Medzi Iránom a USA sa iskrí už značnú dobu, napätie sa v poslednej dobe zvýšilo. Posledné informácie, týkajúce sa Pompeových tvrdení naznačujú, že situácia sa môže meniť. Američania sa tvária, že chcú pokračovať vo svojej politike maximálneho tlaku, na druhej strane však Mike Pompeo uviedol, že Američania sú ochotní sadnúť si s Iráncami za rokovací stôl bez predbežných podmienok.
V prípade Pompea ide o obrat takmer o 180 stupňov, pretože ešte prednedávnom Pompea označovali za jedného z najväčších protiiránskych jastrabov a pod Pompeovou taktovkou vzniklo povestných 12 drakonických podmienok, ktoré “musí Irán splniť”, ak chce sadnúť z USA za rokovací stôl”. Ukázalo sa, že Irán nič plniť nemusí, Pompeo si za rokovací stôl chce sadnúť aj tak. Jediné, čo na stretnutí so švajčiarským ministrom zahraničných vecí Ignaziom Cassisom v Belliznone požadoval bolo, aby sa Iránci začali správať ako “normálny národ”.
Iránska odpoveď bola rýchla a tvrdá. Iránci uviedli, že Američania budú musieť nevyhnutne zmeniť svoje správanie voči Iránu, pokiaľ USA nepreukážu Iránu rešpekt, nevrátia sa k dohode a nezrušia sankcie, Iránci nebudú s Američanmi rokovať. Tieto slová zapôsobili na Pompea ako studená sprcha. Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Javad Zarif uviedol, že je “veľmi málo pravdepodobné” že by sa Irán a USA v najbližšej dobe dohodli a “nátlak, aký predvádza Trump možno funguje medzi obchodníkmi s nehnuteľnosťami, ale voči Iránu takýto postup nebude fungovať”. Zarifove slová sú ďalšou fackou Američanov a Irán evidentne necíti potrebu za každú cenu s Američanmi rokovať a “americké štrnganie zbraňami v Perzskom zálive” ho evidentne veľmi neznepokojuje.
V podobnom duchu sa vyjadril aj iránsky prezident Hassan Ruháni. Ten uviedol, že Iránci sú ochotní rokovať s USA za predpokladu, že Američania sa budú správať úctivo a dodržiavať medzinárodné pravidlá. Švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis sa ponúkol ako sprostredkovateľ stretnutia medzi Iránom a USA, okrem iného aj vyjadril svoju obavu, že americké sankcie majú negatívny dopad nie na iránskych politikov, ale na iránsky národ. Neutrálne Švajčiarsko je pripravené poslať Iránu humanitárnu pomoc, najmä lieky a potraviny, Pompeo reagoval na slová švajčiarskeho diplomata opäť agresívne, keď sa dožadoval odsúdenia Iránu, pretože za “sankcie” si podľa Pompea môže sám iránsky režim, ktorý sa pred 40 rokmi zmocnil v Iráne moci.
Európa vy veľmi rada s Iránom obchodovala, sankcie sú výhodné len Američanom, európske záujmy poškodzujú.
Americká stratégia “maximálneho tlaku” proti Iránu teda nefunguje. Američania v rozpore s medzinárodným právom odstúpili od medzinárodnej dohody s Iránom ohľadne jadrového programu a presadzujú proti Iránu tvrdé sankcie. USA úzko spolupracujú s Izraelom a podporujú všetky izraelské predstavy a požiadavky.
Napätie medzi Washingtonom a Teheránom v poslednej dobe prudko stúplo, no Iránci sa evidentne americkej prítomnosti v Perzskom zálive neobávajú. Američania sa vyhrážali Iránu vojnou, k tej im však chýba dostatok peších jednotiek, americká námorná flotila s lietadlovou loďou Abraham Lincoln a letka strategických bombardérov B-52 by Irán na kolená zraziť nedokázala.
Pred niekoľkými dňami však Trump uviedol, že USA si neželajú násilnú zmenu režimu v Iráne a na sociálnych sieťach napísal, že Irán už bude chcieť čoskoro s Američanmi rokovať. Evidentne sa mýlil. Irán odmietol aktivity Švajčiarska a pokiaľ sa Američania nezačnú správať v súlade s medzinárodným právom, Iránci budú rokovania s Američanmi bojkotovať.