Nemecko pritvrdzuje v oblasti obrany

Toto prehodnotenie predstavuje rýchly obrat od koaličnej dohody podpísanej 5. mája medzi Kresťanskými demokratmi (CDU) a Sociálnymi demokratmi (SPD).

V rámci dohody sa koaličné strany zhodli na tom, že nemecká vláda bude „spočiatku“ dodržiavať dobrovoľnú vojenskú službu, ktorá platí od roku 2011, kedy Nemecko zrušilo povinnú vojenskú službu.

Pistorius však vo svojom prejave v nemeckom Bundestagu 14. mája zdôraznil, že to môže byť len „prechodná“ fáza, ktorá bude závisieť od toho, či armáda nájde dostatok dobrovoľníkov.

„Vravím vám to vedome a úprimne, dôraz je na slove ‚najskôr‘ – v prípade, ak nenájdeme dostatok dobrovoľníkov,“ povedal 65-ročný minister.

Dodal, že by chcel zlepšiť personálnu situáciu armády, aby bola „v udržateľnej pozícii pre vnútornú bezpečnosť a obranu aliancie (NATO)“.

„V súčasnosti nemáme dostatok personálu na to, aby naše ozbrojené sily mohli plniť svoje úlohy,“ povedal.

Nemecká armáda má v súčasnosti okolo 180 000 aktívnych vojakov a vláda chce tento počet do roku 2031 zvýšiť na 200 000. Nový nemecký kancelár Friedrich Merz (CDU) 14. mája vyhlásil, že Nemecko chce mať „najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe“. Sľúbil vytvorenie „novej, atraktívnej dobrovoľnej vojenskej služby“.

Pistorius doplnil, že počet uchádzačov o vojenskú službu v poslednom čase stúpol a že armáda v prvých troch mesiacoch roku 2025 prijala o 20 % viac personálu ako v poslednom štvrťroku 2024.

Minister obrany uviedol, že všetci mladí ľudia v Nemecku dostanú list s informáciami o vojenskej službe a formulár na vyplnenie. Muži budú povinní formulár vyplniť, pre ženy to bude dobrovoľné.

Mieša sa mu do kapusty

Nemecko je tiež pripravené zvýšiť svoje výdavky na obranu. Krajina nedávno zrušila strop svojho zadlženia, aby mohla zvýšiť výdavky na obranu. Minister obrany a minister zahraničných vecí však na to nemajú úplne rovnaký názor.

Nový minister zahraničných vecí Johann Wadephul (CDU) na stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO, ktoré sa konalo 15. mája v Istanbule, povedal, že podporuje požiadavku amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby krajiny NATO zvýšili svoje výdavky na obranu na 5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa návrhu by boli investície do obrany vo výške 3,5% a 1,5% by sa vynakladalo na vojenskú infraštruktúru.

Pre Nemecko by to údajne znamenalo zvýšenie o 135 miliárd eur ročne.

Pistorius nepovažuje percentuálny podiel HDP – 3,5 % do obrany a 1,5 do infraštruktúry – pri obranných výdavkoch za príliš dôležitý. „Dôležité je, aby sa ciele spôsobilostí NATO, ktoré sa potom stanovia, plnili rýchlo, komplexne a včas,“ povedal. Neskôr  podľa DPA vyjadril nesúhlas s vyjadreniami svojho kolegu.

„Teší ma veľmi, veľmi dobrý štart, ktorý som mal a mám s mojím kolegom, ministrom zahraničných vecí Wadephulom. Zároveň vie rovnako dobre ako ja, že rozpočet na obranu je stanovený v sekcii 14 – a to je môj rezort,“ dodal Pistorius.

Prečítajte si tiež:

• Prekvapivá reakcia šéfa NATO v otázke rusko-ukrajinských rokovaní
• „Bez vetra nebude svetlo“ alebo Nemecko dopláca na svoju zelenú politiku