Môj profil 
Predplatné
Jej hodnota bola zistená už dávno a v priebehu času viackrát verifikovaná a potvrdená.
Hubblova konštanta určuje rýchlosť, akou sa kozmos neprestajne rozpína. Na jej hodnote je postavená celá moderná fyzika, napríklad údaje o veku kozmu, jeho veľkosti, i o jeho ďalšom fyzikálnom osude.
Poplach v astrofyzike a fyzike spôsobil teraz ESA-satelit Planck, ktorý z kozmického mikrovlnového žiarenia pozadia zistil podstatne inú hodnotu pre Hubblovu konštantu, ako ju dosiaľ fyzika používala, pracovala s ňou, postulovala teórie a hypotézy a robila výpočty.
Pracovná skupina astrofyzikov, ktorá spracúva výsledky a merania ESA-satelitu Planck, zistila o. i., že všetko svedčí o tom, že expanzia v lokálnom kozme (to je označenie pre kozmos v tej forme ako existoval pred 13 miliard rokmi), čo sa týka jej rýchlosti, mala úplne iný priebeh, ako to ukazovala stará hodnota.
Z toho dôvodu je teraz potrebné zistiť aj nové fyzikálne parametre, na ktorých spočíva dnešný reálny kozmos. Lebo ten vyzerá potom inak ako ho postulovala astrofyzika s pôvodnou hodnotou Hubblovej konštanty. A to je nesmierne zložitý a časovo náročný proces.
Pokiaľ nebudeme mať absolútnu istotu, že máme skutočnú hodnotu tejto „božskej“ konštanty (ktorú podľa niektorých teológov, ktorí sú súčasne aj astrofyzici, vložil do kozmu sám Boh, a to presne v tom okamihu – aj keď to nie je správne vyjadrenie, lebo čas ešte neexistoval, ale inakšie to nemožno povedať – keď ho stvoril, a tým exaktne určil celý jeho vývoj), tak v žiadnom prípade ešte nie sme tak ďaleko, aby sme dokonale rozumeli ako sa hmota a energia v priebehu nekonečne dlhého času – od začiatku až dosiaľ – menili a vyvíjali.
Predovšetkým musíme vedieť, ako to bolo v počiatočnej fáze kozmu. Laici, neznalí astrofyziky, si myslia, že hmota v tej forme, ako ju poznáme dnes, bola vždy rovnaká. To je samozrejme zásadný omyl. Hmota pri stvorení kozmu totiž vôbec neexistovala a trvalo to veľmi dlho, kým prišla na kozmické javisko.
V prvej fáze existencie kozmu bolo len žiarenie a energia a vládla v ňom obrovská horúčava, pri ktorej hmota ešte nemohla vzniknúť a ani existovať. S rastúcou expanziou kozmu však teplota klesala a kozmos sa ochladzoval. Až pri istej veľkosti (aj tú vieme presne definovať len v prípade, ak máme správnu hodnotu „božskej“ konštanty) a istej teplote boli dané podmienky pre vznik hmoty. Najprv však len tej najjednoduchšej, a to vo forme neviditeľných mikroskopických častíc.
Od toho okamihu sa začala evolúcia hmoty – jej vývoj ku stále komplexnejším a komplexnejším formám. Prvým elementom, ktorý sa v kozme objavil bol vodík, a dlho bol len sám, osamotený. Trvalo dlho, kým dostal spoločnosť ďalšieho elementu. Čas plynul, ťahal sa cez milióny rokov, nové elementy pribúdali, teplota v kozme klesala a klesala a on rástol ďalej. Až napokon prišiel čas, keď vznikli prvé komplexnejšie anorganické formy hmoty a malo ešte dlho trvať, kým vznikla prvá organická hmota, základný predpoklad vzniku života, tak ako ho poznáme na našej planéte.
A to všetko, celý priebeh kozmickej evolúcie, i našej pozemskej, je principiálne závislý od veľkosti „božskej“ – Hubblovej konštanty. Bolo to už dávno, keď som sa dozvedel po prvý raz o jej existencii a bol som fascinovaný, keď som rýchlo a doslova hltavo študoval čo všetko dokáže a ako je celá výstavba kozmu od nej závislá.
Zoznámil som sa s ňou na katedre astrofyziky starobylej Univerzity, vo svetoznámom Heidelbergu ležiacom na malebnej rieke Neckar. Na záver ešte rozmer tejto zázračnej konštanty – udáva sa v: km/s/Mpc
Roman Bednár
.JPG)
.jpg)
