Americký prezident Donald Trump vyvinul väčší tlak na venezuelského prezidenta Nicolása Madura, rozšíril sankcie a vydal nové hrozby útokov na pozemné ciele vo Venezuele, keď Nicolás Maduro obvinil amerického prezidenta z nastolenia novej „éry zločineckého námorného pirátstva“ v Karibiku.
Vo štvrtok neskoro večer Spojené štáty uvalili obmedzenia na troch synovcov Madurovej manželky Cilie Floresovej, ako aj na šesť ropných tankerov a s nimi spojené lodné spoločnosti. Ministerstvo financií tvrdí, že tieto plavidlá „sa podieľali na podvodných a nebezpečných prepravných praktikách a naďalej poskytujú finančné zdroje, ktoré podporujú Madurov korupčný narkoteroristický režim“. Podľa interných prepravných dokumentov štátnej ropnej spoločnosti PDVSA cieľové lode nedávno naložili ropu vo Venezuele. Štyri z tankerov plávajú pod panamskou vlajkou, ďalšie dva pod vlajkou Cookových ostrovov a Hongkongu.
Vo svojich vyjadreniach vo štvrtok večer Trump tiež zopakoval svoju hrozbu, že čoskoro začne útoky na podozrivé zásielky drog, ktoré sa prepravujú po pevnine z Venezuely do USA.
Tieto vyjadrenia prišli po tom, ako USA zadržali tanker „tieňovej flotily“ s názvom Skipper pri pobreží Venezuely, čo vyvolalo obavy niektorých amerických zákonodarcov, že Trump „nás vedie do vojny s Venezuelou“.
Vo štvrtok Maduro reagoval na zadržanie tankera na prezidentskej akcii slovami: „Uniesli posádku, ukradli loď a začali novú éru, éru kriminálneho námorného pirátstva v Karibiku.“ Dodal, že „Venezuela zabezpečí všetky lode, aby zaručila voľný obchod so svojou ropou po celom svete.“
Tlačová tajomníčka Bieleho domu Karoline Leavittová uviedla, že USA odvezú tanker Skipper do amerického prístavu. „Loď pôjde do amerického prístavu a Spojené štáty majú v úmysle zabaviť ropu,“ povedala Leavittová počas brífingu. „Existuje však právny postup na zabavenie ropy a tento právny postup bude dodržaný,“ dodala. Donald Trump predtým povedal novinárom, že USA plánujú „ponechať“ ropu na palube tankera.
Na otázku, či považuje zabavenie ropného tankera za eskaláciu tlaku USA na Madura, Leavittová odpovedala: „Myslím si, že prezident považuje zabavenie ropného tankera za realizáciu sankčnej politiky administratívy.“ „Predĺžená vojna rozhodne nie je niečo, čo by prezidenta zaujímalo,“ dodala.
Agentúra Reuters vo štvrtok s odvolaním sa na anonymné zdroje uviedla, že USA sa chystajú zadržať ďalšie ropné tankery pri pobreží Venezuely. Na otázku, či tak Spojené štáty urobia, Leavittová odpovedala: „Nebudeme len tak stáť a prizerať sa, ako sankcionované lode plávajú po moriach s ropou z čierneho trhu, z ktorej výnosov sa financuje narkoterorizmus nelegitímnych režimov po celom svete.“
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok po tomto zriedkavom zabavení zavolal Madurovi, aby „potvrdil“ podporu Ruska súčasnej venezuelskej vláde, napriek výzvam Trumpovej administratívy, iných krajín v regióne a venezuelskej opozičnej líderky Márie Coriny Machadovej, aby odstúpil.
Kremeľ v správe o telefonáte uviedol, že Putin zavolal Madurovi, aby vyjadril „solidaritu“ s venezuelským ľudom a pokračoval v budovaní ekonomickej a energetickej spolupráce, ktorá zahŕňa aj pobrežné ropné projekty v Karibskom mori.
Vysokopostavení demokratickí zákonodarcovia a aspoň jeden republikán odsúdili zadržanie ropného tankera, pričom jeden z nich povedal, že Donald Trump „nás vedie ako námesačný do vojny s Venezuelou“.
Nicolás Maduro reagoval na tlak USA výzvou a jeho vláda označila zadržanie ropného tankera za „neskrývanú krádež“ a „akt medzinárodného pirátstva“ a dodal, že „bude s absolútnou odhodlanosťou brániť svoju suverenitu, prírodné zdroje a národnú dôstojnosť.“
Susediace krajiny však uviedli, že Madurov odchod by mohol pomôcť nájsť cestu k ukončeniu krízy. V rozhlasovom rozhovore vo štvrtok kolumbijská ministerka zahraničných vecí Rosa Villavicenciová naznačila, že jej vláda by bola ochotná Madurovi v prípade potreby ponúknuť miesto na bývanie alebo „ochranu“.
„Kolumbia by nemala dôvod odmietnuť,“ povedala Villavicenciová, hoci sa domnievala, že Maduro by pravdepodobnejšie odišiel niekam ďalej. To bolo prvýkrát, čo vysoká kolumbijská predstaviteľka uviedla, že Maduro môže získať azyl v krajine, hoci Villavicenciová už skôr diskutovala o možnosti prechodnej vlády.
To nasledovalo po verejnom vyhlásení kolumbijského ľavicového prezidenta Gustava Petra v stredu: „Je čas na všeobecnú amnestiu a prechodnú vládu, do ktorej budú zahrnutí všetci a každý,“ povedal Petro a dodal, že je proti „vpádu cudzincov“ do Venezuely, čím sa postavil proti priamym krokom USA.
Celso Amorim, hlavný poradca brazílskeho ľavicového prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu, na začiatku tohto týždňa povedal denníku The Guardian, že „azyl je latinskoamerickou inštitúciou pre ľudí z pravej aj ľavej strany,“ ale dodal, že nechce špekulovať, „aby to nevyzeralo, že túto myšlienku podporuje“.
Vo štvrtok v Osle po udelení Nobelovej ceny za mier Machadová zopakovala svoju výzvu Madurovi, aby odstúpil a predpovedala, že čoskoro nebude mať inú možnosť, ako opustiť Venezuelu. „Odíde,“ trvala na svojom, hoci Maduro doteraz nepreukázal žiadne známky ochoty vzdať sa moci po takmer 13 rokoch vo funkcii prezidenta.
Na stredajšom zhromaždení Maduro vyzval svojich priaznivcov, aby boli pripravení „v prípade potreby rozbiť zuby severoamerickému impériu“. V zjavnej snahe pôsobiť nonšalantne tancoval aj na pieseň Bobbyho McFerrina Don’t Worry Be Happy.
Ricardo Hausmann, bývalý venezuelský minister a podporovateľ opozície, povedal, že podľa neho je jediným spôsobom, ako Madura donútiť k odchodu, dramaticky zvýšiť vojenský tlak USA. „Ak viete, že čelíte reálnym hrozbám zo strany dôveryhodnej vojenskej sily, potom znie odchod do exilu oveľa atraktívnejšie,“ povedal Hausmann. „Preto by som uprednostnil jasné použitie vojenskej hrozby, aby som Madura presvedčil, aby odišiel,“ dodal.
Maduro je všeobecne považovaný za vinníka zmanipulovania minuloročných prezidentských volieb, pričom nezávislá analýza volebných údajov zhromaždených opozíciou naznačuje, že Maduro utrpel drvivú porážku od Machadovej spojenca, bývalého diplomata Edmunda Gonzáleza. Dokonca aj dlhoroční spojenci chavistického hnutia, ako sú ľavicoví prezidenti Brazílie a Kolumbie, odmietli uznať Madurovo tvrdenie, že porazil Gonzáleza, ktorý kandidoval namiesto Machadovej po tom, čo jej zakázali účasť vo voľbách.
Zatiaľ čo zadržanie lode Skipper plávajúcej pod guayanskou vlajkou zo strany USA bolo rýchlo vnímané ako eskalácia tlaku na Venezuelu, zhodovalo sa to aj s radom útokov na iné lode „tieňovej flotily“ po celom svete, ktoré prevážajú ropu medzi sankcionovanými krajinami v rozpore s globálnymi námornými predpismi.
Námorné údaje zhromaždené spoločnosťou Windward, ktorá sa zaoberá námornými dátami umelej inteligencie a zdieľané s denníkom The Guardian naznačovali, že loď pravidelne „falšovala“ svoju polohu a uskutočnila viacero plavieb do Venezuely a Iránu, ktorý je tiež pod sankciami USA, a prepravovala ropu do Číny.
„Zhabanie tankera Skipper americkými silami pri pobreží Venezuely vysiela jasný signál, že tankery tieňovej flotily sú teraz legitímnym vojenským cieľom,“ uviedla spoločnosť vo svojej analýze. Podľa spoločnosti vo venezuelských vodách operuje 30 sankcionovaných tankerov, z toho sedem s falošnou vlajkou, ktoré operujú pri pobreží.
„Napriek porušovaniu globálnych námorných predpisov, ktoré tvoria základ globálneho obchodu, stovky týchto tankerov doteraz bez problémov operovali po celom svete,“ uviedla spoločnosť.
Trumpova administratíva označila stredajšie zadržanie tankera za akciu na presadzovanie práva, pričom zdôraznila, že operáciu viedla Americká pobrežná stráž a poverila generálnu prokurátorku USA Pam Bondiovú, aby zabavenie oznámila.
„Ropný tanker je už niekoľko rokov sankcionovaný Spojenými štátmi kvôli svojej účasti na nelegálnej sieti prepravy ropy, ktorá podporuje zahraničné teroristické organizácie,“ uviedla. „Toto zadržanie, ktoré sa uskutočnilo pri pobreží Venezuely, prebehlo bezpečne a spoľahlivo, a naše vyšetrovanie spolu s Ministerstvom vnútornej bezpečnosti s cieľom zabrániť preprave sankcionovanej ropy pokračuje,“ dodala.
Prečítajte si tiež:
Jediná jadrová elektráreň v Maďarsku by mohla byť zatvorená už tento víkend
Jediná jadrová elektráreň v Maďarsku, Paks, by mohla byť zatvorená už tento víkend. To je niekoľko dní skôr, než sa…
Na Donovaloch horskí záchranári pomáhali dieťaťu, prvú pomoc mu poskytol náhodný svedok
Horských záchranárov privolali v piatok na pomoc trojročnému dieťaťu s poruchou vedomia v reštauračnom zariadení na Donovaloch. Ešte pred príchodom…
Poľsko a Zelenskyj ako príklad. SNS navrhne právomoc národnej rade odňať štátne vyznamenanie
Národná rada SR by mala mať právomoc odňať štátne vyznamenanie udelené najvyššími ústavnými činiteľmi v prípade, ak laureát tohto vyznamenania…
Železničná spoločnosť Slovensko posilňuje kontroly na rizikových spojoch, dôvodom je poškodzovanie vozidiel
Železničná spoločnosť Slovensko posilňuje kontroly na rizikových spojoch, rozširuje využívanie telových kamier a spolupracuje s políciou. Dôvodom sú rozbité okná…
Dnes bude jasno až polooblačno, mimoriadne teplo do 39 stupňov Celzia. Meteorológovia vydali aj najvyšší stupeň výstrahy
Dnes bude jasno až polooblačno, miestami prechodne zväčšená oblačnosť – najmä na západe a severe a tam neskôr popoludní ojedinele…





















