Rama, ktorý minulý víkend získal štvrtý mandát, dúfa, že krajinu s 2,8 milióna obyvateľmi privedie do EÚ do roku 2030. Priznáva však, že presvedčiť mladých Albáncov, aby neodchádzali do zahraničia, je veľmi náročné. Vstup Albánska do EÚ bol jedným z jeho hlavných predvolebných sľubov. „Vediem krajinu, ktorá je už dlho najviac euro-optimistická v Európe,“ uviedol. „Pre nás je Európa viac tým, čím bola pre zakladateľov – územím trvalého mieru a bezpečnosti – než len bankomatom, ako ju vnímajú mnohí dnešní Európania.“

Albánsko bolo desaťročia pod komunistickou diktatúrou a patrilo k najizolovanejším krajinám sveta. V 90. rokoch ho zasiahla ťažká hospodárska kríza a ozbrojený konflikt. Dnes je najproeurópskejšou krajinou Balkánu, keďže až 92 percent obyvateľov by v referende hlasovalo za vstup do EÚ, kým v Srbsku je to len 40 percent.

Výzvou však zostáva plnenie prístupových kritérií, najmä boj proti korupcii. Viacerí ministri a vysokí predstavitelia, vrátane bývalého prezidenta Ilira Metu a starostu Tirany, boli zadržaní pre podozrenie zo sprenevery prostriedkov. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová uvítala výsledok voľby v Albánsku, ktoré boli podľa nej „vo všeobecnosti inkluzívne a transparentné“, no upozornila na nedostatok férovosti počas kampane a vyzvala na dokončenie volebnej reformy.

Rama však zdôraznil, že nastal správny čas. „Európa robí geopolitickú investíciu, ktorú pred pár rokmi nerobila. Preto otvorili dvere a začali s nami rokovať,“ vyhlásil. Albánsko začalo prístupové rokovania v roku 2022 a podľa Ramu by ich mohlo uzavrieť do roku 2027, ak splní všetky podmienky. „Hviezdy sú nám momentálne naklonené. Musíme zabojovať a uvidíme,“ dodal Edi Rama.