Poľský sudca zablokovaný Zhromaždením Rady Európy

Waršava 1. februára 2023 (HSP/europeanconservative/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) musí vymenovať nového sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) poľskej národnosti. Vymenovanie je potrebné na nahradenie predchádzajúceho sudcu Krzysztofa Wojtyczeka, ktorého funkčné obdobie sa skončilo v októbri 2021. PZ RE musí zasiahnuť, pretože žiadny z kandidátov navrhnutých poľskou vládou nenašiel priazeň tejto európskej inštitúcie, píše Hélène de Lauzun pre The European Conservative

Parlamentné zhromaždenie dvakrát odmietlo zoznam kandidátov, ktorý predložila poľská vláda. Tretí zoznam kandidátov na posúdenie bude predložený koncom januára. Vyvstáva otázka – ako sa pýta internetová stránka ECLJ (Európskeho centra pre právo a spravodlivosť) – či je to chyba poľskej vlády, ktorá vytrvalo predkladá “zlých” kandidátov, alebo komisie poverenej menovaním, čo by signalizovalo možnú politickú zaujatosť? Wojtyczek bol vymenovaný v roku 2012, v čase liberálnej vlády Donalda Tuska. Teraz, v roku 2023, navrhuje nových kandidátov konzervatívna vláda, čo vyvoláva podozrenie, že obštrukcie Rady Európy voči poľským nominantom sú ideologicky motivované.

Európsky súdny dvor vedie dlhodobý boj proti Poľsku vo veľmi citlivej otázke interrupcií. Výskumníci z ECLJ v minulosti uskutočnili dobre zverejnené vyšetrovania, ktoré preukázali početné prepojenia sudcov na pro-potratovú lobby – medzi nimi na Nadáciu otvorenej spoločnosti Georgea Sorosa. Ideologická citlivosť sudcov ESĽP je teda v jasnom rozpore s politikou, ktorú v tejto oblasti vykonáva Poľsko. Od leta 2021 sa na ESĽP nahromadilo 13 propotratových petícií proti Poľsku s deklarovaným cieľom dosiahnuť uznanie “práva na interrupciu” v tejto tradične silne katolíckej krajine.

To však nie je všetko: ďalší orgán Rady Európy, Výbor ministrov, tiež začal konanie proti Poľsku, pričom usúdil, že prístup k interrupciám tam nie je “účinný”. Výbor ministrov má v úmysle vyvíjať na Poľsko tlak v dvoch rovinách: v súvislosti s výhradou svedomia lekárov, ktorú chce obmedziť, a v súvislosti so zákazom eugenických potratov, ktorý v roku 2020 nariadil poľský ústavný súd. Poľsko nie je povinné reagovať na prehnané požiadavky Výboru ministrov; ak tak urobí, naruší tým svoju suverenitu. Tlak je však napriek tomu silný a umožňuje pochopiť ťažkosti spojené s vymenovaním nového poľského sudcu.

Za týchto okolností, ako upozorňuje Európske centrum pre právo a spravodlivosť, má Parlamentné zhromaždenie Rady Európy záujem na ďalšom odďaľovaní vymenovania. Za súčasného stavu zostane súčasný sudca na svojom mieste, hoci s vypršaným mandátom, až kým sa nenájde náhrada. Keďže na jeseň v septembri 2023 sa majú uskutočniť parlamentné voľby, ktoré možno povedú k zmene väčšiny v Poľsku s novou, ľavicovejšou a progresívnejšou vládou, odklad je pre Súdny dvor výhodný. Navrhnutie nového kandidáta na sudcu, ktorý by viac zodpovedal ideologickým očakávaniam Rady, by potom bolo viac ako pravdepodobné.

Zdá sa, že poľská vláda nesie v tomto preťahovaní určitú zodpovednosť, keďže vybrala kandidátov, ktorí sú otvorení kritike nominačného výboru – buď pre ich slabé schopnosti, alebo pre ich blízkosť k vládnucej strane Právo a spravodlivosť. Ak bude poľský zoznam kandidátov po januári tretíkrát zamietnutý, Morawieckého vláda stratí poslednú šancu získať konzervatívneho sudcu pre ESĽP pred jesennými poľskými parlamentnými voľbami.