Môj profil 
Predplatné
V balíku zákonov poslanci navrhovali, aby žiaci stredných odborných škôl mali povinnú prax u skutočných zamestnávateľov. Takáto prax mala predstavovať aspoň 25 percent času v poslednom ročníku. Opoziční poslanci chceli tiež presadiť, aby sa vo verejnom sektore uznávala aj prax získaná počas štúdia a v rámci živnosti.
Zamestnávanie absolventov chceli poslanci podporiť znížením odvodov pre zamestnávateľov. Navrhovali preto na 12 mesiacov znížiť odvody pre absolventov stredných a vysokých škôl. Pri žiakoch a študentoch chceli zjednotiť sumu, pri ktorej sa nemusia platiť odvody, a to na 159 eur. V súčasnosti je tento limit stanovený na 68 eur pri stredoškolákoch a 159 eur pri vysokoškolákoch.
Do zákona chceli opoziční poslanci zakotviť aj povinnosť pre ministerstvo školstva, aby zverejňovalo údaje o platoch absolventov vysokých a stredných škôl. Zároveň chceli uzákoniť zverejňovanie informácií o nezamestnanosti absolventov na základe údajov úradov práce.
Dĺžka povinnej praxe pre právnické profesie sa podľa jedného z opozičných návrhov mala skrátiť na tri roky. Dĺžka tejto praxe sa tak mala vrátiť zo súčasných piatich na pôvodné tri roky.
Poslanci chceli svojím návrhom reálne zaviesť prakticky orientované bakalárske študijné programy. Navrhovali preto zmeniť zákon o vysokých školách tak, aby študenti mohli bakalárske štúdium ukončiť nielen záverečnou prácou, ale aj dielom – napríklad počítačovým programom alebo prototypom či modelom. Absolventi profesijných bakalárskych programov mali mať podľa návrhu možnosť študovať magisterský program najskôr dva roky po ukončení bakalárskeho programu.
Ďalší návrh mal podporiť zamestnávanie bakalárov vo verejnom sektore. Vysokoškolské vzdelanie na bakalárskej úrovni by podľa opozičných poslancov stačilo napríklad na získavanie a spracúvanie informácií a vysvetlení pre verejnosť či médiá, protokolárne zabezpečovanie oficiálnych alebo zahraničných návštev či koordinovanie výstav.
Posledným návrhom chceli poslanci zrovnoprávniť dlžníkov vo Fonde na podporu vzdelávania (FNPV) s ostatnými dlžníkmi. Štát podľa Miroslava Beblavého zaviedol pre dlžníkov súkromných bánk, ale aj Štátneho fondu rozvoja bývania právo na predčasné splatenie úverov bez pokuty. Klienti FNPV však takúto možnosť nemajú, argumentuje Beblavý.
Opozícia bezplatné parkovanie pred verejnými nemocnicami nepresadila
Parkovanie pri nemocniciach, resp. iných poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktoré sú verejné, teda vlastnené obcou, samosprávnym krajom alebo štátom, povinne bezplatné nebude. Poslanci Národnej rady SR József Nagy (Most-Híd), Martin Chren (nezaradený), Viliam Novotný (SDKÚ-DS) a Branislav Škripek (OĽaNO) dnes nepresadili novelu zákona o zdravotnej starostlivosti.
“Najmä v poslednom čase sa objavili situácie, kedy si takéto parkoviská, vybudované pôvodne za účelom slúžiacim zdravotníckemu zariadeniu, vzali do prenájmu rôzne podnikateľské subjekty alebo samotní poskytovatelia verejnej zdravotnej starostlivosti a začali za parkovanie na nich vyberať úhrady,” uviedli opoziční poslanci v dôvodovej správe. Myslia si, že takouto činnosťou môže dôjsť k obmedzeniu prístupu k zdravotnej starostlivosti.
Štvorica poslancov zároveň poukazovala na ústavné princípy, ktoré proklamujú všeobecnú dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Spoplatnenými parkoviskami je však podľa nich takáto dostupnosť priamo spochybňovaná. “Súčasná situácia navyše enormne finančne zaťažuje hlavne ambulantných pacientov, personál zdravotníckych zariadení a väčšinu návštevníkov hospitalizovaných pacientov,” píše sa v dôvodovej správe.
Nagy, Chren, Novotný a Škripek vyjadrili presvedčenie, že ich novela odstraňuje nielen faktické obmedzenie dostupnosti zdravotníckych zariadení a neúmernú finančnú záťaž pacientov, personálu a návštevníkov, ale napravuje aj minulé postupy, o ktorých sa možno domnievať, že neboli vždy v súlade s dobrými mravmi. “V prípade protichodnosti záujmov na dosiahnutie zisku so záujmami nerušeného výkonu činnosti zdravotníckych zariadení a ochrany záujmov pacientov je nepochybne nutné preferovať záujmy pacientov. Právo na dostupnú zdravotnú starostlivosť je obsiahnuté taktiež v Charte práv pacienta, ktorú SR prijala v roku 2001,” argumentovali.
Poslancom z OĽaNO sa zlaté padáky zastaviť nepodarilo
Zlaté padáky sa budú môcť vyplácať aj naďalej. Poslanci NR SR dnes totiž nepodporili návrh zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu a o ich odmeňovaní z dielne Miroslava Kadúca a Igora Hraška (obaja OĽaNO). Právna norma mala vyplácanie zlatých padákov zastaviť, a tiež mala zmeniť spôsob výberu zástupcov štátu v štátnych firmách.
V štátnych firmách mali podľa právnej normy pôsobiť odborníci vybraní vo verejnom výberovom konaní a odmeňovaní mali byť aj podľa ekonomických výsledkov spoločnosti. Poslanci chceli, aby štát v spomínaných spoločnostiach zastupovali ľudia, ktorí sú bezúhonní, majú vysokoškolské vzdelanie, odbornú prax a odbornú spôsobilosť, a tiež ovládajú cudzí jazyk. Vybraní mali byť vo výberových konaniach, ktoré by podliehali neustálej verejnej kontrole.
Obyčajní si to predstavovali tak, že by bola na webe zverejnená výzva na prihlásenie sa do výberu aj prihláška a doklady kandidáta. Verejné by bolo aj vypočutie a konečný návrh na voľbu. V súčasnosti podľa OĽaNO môžu funkcie v štátnych firmách zastávať politickí nominanti “bez potrebných znalostí a praktických skúseností”, ktorí neraz poberajú neprimerané odmeny.
Poslanci OĽaNO chceli tiež zastaviť vyplácanie vysokých či neprimeraných odmien, tzv. zlatých padákov v štátnych firmách. “Ide o dlhodobo neriešený problém. Vzhľadom na aktuálne spoločenské problémy (zlaté padáky) je spravodlivé a legitímne, že návrh zákona vylučuje možnosť nároku na odstupné,” tvrdili. Podľa návrhu Hraška a Kadúca by po skončení výkonu funkcie nemal zástupca štátu nárok na odstupné ani na iné porovnateľné finančné kompenzácie súvisiace so skončením jeho funkcie v spoločnosti s majetkovou účasťou štátu. “K takýmto porovnateľným finančným kompenzáciám patria napríklad aj mimoriadne odmeny pri skončení funkcie,” uviedli poslanci. Obyčajní tiež chceli, aby zástupcovia v týchto firmách niesli zodpovednosť za škodu spôsobenú štátu.
ru
.jpg)
