí si podpredseda KDH pre verejné financie Miloš Moravčík.
Príjmy rozpočtu označil za hlavný kameň úrazu. Ako pripomenul, premiér a minister financií napriek sľubom zvýšili dane zmenou zákonov o dani z pridanej hodnoty (DPH) a o dani z príjmov, z čoho by mal štát získať dodatočných 235 a 257 miliónov eur. “Celkové daňové zaťaženie však narastie výrazne viac, na budúci rok až o miliardu eur. To vláde ešte nestačilo zvyšovania daní? Nestačilo, že tento rok narástlo daňové zaťaženie o 600 miliónov a minulý rok o gigantických 1,8 miliardy eur?” pýtal sa Moravčík.
Dane podľa neho rastú najmä pre neochotu vlády uskromniť sa. Upozornil totiž, že výdavky verejnej správy rok čo rok stúpajú a minister financií rôznymi trikmi zahmlieva skutočnosť, že verejná správa bude míňať viac. “To sa prejavuje v deficitoch. Deficit si vláda vylepšuje na úkor miest, obcí a krajov. Kým štátny sa výrazne prehlbuje, ostatné subjekty musia šetriť a tvoriť prebytky,” dodal.
Novela zákona o verejnom obstarávaní
Okrem zákona roka by mali poslanci definitívne rozhodnúť o podobe novely zákona o verejnom obstarávaní. Cieľom právnej normy je sťažiť schránkovým firmám prístup k verejným zákazkám. Na verejnom obstarávaní sa totiž bude môcť po novom zúčastniť len taká právnická osoba, ktorá bude schopná preukázať vlastnícke vzťahy až po úroveň fyzickej osoby. Výnimku tvoria akciové spoločnosti kótované na burzách v členských štátoch EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a OECD, ako aj ich dcérske spoločnosti. Tieto firmy totiž podľa predkladateľa musia splniť rad náročných kritérií, a preto nemôže ísť o klasické schránkové firmy.
Opozícia považuje novelu za marketingovú a nedostatočnú. Viacerí poslanci sa snažia presadiť povinnosť pre schránkové firmy zverejňovať aj konečného užívateľa výhod z kontraktu so štátom. Miroslav Beblavý (nezaradený) a Lucia Žitňanská (Most-Híd) dokonca volali po zavedení registra týchto beneficientov.
Maroš Kondrót (Smer-SD) zase presadzuje výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní. Má sa týkať podlimitných zákaziek pri dodávaní tovarov alebo služieb súvisiacich s blížiacim sa predsedníctvom Slovenska v EÚ v roku 2016 okrem objednávok, ktoré pôjdu cez elektronické trhovisko. Kondrót tvrdí, že rovnakú výnimku vyžili aj iné krajiny, aby nemuseli postupovať náročným administratívnym procesom.
ru
.jpg)
.JPG)
