Bude Portoriko novým precedensom pre to, aby Trump uznal ruskú suverenitu na Kryme?

Washington/Moskva 1. júla 2018 (HSP/svpressa.ru/topcor.ru/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)

Pred plánovaným stretnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa s jeho ruským náprotivkom Vladimírom Putinom 16. júla vo fínskych Helsinkách sa americká hlava štátu nechala počuť, že USA ešte budú musieť posúdiť možnosť uznania ruskej suverenity na Kryme. Mantra vyznávačov protiruských sankcií a s nimi spriaznených rusofóbnych médií o údajnej „anexii“ Krymu tak v lepšom prípade dostala vážne trhliny, v tom horšom úplne spľasla. Ukazuje sa totiž, že diplomatická odpoveď prezidenta Trumpa na provokatívnu novinársku otázku ohľadne „uznania anexie“ môže mať vcelku prozaicky účelové a pragmatické pozadie.

V americkom Kongrese bol totiž práve v týchto dňoch naštartovaný proces anexie pridruženého územia USA, ktorým je zatiaľ aspoň formálne „slobodné a pridružené“, teda relatívne nezávislé Portoriko („estado libre asociado“). Nie bezvýznamná republikánska kongresmanka Jennifer Gonzáles Colón, ktorá je zároveň tzv. rezidentnou komisárkou Portorika, totiž 28. júna predložila Kongresu návrh dekolonizačného zákona. Doposiaľ politicky nezačlenené (unincorporated) územie Portorika by sa týmto zákonom malo začleniť do USA ako ich riadny 51. americký štát. Jennifer Gonzáles Colón má síce v dolnej komore Kongresu (Snemovňa reprezentantov) iba poradný hlas, určite však nejde o marginálnu postavu. Svedčí o tom fakt, že jej návrh na faktickú dekolonizáciu Portorika okamžite podporilo 15 demokratických a 22 republikánskych kongresmanov. Jennifer Gonzáles Colón to komentovala slovami: „Dnes zažívame historický deň. Som hrdá, že som jednou z tých kto otvára cestu k dekolonizácii Portorika“.

Reklama

Po schválení zákonnej iniciatívy Jennifer Gonzáles Colón sa očakáva vytvorenie spoločnej špeciálnej komisie Snemovne reprezentantov a Senátu, ktorá by mala doriešiť technické otázky spojené s faktickou anexiou americkej kolónie Portoriko a jej transformáciou na 51. federálny štát USA. Podobne ako na Kryme, aj na Portoriku už prebehlo referendum o pripojení k USA. Naposledy sa v roku 2017 za takúto voľbu vyjadrilo 97% obyvateľov Portorika, ktorí už dnes majú americké pasy, avšak v každodennom živote s nimi americké úrady zaobchádzajú ako s občanmi druhej kategórie.

V prípade realizácie oficiálnej anexie Portorika zo strany USA by zrejme bolo aj pre Donalda Trumpa naozaj problematické naďalej popierať rovnaké právo na sebaurčenie obyvateľov bývalej Autonómnej republiky Krym, ktorí sa v marcovom referende v roku 2016 drvivou väčšinou 96% vyjadrili v prospech pričlenenia Krymu k Ruskej federácii. Ak by USA naďalej popierali právo Krymčanov na sebaurčenie, de facto by tým popreli aj vlastné nároky na „anexiu“ karibského Portorika, ktoré USA kolonizujú už 120 rokov, odkedy ho v roku 1898 vojenskou silou odňali Španielsku.

Reklama

Gabriel Gačko

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.