Môj profil 
Predplatné
Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Gabriela Matečná (SNS) predniesla informáciu o záveroch konferencie. Sú tri. Po prvé, treba vytvoriť komplexný systém faktických, systematických a finančných riešení na zabránenie a zmiernenie dopadov rizík v agropotravinárskom sektore. Po druhé, je treba rôznorodosť, ale aj synergie prístupov na úrovni európskej, ale aj na úrovni národných štátov, čo vyplýva z rôznorodosti rizikových profilov naprieč Európou. A po tretie, je treba zvýšiť pozornosť poľnohospodárov voči výhodám účasti na schémach riadenia rizík, ktoré by mali byť vnímané ako nástroje na ich zlepšenie postavenia na zlepšenie životaschopnosti fariem a poľnohospodárskych potravinárskych podnikov.
Inými slovami, taká kopa múdro znejúcich rečí sa len tak niekde nevidí, vlastne nepočuje. Konferencia ukázala, že euroúradníci rozumejú iba euroúradovaniu a na každý problém vedia nájsť len eurobyrokratické „riešenia“ zabalené do sofistikovaných okrúhlych euroslov. Problémy vyplývajúce z toho, že premnožený druh Homo Sapiens nenažíva s prírodou v harmónii, ale ju drancuje čoraz viac, boli úradníkmi zredukované viacmenej len na otázky kapitalistického poisťovníctva. Nepadlo ani slovo o súvislostiach so skutočnými problémami poľnohospodárstva: o riešení systémového problému monokultúr, o vražedných chemikáliách, o megakorporáciách decimujúcich drobných pestovateľov, o biodiverzite…
Zato všetci rečníci svorne konštatovali, že klimatické zmeny spôsobujú poľnohospodárstvu veľké problémy, a že treba riadiť riziká a zmierňovať ich dopady. Poľský minister povedal, že klimatické zmeny spôsobili, že niekde bola úroda nízka, niekde zase príliš vysoká. Skrátka, opäť je to ako za starých dobrých čias, keď najväčšími nepriateľmi socializmu boli jar, leto, jeseň a zima.
Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan povedal, že treba udržať farmárov v obore podnikania a na to potrebujeme nástroje riadenia rizík, lebo budeme musieť vyrábať viac jedla. Na otázku, či Únia uvoľní limity pre slovenských poľnohospodárov, aby mohli produkovať viac potravín, lebo na to máme na Slovensku kapacity, povedal, že žiadne limity nie sú. Teda produkčné kvóty, ktoré tak brutálne zdecimovali naše poľnohospodárstvo pri vstupe do EÚ, sme si asi sami vymysleli. Pán Hogan sa vzápätí posťažoval, že máme v EÚ v agropotravinárskom sektore prebytky v hodnote 40 miliárd eur, hoci minútu predtým hovoril o potrebe viac vyrábať.
„Politiky a stratégie musia byť v Európskej únii založené na dôkazoch. Tie dostaneme práve cez úspešnú digitalizáciu dokumentov o problémoch a rizikách agropotravinárskeho sektora EÚ,“ povedal Frank van Tongeren z riaditeľstva pre obchod a poľnohospodárstvo OECD.
„Až keď sa vyrúbe posledný strom, otrávi posledná rieka, uloví posledná ryba, až vtedy pochopíte, že peniaze sa nedajú jesť,“ povedal kedysi indiánsky náčelník bielym ľuďom, ktorí vyhubili jeho kmeň. Ale vidíme, že to už dávno neplatí. Dnes je poľnohospodárstvo v podstate len finančným odvetvím ako každé iné, všakže. Človek už nad prírodou zvíťazil a dnes už rieši iba zisk, investície a dotácie. A aby sme nezabudli, poľnohospodárstvo je predovšetkým tiež o mesačných výkazoch a v neposlednom rade o legislatíve, ktorá by sa v tlačenej podobe nezmestila ani na vagón. Poľnohospodári majú problém? Je tu poisťovňa, tá všetko zaplatí, máme dotácie, fondy a komisie. A tiež máme digitalizáciu. Ale najmä, a to predovšetkým, máme Brusel. Je to také jednoduché.
Ivan Lehotský
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
