Môj profil 
Predplatné
Krakov 17. septembra (TASR) – Pohreb svetoznámeho poľského dramatika, prozaika a príležitostného výtvarníka Slawomira Mrožeka, ktorý zomrel 15. augusta v juhofrancúzskom Nice vo veku 83 rokov, sa dnes konal v poľskom Krakove.
Na poslednej rozlúčke s autorom, ktorého početné diela boli preložené aj do slovenčiny a češtiny, nechýbal poľský minister kultúry Bogdan Zdrojewski, ani celý rad predstaviteľov poľskej kultúrnej scény, vrátane hercov Olgierda Lukasewicza a Jerzyho Stuhra, režisérov, literátov a výtvarných umelcov. Veniec zaslal aj poľský prezident Bronislaw Komorowski.
Zádušnú omšu celebroval podľa poľských médií krakovský metropolita kardinál Stanislaw Dziwisz, niekdajší osobný tajomník pápeža Jána Pavla II.
Množstvo autorových čitateľov lemovalo trasu pohrebného sprievodu napriek nepriaznivému daždivému počasiu.
Slawomir Mrožek bude prvým známym umelcom, ktorého pochovajú v novom Národnom panteóne poľskej kultúry v krypte chrámu sv. Petra a Pavla neďaleko Wawelu.
Urnu s popolom zosnulého vystavili najskôr v Barbakáne, bráne krakovského stredovekého opevnenia na okraji centra mesta.
Rodák z Borzecina neďaleko Krakova v povojnovom období študoval viacero odborov, popri nich však spolupracoval s celým radom poľských, nielen literárnych periodík. V roku 1953 mu vyšli zbierky poviedok, ktoré sa stali jeho literárnym debutom. Prvou autorovou divadelnou hrou bola Policja (1958), o šesť rokov neskôr vzniklo Tango, známe aj z opakovaného uvedenia na Slovensku, ktoré poľského dramatika preslávilo aj ďaleko za hranicami jeho vlasti.
Mrožek sa už v roku 1963 rozhodol pre emigráciu a jeho útočiskom sa stala najskôr francúzska metropola Paríž. Tento svetobežník však neskôr žil istý čas aj v USA, Nemecku, Taliansku a Mexiku.
V niekdajšom Československu sa po násilnom potlačení obrodného procesu z roku 1968 a okupácii krajiny vojskami piatich krajín Varšavskej zmluvy stal autorom na indexe, ktorého diela sa nevydávali, neponúkali v knižniciach a nehrali na divadelných scénach. S určitosťou na tom mal podiel aj jednoznačne odmietavý Mrožekov postoj k invázii, na ktorej sa podieľali aj poľskí vojaci.
Do Poľska, ktoré malo už za sebou spoločenské zmeny, sa vrátil až v roku 1996, o rok neskôr mu vtedajší prezident Aleksander Kwasniewski udelil vysoké štátne vyznamenanie.
Autora postihla v roku 2002 mozgová príhoda, ktorá zanechala dlhodobé následky vrátane afázie. Vďaka liečbe to však Mrožek dokázal prekonať. Pod vplyvom boja so zdravotnými problémami vznikla jeho autobiografia Baltazar (2006), známa aj z prekladu do slovenčiny z roku 2008, v ktorej popísal však iba prvých 29 rokov svojho života.
Od roku 2003 bol Mrožek aj laureátom francúzskeho Radu čestnej légie. Pre opätovné opustenie vlasti sa rozhodol v roku 2008 – v spoločnosti manželky sa usadil v Nice na juhu Francúzska.
Pred troma rokmi si Mrožek prevzal na festivale vo Varšave zlatú medailu za zásluhy o kultúru Gloria Artis. O rok neskôr mu udelili Cenu poľského PEN klubu Jana Parandowského za vydanie jeho korešpondencie s iným velikánom poľskej literatúry Stanislawom Lemom.
.jpg)
.jpg)
