Môj profil 
Predplatné
„Po skončení našej Republikovej rady som sadol do auta a išiel domov. Pri otáčaní sa na Trenčianskej ulici som si nevšimol cyklistu zľava a došlo ku kontaktu. Cyklista spadol, ja som sa na smrť vydesil a vybehol z auta. Našťastie sa cyklistovi nič nestalo, aj jeho bicykel bol bez poškodenia,“ napísal Sulík v príspevku.
Keď zistil, že je cyklista v poriadku, ospravedlnil sa mu a povedal mu, kde ho nájde v prípade, že bude niečo potrebovať.
„Následne sadol na bicykel a ešte mi zakričal, že aj bicykel je ok. Táto udalosť má aj svedkov, alkohol som nepožil žiaden (na to zas mám svedkov ja – kolegov z republikovej rady) a mladému mužovi sa aj touto cestou ešte raz ospravedlňujem a prajem mu všetko dobré,“ dodal na záver.
Reakcie ľudí
Na Sulíkove ďalšie vyjadrenie v komentároch, že neboli žiadne škody ani žiadni zranení, diskutujúci okrem iného uvádzali, že takto nemal postupovať.
“Nie som si istý, či vy, prípadne cyklista, máte dostatočné kompetencie posúdiť zranenia. Čo ak má vnútorné zranenie?,” uviedol jeden z diskutujúcich.
“Len, aby ste neboli prekvapený, ak Vás v najbližších dňoch budú kontaktovať policajti. Nie každé zranenie sa hneď zistí,” reagoval ďalší.
Iný diskutujúci uviedol: “Cyklistovi sa mohlo spraviť zle večer a je problém, úradoval adrenalín a nemusel cítiť, čo ho boli – neboli.”
Kompetentní reagujú
Postupovali Richard Sulík a cyklista správne? Opýtali sme sa kompetentných. Na naše otázky odpovedal Viliam Dobiáš, prezident Slovenského červeného kríža a hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Denisa Bárdyová.
Na otázku ako majú postupovať vodiči, ktorí počas šoférovania tzv. ťuknú do chodcu alebo cyklistu, ktorý následne tvrdí, že je všetko v poriadku a nič sa mu nestalo, Dobiáš pre náš portál uviedol: “Je tam príliš veľa premenných: rýchlosť nárazu, vek postihnutého cyklistu, jeho chronické ochorenia, či sa stihne rukami zachytiť alebo padne priamo na hlavu…”
“Ak užíva lieky na zníženie zrážanlivosti krvi, tak aj slabý náraz na hlavu môže spôsobiť drobné krvácanie do mozgu aj s trvalými následkami,” dodal prezident Slovenského červeného kríža a upresnil:
“Laik nevie posúdiť, či nemá nejaké skryté zranenie, ktoré sa môže prejaviť až o niekoľko desiatok minút.”
“Nie som alibista, ale asi by som trval na vyšetrení posádkou záchrannej služby. Alebo zavolal na operačné stredisko nech operátorovi povie postihnutý pri nahrávanom rozhovore, že sa cíti dobre a odmieta ošetrenie posádkou záchrannej služby. Nemusí ísť na vyšetrenie, ale bude nahrané, že odmietol z vlastnej vôle po poučení.”
Pri stretoch chodca či cyklistu s automobilom vznikajú totiž určité riziká. Dobiáš upresnil, že môže ísť o poranenie hlavy s možným drobným krvácaním do mozgu, ktoré sa prejaví poruchami správania a bezvedomím až o niekoľko desiatok minút, prípadne až o jednu až dve hodiny.
Ďalším rizikom je skrytá zlomenina kosti, ktorá sa môže prejaviť poranením súbežne prebiehajúceho nervu ochrnutím 2-3 prstov na hornej končatine s odstupom dní.
Pri páde z bicykla tiež existuje riziko poškodenia krčnej chrbtice. Zranenie je možné vylúčiť RTG vyšetrením. Je tu tiež riziko poškodenia miechy.
Prezident Slovenského červeného kríža tiež upozornil, že cyklista môže byť pod vplyvom alkoholu. Vtedy necíti bolesť, a preto sa skryté poranenie demaskuje až o pár hodín. Zároveň môže odísť z miesta nehody, piť ďalej, utrpí úraz o jednu až dve hodiny po zrážke s autom a neskôr sa to bude snažiť zvaliť na nehodu s autom, ktorá s tým však nemusí súvisieť.
O stanovisko k postupu pri nehode s chodcom či cyklistom sme požiadali aj Prezídium Policajného zboru SR. Na našu otázku odpovedala hovorkyňa Denisa Bárdyová, ktorá je manželkou šéfredaktora portálu aktuality.sk.
“Podľa kvalifikácie udalosti v cestnej premávke (dopravná nehoda alebo škodová udalosť – vysvetlenie pojmov upravuje §64 zákona č.8/2009 o cestnej premávke) zákonodarca upravuje v § 65 zákona o premávke povinnosti vodiča pri dopravnej nehode, v § 66 ods. 2 až 4 citovaného zákona povinnosti účastníka dopravnej nehody a v § 66 ods. 6 zákona o premávke povinnosti účastníka škodovej udalosti. Tieto povinnosti, v závislosti od kvalifikácie vyššie uvedenej udalosti, sa podľa dikcie zákona vzťahujú na každého účastníka príslušnej udalosti v cestnej premávke (teda nielen na vinníka, ale aj na poškodeného),” uviedla pre náš portál Bárdyová.
“V cestnej premávke jej účastníci (napr. vodiči mot. vozidiel, cyklisti) podľa aktuálnej situácie aplikujú príslušné ustanovenia zákona o premávke. Ustanovenia citovanej zákonnej normy sú jednoznačné, zrozumiteľné a prináležia medzi základné znalosti účastníkov v cestnej premávke, pričom na ich uplatňovanie zákon nevyžaduje žiadne odborné výklady či stanoviská,” dodala.
“V otázkach analyzovania kolíznych situácií v cestnej premávke a ich aplikáciou v právnej praxi sa môže každý obrátiť na príslušné subjekty zaoberajúce sa teóriou práva, prípadne poskytujúce právne služby,” vysvetlila tiež Bárdyová.
Z vysvetlenia kompetentných teda vyplýva, že pri strete vodiča s chodcom alebo cyklistom je potrebné zavolať záchranné zložky. Ak poškodený trvá na tom, že je v poriadku, je potrebné aspoň zavolať na operačné stredisko, aby operátorovi počas nahrávaného rozhovoru uviedol, že sa cíti dobre a odmieta ošetrenie posádkou záchrannej služby. Poškodený nemusí podstúpiť vyšetrenie, ale je zachytená jeho vôľa odmietnutia po poučení.
.jpg)
.JPG)
