Môj profil 
Predplatné
Historici uvádzajú, že nepríjemné daždivé počasie a blatisté podmienky tiež prispeli k tomu, že armáda spojená z viacerých krajín porazila francúzskeho cisára Napoleona Bonaparta v známej definitívnej bitke pri Waterloo 18. júna 1815, ktorá zmenila priebeh európskych dejín.
Vedci tentoraz našli geologický súvis s touto bitkou. Dva mesiace predtým totiž vybuchla na indonézskom ostrove Sumbawa sopka Mount Tambora, ktorá si údajne vyžiadala až 100-tisíc obetí. Výbuch sopky mal dokonca takú silu a ovplyvnil dianie v atmosfére natoľko, že v ďalšom roku 1816 nebolo teplé počasie a uvádza sa, že to bol “rok bez leta”.
Dr. Matthew Genge z Imperial College v Londýne zistil, že elektrifikovaný vulkanický popol z erupcií môže “zaviniť skrat” v elektrickom prúde ionosféry, čo je horná časť atmosféry zodpovedná za tvorbu oblakov. To teda viedlo k obrovskej tvorbe mrakov, ktoré priniesli silné dažde aj do vzdialenej Európy a prispeli k porážke Napoleona Bonaparta.
Aj z tohto príkladu vidieť, ako je atmosféra našej Zeme prepojená. Aj keď sa niečo výrazné udeje v ďalekej Indonézii, ovplyvní to prírodné podmienky prakticky na celom svete.
Erupcie sopky Mount Tambora na indonézskom ostrove Sumbawa podľa zistení vyrážali do oveľa vyšších vrstiev atmosféry, ako sa predpokladalo, pravdepodobne až do výšky 100 kilometrov nad zemou.
“Predtým sa geológovia domnievali, že vulkanický popol sa dostáva len do nižšej atmosféry, pretože vulkanické oblaky sa vznášajú, ale môj výskum ukazuje, že popol môže byť vymrštený až do hornej atmosféry elektrickými silami,” vysvetlil Genge na základe série experimentov.
Dr. Genge vytvoril model na výpočet toho, ako ďaleko sa môže nabitý sopečný popol vznášať a zistil, že častice menšie ako 0,2 milióntiny metra by mohli dosiahnuť počas veľkých erupcií až ionosféru. Elektrostatické sily by mohli zdvihnúť popol oveľa vyššie ako samotný vztlak.
“Sopečné oblaky a popol môžu mať negatívny elektrický náboj, a tak oblak odpudzuje popol a ženie ho vysoko do atmosféry. Efekt funguje veľmi podobne ako spôsob, akým sú dva magnety od seba oddelené, ak sa ich póly zhodujú,” vysvetľuje ďalej Genge.
Experimentálne výsledky porovnával aj s inými veľkými sopečnými erupciami, napríklad inej indonézskej sopky z roku 1883 Krakatau, kedy sa objavil zriedkavý a špeciálny typ oblačnosti, tzv. noktilucentné mraky, ktoré žiaria a vytvárajú sa v ionosfére. Tieto mraky poskytujú dôkazy o elektrostatickej levitácii popola z veľkých vulkanických erupcií.
V roku 1991 boli zistené správy o poruchách ionosféry po erupcii sopky na vrchu Pinatubo vo Filipínach, ktoré mohli byť spôsobené tiež nabitým sopečným popolom v ionosfére.
.JPG)
